Du bist schön

Už je to presne mesiac odkedy si sa s ňou rozišiel…To ťa to tak vzalo? Tak veľmi si ju miloval? Tak velmi ti chýba? Že si to musel urobiť? Áno bráško,viem to dlho…Bolo mi divné, prečo si nakladáš polovičné porcie, keď si rovnaký jedák ako ja… A stále to zmenšuješ…Prečo??? Vyhýbaš sa mi, keď sa rozprávame, nepozeráš sa mi do očí…Mám o teba strach…Je mi strašne ľúto keď vidím,čo so sebou robíš…

Myslíš si že to nevidím?Ako sa trápiš?Ako trápiš svoje telo?Už si ani nepamätám kedy si sa poriadne schutí najedol..Bill,preber sa!!!Všetci vidíme, že nedržíš len diétu!Bolí nás to!Mňa to bolí…A ani nevieš ako…Jasné akoby si aj mohol…Myslíš len na svoju postavu…Si ňou posadnutý….Bože,tak velmi by som ti chcel pomôcť…Kazdým dňom si chudší a slabší…Bojím sa že ti nestihnem ani povedať,čo k tebe cítim… Bill,láska,milujem ťa ale i nenávidím za to, že sa pomaly zabíjaš…Tvoje inokedy veselé očká,sú dnes bez tej životnej iskry,sú smutné a prázdne….

-Flash back-

„Bill!Bill kde si??“kričím na teba, ale ty sa neozývaš…Prejdem okolo kúpelne a počujem divné zvuky,tak otvorím dvere a nakuknem.Pohlad ktorý sa mi naskytol bol srdce drásajúci…Si nad záchodovou misou a máš v hrdle prst…Moja mysel prestala poberať akoby som sa ocitol v medzipriestore….“Bill?!Čo…čo to robíš?Prečo?Ako?“neviem na čo sa ťa mám spýtať skôr…Zdvihneš ku mne tie svoje utrápené oči a smutne sa na mňa pozrieš:“Tom,prosím…nekrič…ja…neviem ako späť…nemôžem prestať…ja…už nevládzem…pomôž mi…“Neveriacky sa na teba pozerám…“Bill,si anorektik?“Ty si len nemo prikívol…Zveziem sa po stene dole a plačem…priplazil si sa ku mne a chcel si ma objať…no ja som sa nedal…“Prečo?Je to kvôli Sáre?“Ty si znova prikívol..“Ona…nechala ma lebo som pribral 3 kilá a zdal som sa jej tučný..ja…miloval som ju….prečo to urobila?“ Nechápavo si na mňa pozrel…“Neviem…ale toto skončí Bill…žiadna nestojí zato, aby si so seba robil živú mŕtvolu…Bill,prosím,ak ma máš aspoň trochu rád,sľúb mi že prestaneš..prosím…Bill…“Pritúlil si sa ku mne a prisľúbil mi to…

-koniec flash backu-

nie,sľub si nedodržal…klameš sám seba,klameš nás…mňa… Nenávidíš sa a skrývaš pred svetom… Prečo? Už skoro ani neješ..Bill,uvedom si že toto vedie k záhube!!! A…ja ťa nechcem stratiť….

Cesta ktorou ideš nie je predpísaná tebe….Nikam to nevedie…Snažíš sa pretvarovať, ale mňa neoklameš…Bill,som tvoje dvojča!!Viem o tebe všetko…Dnes si šiel dolu po schodoch a skoro si spadol..Keby som ťa nezachytil zlámal by si si väzy..Si lahký ako pierko…Nevedel som či držím toho starého Billa ,alebo len jeho tieň…Bill,niesom slepý! Vidím že ťa to pohltilo ešte viac…Tak rob s tým niečo!To ti na mne už nezáleží??

Stojíš nad priepasťou, ale ty si to nevšímaš…Pre mňa si ale stále krásny, aj keď si to neni ty…Milujem ťa takého, aký si…Dnes som si chcel od teba požičiať baterky do mp3-jky… Klopal som a ty nič..Zlakol som sa a rozrazil dvere..Ležal si na zemi a nejavil známky života.. Prihnal som sa k tebe a začal ťa oživovať.. Našťastie to pomohlo…Bill,prečo sa zabíjaš? Prečo?

Bill!! Počuješ ma?? Kričím na teba… Ale odpoveď neprichádza žiadna…Už vôbec nekomunikuješ…Viem že je to koniec…. No nepripúšťam si to…Doktora si odmietol… Moju aj maminu pomoc tiež… Ževraj sa z toho vylížeš sám… no nezvládol si to… Už 2x si mal záchvat… Bill,si chorý aj keď si to nepripúšťaš… Zomieraš.. A s tebou aj ja…

Dnes som prišiel domov zo školy skôr.. Bol si doma sám… Rychle som ťa šiel skontrolovať… Našiel som ťa znova pri záchode… Bol si malátny,nevedel si sa postaviť… Zrazu si sa začal triasť… Vystrašene si sa na mňa pozrel… Ja som ťa objal.. Vedel som kolko bije… Tisol som si ťa k sebe…“Tom…prosím…ja ešte nechcem…ja…preboha..nie…“ brblal si si popod nos..“Pšššt…Billi…neboj všetko bude ok…“ ukludňoval som ťa..“Nie nebude…ja sa trasiem…Tomi…musím ti niečo povedať…chcel som prestať kvôli tebe ale nevedel som ako..nechcel som, aby si si o mne myslel že som slaboch.. Tom..ja…milujem ťa…velmi a už dlhšiu dobu…“ povedal si vysílene… „Billi…láska…aj ja ťa milujem..prečo si mi to nepovedal?? Mohlo to byť teraz inak…“ priznal som sa aj ja…Bill sa ku mne naklonil a začali sme sa pomaly a jemne bozkávať…bolo to nádherné až na to že….Bill sa triasol stále menej a menej… Prestal spolupracovať… Jeho stisk povolil…Jeho telo mi ochablo v náručí… Začal som nekontrolovatelne vzlykať a triast s Billom…no on už bol…mŕtvy… Preklínal som seba aj jeho… Keby som mu pomohol,mohli sme byť šťastný… Bill bol ďalšou obetou anorexie… A pritom kvôli takej hlúposti…. S ním odišiel aj kus zo mňa… Nevedel som kedy, ale vedel som, že raz sa s ním znova stretnem… Tam hore a budeme šťastný…Len ja a môj Bill….

Das Ende….Inšpirované piesňou od „LaFee“- „Du bist schön….“

autor: Renkaa
betaread: Janule