…“Nenávidím ťa!!! Ešte raz ťa uvidím v mojej blízkosti, tak si môžeš ísť kopať hrob!! Počuješ?! Vypadni!!! Vypadni a už sa nevracaj!!!… Nevracaj sa!!!“
„Ale ja ťa milujem!!!“
„Áno?! Tak na to si mal myslieť pred tým, než si ma podviedol!! Sklamal si ma!! Zradil si ma!!“
„Ale ono to nieje tak ako si myslíš…“
„Nie?! NIE?!?! A ako to teda je?!?!…vieš čo, nechcem počuť tvoje argumenty a klamstvá !!!VYPADNI z tohoto domu a nevracaj sa už!!!“ kričala žena v telke na svojho manžela a hodila po ňom pohár s alkoholom, z ktorého pila. Vonku dosť lialo a bola búrka… pozrel som sa na Billa. Bol pri mne schúlený a zíval. Načiahol som sa po deku a zakryl som ho. Ďakovne sa na mňa usmial a znova sa ku mne pritúlil… z telky sa ozval výstrel.
„Vedel som, že to takto dopadne…“ znova zívol Bill. Muž v telke ležal na zemi a mal prestrelený hrudník a žena s pištoľou v ruke vzlykala.
„Zaslúžil si to…“ povedal som a objal som Billa. Vzlyky ženy prerušil hrom, ktorý sa ozval z vonku. Bill sa nepokojne zamrvil. Vypol som telku.
„Pôjdeme spať, nie?… Už je dosť neskoro…“ povedal som a Bill si sadol.
„Hej môžeme.“ Obaja sme vstali a vybrali sa hore po schodoch, ktoré ožiaril blesk. Bill zamieril do svojej izby a prekvapene sa na mňa pozrel, keď som ho následoval. S úsmevom som zdvihol jedno obočie a on sa na mňa strašne šťastne usmial. Otvoril dvere a ja som za nami zavrel. Bill si dal dolu tričko aj nohavice a ľahol si pod mäkkú prikrývku. Tiež som sa vyzliekol a len v boxerkách som vkĺzol ku Billovi, ktorý sa ku mne okamžite pritúlil… znova som ho objal a pobozkal ho na čelo… V takomto pevnom objatí sme zaspali….
**************************************
Ráno som sa zobudil skôr než Bill. Opatrne som nadvihol perinu a pomaly, aby som ho nezobudil, som vstal z postele. Obliekol som sa a zišiel som dolu… otvoril som chladničku, ale v nej nič nebolo… až na pár vajec, mlieko, paradajku a kečup. Obul som sa, zobral som si mikinu a peňaženku… rozhodol som sa ísť niečo kúpiť a pripraviť Billovi raňajky…
Domov som sa vrátil s dvoma plnými igelitkami potravín… rozložil som svoj nákup na stôl a začal som vyberať, čo Billovi (ktorý ešte spal) pripravím… nakoniec som sa rozhodol pre vafle s čokoládou a šľahačkou, jahodami, pomarančový džús, čokoládové cereálie s mliekom a kávu… niečo si z toho možno vyberie… k tomu som priložil ešte červenú ružu, ktorú som po ceste kúpil a do vačku som si schoval vrecko s gumovými medvedíkmi… zobral som drevenú tácku plnú jedla do rúk a vyšiel som na druhé poschodie… lakťom sa mi nejak podarilo otvoriť dvere… Bill ešte spal čelom ku stene. Položil som tácku na stolík…
„Bill, niečo som ti priniesol…“ hovoril som potichu a šteklil som ho po tvári pramienkom jeho čiernych vlasov. Bill sa zamrvil a otočil sa na mňa. Otvoril oči, zívol a usmial sa… bol taký strašne zlatý…
„Dobré ráno,“ povedal a oprel sa na lakťoch. Zobral som zo stolíka tácku a pristrčil som ju k Billovi. Tomu sa rozžiarili oči.
„To je pre mňa??“ spýtal sa neveriacky.
„Presne tak,“ zasmial som sa a položil som mu ju na kolená. Bill si to začal prezerať.
„No jedz,“ povedal som mu a prisadol som si k nemu bližšie. Zobral som jednu vaflu do rúk a priblížil som ju k jeho ústam.
„Budeš ma kŕmiť?“ zasmial sa.
