Poviedka je inšpirovaná románom od Stephena Kinga.
Normálnym písmom je minulosť, kurzívou prítomnosť…
Bežal pomedzi husté stromy. Svetla bolo čoraz menej – poprvé preto, lebo nevedomky bežal čoraz hlbšie a podruhé, čo bolo snáď ešte horšie, deň odchádzal spolu s chlapcovými silami. Stále však bežal, i keď sa mu od únavy podlamovali kolená. Chcel sa dostať čo najďalej od NEHO. Dych sa mu pred tvárou zrážal na obláčiky vodnej pary – hoci sa blížilo leto, večery a noci bývali chladné.
Chlapec zrazu zastal, nohy sa mu podlomili a on spadol doluznačky do obrovskej mláky, ktorá vznikla pri nedávnej búrke. Zvreskol, keď sa mu v tej chvíli obtrelo niečo o nohu. Bol to však len spadnutý konár. Chlapec pozbieral posledné sily a namáhavo vstal.
„Mal by si si odpočinúť, Bill,“ prehovoril sípavým hlasom. Ľahol si trochu ďalej od kaluže a okamžite zaspal.
„No tak, chlapci. Bude to pekný výlet!“ povedal David štyrom chlapcom, ktorí vôbec neprekypovali jeho nadšením. Cesta bola dlhá, boli unavení a on od nich chcel, aby išli na túru?
„Pozri David!“ vykríkol Bill a ukazoval kdesi za neho. David sa otočil a vzdychol si.
„No dobre. Choď do toho obchodu, Bill, ale Saki pôjde s tebou,“ privolil napokon.
Obchod bol parádny na to, že to bolo tak malé mesto vsadené uprostred hôr. Prehrabával sa v kope šatstva a vybral tričko, ktoré sa mu zapáčilo.
„Saki?“
„Áno Bill?“
Bill podal Sakimu tričko s červeným nápisom REBEL na prsiach.
„Mohol by si ho, prosím, zaplatiť? Ja idem zatiaľ na záchod,“ poprosil Bill a podal Sakimu aj pár bankoviek.
„Jasnačka,“ súhlasil Saki a pobral sa k pokladni.
ooo
Bill zavrel dvere a podišiel k pisoáru. Mysľou bol práve niekde pri Tomovi. Už sa tešil, ako ukáže svojmu dvojčaťu tričko, ktoré si kúpil. Ale najviac sa tešil na večer, keď budú s Tomom sami. Vtedy sa Tom opäť prestane hrať na frajera a na majstra sveta v lámaní dievčenských sŕdc ( ako keby nebola pravda, že sa už pol roka na žiadne dievča ani poriadne nepozrel) a stane sa z neho najúžasnejší a najnežnejší človek na tomto svete. Z myšlienok ho vyrušila ruka na pleci.
„Veď už idem, Saki,“ zamrmlal Bill a akurát si zapínal zips. Ruka ho však nepustila, naopak, zvierala ho čoraz tuhšie. Obzrel sa a takmer omdlel.
„TY!?“ zakričal, ale viac zo seba vydať nemohol, pretože muž mu mocnou rukou zakryl ústa a vtiahol ho do kabínky. Až tam potichu prehovoril:
„Áno, ja. To si prekvapený, čo?“
Bill chcel niečo povedať, ale ruka nepovolila a tak mu nezostalo nič iné , len zazerať.
„Ale, Billík. Nezazeraj tak, urobia sa ti vrásky,“ posmešne povedal chlap a nehlučne sa zasmial, akoby povedal ktovieaký vtip. Potom Billa nečakane šmaril o stenu a ten zaraz stratil vedomie.
ooo
Prebral sa v nejakom aute na mieste vedľa vodiča. Ruky mal zviazané za chrbtom nejakým lanom, ktoré sa mu zarezávalo do jemnej pokožky. Lepšie na tom neboli ani ruky.
„Ale, spiaca krásavica sa nám prebrala,“ poznamenal uštipačne vodič a pobavene sa usmial, keď si všimol, ako sa Bill krúti na sedačke a snaží sa dostať z pút.
„Šetri si energiu. Budeš ju potrebovať!“
„Toto oľutuješ,“ výhražne povedal Bill a prestal sa metať, keďže zistil, že to vôbec nepomáha. Zápästia ho len ešte viac boleli.
„Dobrý chlapec,“ pochválil ho chlap a pohladil ho po stehne. Na okamih pustil oči z cesty, ktorá bola obklopená stromami a lačne sa zadíval na nežné rysy Billovej tváre. Jednu ruku opäť položil Billovi na stehno a posúval ju stále vyššie.
„Nechaj ma!“ zvreskol Bill a pokúšal sa dostať od neho čo najďalej. Chlap očami znovu sledoval cestu a rukou obchytkával Billa, kde len dočiahol.
Spokojne zaznamenal, že mu nohavice začínajú byť tesné. Bill to, čo robil vodič, nemo trpel. Auto bolo malé, nemal sa ako odtiahnuť ďalej. Mal pevne zatvorené oči a modlil sa, aby to už konečne prestalo.
Vtom dostal nápad. Počkal, kým bude ruka hladiť jeho hruď a vtedy do ruky z celej sily zahryzol. Vodič zvreskol a stočil volant doprava. Rútili sa rovno do obrovského starého stromu. Náraz ich hodil o predné sklo. Chlap potom skĺzol na stranu, popri tom zavadil o gombík a nevedomky odopol Billov pás. Ten sa v duchu potešil, i keď mal na čele veľmi bolestivú hrču a horko-ťažko sa vytrepal z auta.
„Nikdy som ťa nemal rád, Bushido,“ povedal nenávistne a chcel utekať späť po ceste, avšak celkom zabudol na to, že má zviazané aj nohy. Spadol, udrel si hlavu a upadol do bezvedomia.
Bill sa prebral na strašnú bolesť brucha, ktorá ho vytrhla zo sna. Bol strašne hladný a smädný. Ešte bola tma, ale Bill nemal ani tušenia, či je polnoc alebo tesne nadránom. Hodinky totiž nenosil a mobil nechal v Davidovom aute.
„Nikdy nie je poruke, keď ho človek skutočne potrebuje,“ zahundral potichu.
Zrazu za sebou začul pukot vetvičiek. Prudko vstal a otočil sa za zvukmi.
„Kto je tam?“ spýtal sa opatrne. Nikto neodpovedal.
„Bože, čo ak je to vlk alebo medveď,“ pomyslel si zhrozene. Dokonca aj Bushida by videl radšej ako dravú šelmu.
Chvíľu bolo ticho, ale Bill cítil, že tvor ešte neodišiel. Srdce mu prudko búšilo a kolená sa triasli. Opäť ticho prerušované len sovami, cvrčkami a vetrom, ktorý hýbal vetvami a tie vytvárali strašidelné pohybujúce sa tiene.
Pukot sa ozval znovu, tentoraz však ďalej. Billovi odľahlo. Opäť si ľahol a aj napriek obrovskému smädu a hladu zaspal.
autor: Licona (mapa)
betaread: Janule
betaread: Janule
