Normálnym písmom je minulosť, kurzívou prítomnosť…
Bushido sedel na Billových nohách a hladil Billa po peknom pevnom zadočku. Bill mal tvár zaborenú do vankúša a pokúšal sa myslieť na niečo pekné. Napríklad na to, ako opäť uvidí Toma.
Jeho myslenie prerušila ostrá bolesť, keď mu raper vnikol do zadku. Vykríkol a snažil sa udžať slzy, ktoré sa mu tlačili do očí.
„Je to len sen! Musí to byť len sen! Hrozná nočná mora!“ snažil sa nahovoriť si, ale bolesť bola skutočná. Občas mal pocit, že mu snáď roztrhne brucho. Myslel si, že to už nemôže byť horšie, ale stalo sa. Po fyzickej bolesti prišla psychická, a tá bola 100- krát horšia. Už vedel, prečo je tak malé percento znásilnení ohlásených polícii. Predstava, že by mal niečo tak strašné, ponižujúce a bolestivé opisovať policajtom, bola smiešna. Vedel, že by to nepovedal nikomu – dokonca ani Tomovi.
Po niekoľkých ďalších útrpných minútach Bushido skončil. Obliekol najprv Blla, potom seba. Potom Billa opäť pripútal k posteli tak, aby ležal na chrbte a pobral sa spať na sedačku.
ooo
Bill ležal a pozoroval, ako Bushido pokojne spí neďaleko neho. Pred nejakou chvíľou dostal nápad – pokúsi sa Bushidovi zobrať kľúče z vrecka, odomkne si putá a ujde. Bushido totiž naznačil, že si ho tu ešte chvíľu ponechá, aby mu robil spoločnosť.
Bushido v spánku vyzeral ako baránok. Bill sa posunul na posteli najbližšie, ako to len šlo. Opatrne natiahol ruku. Chýbal mu len jeden centimeter. Posunul sa na posteli ešte o kúsok bližšie až ho bolelo zápästie, ako sa mu putá zarývali čoraz hlbšie. Opäť natiahol druhú ruku, ktorú mal voľnú a tentoraz vkĺzol raperovi do vrecka. Ten zo spánku niečo zamrmlal, ale spal ďalej. Bill schmatol kľúč, čo najrýchlejšie si oslobodil druhú ruku a opatrne podišiel k dverám. Boli zamknuté, ale kľúč bol vo dverách.
Akonáhle odomkol a vyšiel von, rozbehol sa. Tma pomaly mizla a začal nový deň. Billovi zaškvŕkalo v bruchu.
„Hádam sa čo najskôr dostanem na cestu alebo ma nájde nejaký vrtuľník, lebo som hladný ako vlk,“ pomyslel si vcelku optimisticky. Spomalil, ale zazdalo sa mu, že za sebou počuje niekoho bežať a rozbehol sa ako o život. Prial si, aby už bol od NEHO čo najďalej.
Bill striedavo strácal a nadobúdal vedomie. Nastala noc.
„Nech ma už nájdu. Bože, prosím, nech ma už nájdu,“ pomyslel si Bill, keď sa prebral a na nebi zbadal mesiac. Pokúšal si spomenúť, koľko dní je už bez vody. Mal pocit, že sú to už tri dni. Alebo štyri? Hlad ho už ani tak netrápil, ale smäd bol hrozný – krútila sa mu hlava, v hrdle mal neskutočne sucho, zvieralo mu vnútornosti a bolo mu na vracanie.
„Ahoj, Bill,“ ozvalo sa za ním , a keď sa obzrel, kráčal k nemu Tom. Na tvári mal úsmev, ktorým Billovi vždy podlomil kolená.
„Ahoj,“ povedal Bill a už mu vôbec nebolo divné, že ho tu vidí. Les zmizol a miesto toho zbadal ich kuchyňu. Zdalo sa mu, že sú spolu doma a Tom práve prišiel na raňajky.
„Ako si sa vyspal?“ mrkol na neho Tom a Bill sa div nerozosmial. Spali totiž v jednej posteli a vlastne, dnes sa o spaní dalo hovoriť len ťažko.
„Uá,“ zívol Tom, „akýsi som uťahaný,“ zobral si od mamy hrianku a opäť pozrel po Bllovi. Ten mu ústami naznačil:
„Ani sa nečudujem,“ a obaja vybuchli do smiechu. Mamka len zodvihla obočie, ale na nič sa nepýtala. Toto totiž robili často.
Zrazu sa kuchyňa zmenila znovu na les. Mama zmizla ale Tom tam ešte vždy stál.
„Tom, kde sme to?“ spýtal sa Bill vystrašene.
„V lese. Sme v lese.“
„A prečo je taká tma?“
„Lebo je noc,“ zasmial sa Tom a ľahol si k Billovi. Jednu ruku položil Billovi okolo pliec a druhú vystrčil do vzduchu.
„Aha, aké krásne hviezdy,“ zašepkal. Bill sa tam pozrel.
Boli prekrásne. Trblietali sa na nebi a vedľa nich, ako strážca, stál mesiac.
„Sú nádherné,“ zašepkal Bill a po prvý raz od chvíle, čo mu na plece padla JEHO ruka, bol šťastný.
„Pozri!“ povedal Tom a ukázal naľavo od mesiaca. Padala hviezda.
„Želaj si niečo, Bill.“
„Želám si, aby sme boli opäť spolu,“ povedal Bill a z očí mu tiekli slzy.
ooo
Z diaľky sa blížilo rapkanie. Bill sa zobudil a prekvapilo ho, že je vôbec ešte nažive. Cítil sa hrozne. A k tomu ten zvuk…
Zrazu sa posadil. Konečne si uvedomil, čo ten zvuk znamená. Už to aj videl – bola to helikoptéra. Z posledných síl vstal, kričal a mával. Helikoptéra urobil oblúk. Zbadali ho!
„Vďaka ti, hviezdička,“ zašepkal Bill a spadol na zem.
autor: Licona (mapa)
betaread: Janule
betaread: Janule
nejsem si jistá, jestli jsme to pochopila správně, ale at tak či tak, pěkné 🙂
nic k nepochopení. ba naopak, jsem hlavně ráda, že to končí šťastně. 😀
takovéhle halucinace s Tomem bych chtěla taky.. 😀