Chci jen vyřídit, že autorka moc děkuje za Vaše komentáře ;o)
Poznámka – myslenie je vyznačené kurzívou.
„Už ma to nebaví !!Daj to sem!!“ kričal som na Billa, ktorý predo mnou utekal s posledným balíčkom s gumovými medvedíkmi a ak mi nejaký dal, tak ten po mne hodil. „Počuješ??!“ povedal som.
„Čo si hovoril?“ otočil sa na mňa s úsmevom od ucha k uchu.
„Ja??…no že ďakujem.“
„Za čo??“
„Za toto,“ povedal som a vyšklbol som mu balíček z ruky. Hodil na mňa ublížený pohľad a urazene si sadol na gauč.
„Ale no tak! Nebudeš sa predsa urážať.“ Bill sa na mňa otočil a uškrnul sa. Skočil na mňa ako taký tiger a obaja sme spadli na zem.
„AU!“ vykríkol som lebo som si hlavu narazil o roh stolíka… Bill na mňa len vystrašene pozeral. „To je OK“
„Nie nieje! Ukáž čo som ti spravil…“ povedal a začal sa mi hrabať v dredoch.
„Hovorím, že to je OK…“
„No ani nie…“povedal a utrel si do gatí krvavú ruku… „Ja som ti rozbil hlavu…“ zastonal.
„Pohoda…“ povedal som a Bill sa na mňa pozrel spýtavým pohľadom.
„Pohoda??… ja som ti skoro rozbil hlavu a ty na to hovoríš pohoda?… vlastne nie… ja som ti ju rozbil,“ povedal a zas sa mi začal prehrabávať vo vlasoch. Chytil som mu ruky.
„Hej, pohoda… lebo si mi ju rozbil ty,“ zasmial som sa a Bill sa na mňa nechápavo pozrel. Dal som mu pusu a postavil som sa zo zeme. Bill sa oprel chrbtom o gauč.
„Vieš čo?“ povedal Bill a usmial sa na mňa…
„Nie… čo také?“ Bill sa postavil a pritisol sa na mňa.
„Ľúbim ťa…“ šepol mi do ucha.
„No tak to dúfam,“ zaškeril som sa nežne som ho pobozkal….
O 3 DNI :
„Našiel si tam niečo, čo by za niečo stálo?“ povedal Tom a postavil sa za mňa. Vytiahol som hlavu z takmer prázdnej chladničky.
„Ak máš chuť na kečup, alebo kyslé uhorky, tak nech sa páči…“ povedal som a odstúpil som od chladničky.
„No zabudol si ešte na …. ehm, čo to je?“ povedal Tom a podal mi obal s niečím páchnucim.
„Ehm to bude asi maslo…“
„Maslo??… aha áno… je to maslo… pol roka po záruke…“ povedal Tom a hodil to ´maslo´ do koša.
„Ja som hladný…“ povedal som a chytil som sa za brucho, z ktorého vychádzali ´zaujímavé´ zvuky.
„Noo… tak poď, pozývam ťa na pizzu,“ povedal Tom.
„Výborne…“ povedal som a vybehol som do izby sa obliecť.
***************************
Keď som zišiel dolu, Tom už čakal opretý o dvere.
„Ti to trvalo,“ povedal a krásne sa na mňa usmial… ja som len mykol plecami, obul som sa a vyrazili sme do mesta…
Vošli sme do najlepšej (a jedinej) pizzerie v meste. Sadli sme si k nášmu obľúbenému stolu v kúte a objednali si pizzu…
„Dnes majú asi dobrý deň alebo čo…“ povedal Tom a cpal sa kúskom svojej pizze.
„Prečo?“
„Aha, koľko mi tam dali syra,“ povedal a ponúkal mi posledný kúsok svojej pizze. Zobral som si ho a podal som mu kúsok zo svojej…
„Však ju máme rovnakú…“ povedal Tom a zdvihol jedno obočie.
„Tak prečo mi dávaš zo svojej??“
„No lebo ja tam mám viac syra…“ povedal a nacpal mi ten posledný kúsok do úst… skoro som sa s ním zadrhol… Zatiaľ čo som sa snažil dožuť, Tom zaplatil… vyšli sme von.
„Mne sa ešte nechce ísť domov…“ povedal som a sadol som si na lavičku.
„Ok, tak nechoďme,“ povedal Tom a sadol si vedľa mňa. Chvíľu sme tam tak sedeli, ale samozrejme nás to omrzelo, tak sme teda išli domov…
„No poď…“ povedal som Tomovi, keď nám naskočila na prechode zelená.
„Nie počkaj!“ zakričal ale ja som už bol uprostred prechodu.