„No a prečo nie,“ opätoval som mu úsmev a Bill sa s chuťou zahryzol do ponúkanej dobroty…
„… a je to už presne mesiac, čo sme s Billom spolu… ako pár… myslím, že som nikdy nebol šťastnejší…“ dopísal som poslednú vetu do svojho „Diára“. Pozrel som a na hodinky, ktoré ukazovali čas 23:19 … Bill ležal na posteli… Bol taký sladký… pery mal jemne našpúlené, pootvorené a ticho oddychoval. Opatrne som zdvihol perinu a ľahol som si vedľa neho. Pohladkal som ho po tvári a on sa automaticky ku mne pritúlil…chvíľu som ho pozoroval a potom som tiež zaspal…
********************************
Ráno ma zobudila vôňa čerstvej kávy a pečiva… otvoril som oči a uvidel som Billovu dokonalú tvár.
„Dobré ráno,“ povedal a usmial sa ako slniečko.
„Dobré!“ zívol som a Bill mi podal hrnček s horúcou kávou.
„Dik,“ povedal som a usrkol som si z nej. Ucítil som na sebe Billov pohľad. Pozrel som sa naňho a mierne som sa začervenal. Svojim zrakom blúdil po celom mojom tele a zastavil sa na mojich perách. Naklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal.
„Poď ku mne,“ povedal som mu a stiahol som ho pod perinu… Bill to ale nečakal a tak sa na mňa nemotorne (ale milo) zvalil.
„Pozor na tú kávu!“ upozornil na, keď mu pár kvapiek dopadlo na ruku.
„OK,“ odložil som hrnček na nočný stolík a objal som Billa. Zakryl som ho vyhriatou perinou a aj keď bolo ráno a bol normálne oblečený, tak zaspal… znova som ho začal pozorovať a hral som sa s pramienkami jeho vlasov…
********************************
…Zrazu som sa zobudil. Slnko mi prudko svietilo do očí, tak som ich znova zavrel… Bill sa vedľa mňa zavrtel a znova začal vzlykať.
„Bill??“ otočil som sa naňho… asi sa mu niečo snívalo.
„Bill!… zobuď sa!“ hovoril som a snažil som sa ho prebudiť. Keď som doňho silnejšie šťuchol, tak sa prebral… pozrel sa na mňa uslzenými očami a vrhol sa mi okolo krku.
„Ššš… to bol len sen…“ tíšil som ho a hladkal som ho na chrbte. Po chvíli sa Bill upokojil, ale stále ma pevne držal…
„Čo sa ti snívalo?…“ spýtal som sa ho.
„Však budeš stále so mnou?“ spýtal sa ma namiesto toho, aby mi odpovedal „Jasne, neboj… budem tu vždy pre teba…“ povedal som mu a Bill ma prestal tak kŕčovito objímať…
(Bill)
Tom sa zrazu postavil.
„Kam ideš??“ spýtal som sa ho.
„Nie kam idem, ale kam my ideme,“ usmial sa na mňa, chytil ma za ruky a vytiahol ma z postele… prišiel ku skrini, vyhrabal z nej volné nohavice a tričko. Obliekol sa a ťahal ma dolu.
„Kam ideme??“
„Neviem… to sa ešte uvidí,“ žmurkol na mňa a vbehol do kuchyne… niečo tam hľadal…
„Ja že si sa už obul,“ povedal a jemne ma dotlačil ku dverám… obuli sme sa a vyšli sme do slnkom zaliatej záhrady…
********************************
Chvíľu sme len tak blúdili ulicami, ale nakoniec sme objavili jeden opustený park… v strede bola obrovská vŕba a pod ňou lavička… Sadli sme si na ňu a Tom začal kľúčami niečo vyrývať do jej operadla, ktoré bolo doryté iniciálami ľudí a srdiečkami.
„Čo to bude, až to bude?“ spýtal som sa prvé, čo ma napadlo.
„Uvidíš,“ povedal a uškrnul sa… keď dokončil svoje dielo, boli na nej hlboko vyryté písmenká T+B v srdiečku… musel som sa usmiať, keď som videl jeho šťastnú tvár… otočil sa späť ku mne a niečo začal loviť vo svojich obrovských vreckách nohavíc… vytiahol z nich balíček gumových medvedíkov… nedočkavo ich otvoril, jeden vybral a …
(Tom)
…strčil som ho prekvapenému Billovi do pusy (toho medvedíka :D) … začali sme sa nimi kŕmiť, ale nakoniec z toho vznikla akurát tak vojna a medvedíkovia boli rozhádzaní okolo celej lavičky…
„Doma máme ešte jeden balík,“ povedal som Billovi, keď som videl jeho nešťastnú tvár…:)…
„Fajn,“ povedal Bill a rozbehol sa domov.
„Počkaj na mňa!!“ kričal som za ním, lebo ako ho poznám, nič mi z nich nezostane…
autor: Lenkka
betaread: Janule