„Bill pozor!!“ zakričal Tom a cítil som, že ma odsotil z vozovky. Spadol som na chodník a počul som Tomov výkrik… zdesene som sa pozrel, ale to už bol Tom pod kolesami auta….
„TOM, NIE!!!!!“ zakričal som a vrhol som sa k nemu. Kľakol som si vedľa neho… jeho hlavu som si položil na svoje kolená… pomaly otvoril oči a pozrel sa na mňa takým neprítomným pohľadom… ani som nezadržoval slzy, ktoré sa mi liali po tvári.
„To bude dobré… uvidíš…“ zavzlykal som a Tom sa usmial.
„Vieš… vieš čo?“ povedal namáhavo Tom.
„Hmm??“ povedal som a pohladkal som ho po tvári… v diaľke som počul sirénu sanitky, ktorú asi zavolal nejaký okoloidúci…
„Milujem ťa,“ zašepkal a ja som sa nanovo rozvzlykal.
„Aj ja teba…“ povedal som a dal som mu pusu na čelo. Chytil som jeho ľadovú ruku a on mi ju jemne stisol… to už prišla sanitka… jeden lekár sa rozbehol k vybúranému autu šoféra a jeden k nám… Tomov stisk zrazu povolil… prekvapene som sa naňho pozrel… mal zavreté oči…
„T-Tom??“ zavzlykal som… lekári mi ho vytrhli z náručia… položili ho do sanitky a odviezli ho… preč…
***************************
Sedím v čakárni… sám… bez Toma… a rozmýšľam… nad životom, nad smrťou, nad Tomom… stále verím… Zrazu sa otvorili dvere od sály a vyšiel odtiaľ pomalým krokom doktor a za ním sestričky, ktoré viezli na nosítkach nejakého človeka, zakrytého plachtou… ešte stále som veril, že všetko bude dobré… že to je niekto iný… keď som ale zbadal, že spod plachty je vidno blonďaté dredy, asi som prestal dýchať… nič som nevnímal… ani doktora, ktorý so mnou triasol, len som sa pozeral za miznúcimi sestričkami, ktoré sa mi každú chvíľu rozmazávali kôli slzám… doktor do mňa silnejšie drgol… otočil som sa, ale nevnímal som ho… podal mi ruku…. nechápavo som sa naňho pozrel…
„Je mi to ľúto…“ povedal doktor a odišiel… stále mi nedochádzal význam tých slov…
O 3 dni :
„Vážený smútočiaci… zišli sme sa tu, aby sme vyjadrili sústrasť nad nešťastím, ktoré postihlo rodinu Kaulitzovcov…“ hovoril farár, ale Bill ho nevnímal…
Znova som nevnímal… ako po všetky dni, ktoré preplakal, kedy sa rozhodoval medzi životom a smrťou…
„…tento chlapec bol pre niekoho vnukom, synom, bratom,“ … ´dvojčaťom…´ „priateľom či rivalom, ale predovšetkým milujúcou osobou s dobrým srdcom….“ … pri týchto slovách sa Bill znova rozvzlykal… odvrátil zrak od zdobenej truhlice, sadol si na zem a oprel sa o veľký košatý strom… zavrel oči a vnímal jemný vánok… v hlave sa mu znova a znova prehrávali obrázky Toma… ako boli maličký… prvý deň v škole… ich prvý bozk… prvé milovanie… až po cestu zmáčanú Tomovou krvou… cítil, že mu niekto položil ruku na rameno. Dotyčný po chvíli odišiel. Otvoril oči, ale nikto na cintoríne nebol… asi som zaspal… pomyslel si Bill… postavil sa a zamieril k náhrobnému kameňu, na ktorom bolo vyryté Tomove meno… v ruke zvieral krvavo červenú ružu, ktorú naňho položil…
„Prečo…“ zašepkal Bill, ale nikto mu neodpovedal „Prečo… Prečo?!… Počuješ?!?! PREČO!!!!!“ kričal a kopol do hrobu. „Sľúbil si mi to!!! Sľúbil mi…“ znova sa naplno rozvzlykal a zviezol sa na zem… „Sľúbil si mi to… sľúbil… že ma nikdy neopustíš!!!… tak prečo?! Prečo!!!!!!“ kričal. „Veď ja ťa milujem…“ šepkal. Zachvel sa… ako vždy, keď sa pri ňom objavil Tom… Pomaly sa postavil a zamieril domov… pri železnej bráne sa ešte otočil, zahľadel sa na Tomov hrob a pobral sa domov… cestou sa strhla búrka a domov prišiel celý mokrý… odomkol dvere a vkročil do tichého domu… ani sa neunúval prezliecť sa… zavrel dvere na zámok, ľahol si mokrý a obutý na gauč pred vyhasnutý krb….
autor: Lenkka
betaread: Janule
