Táto poviedka bola písaná v horúčke, takže ju berte s rezervou =)
Čiernovlasý chlapec sedel vo svojej izbe. Snažil sa nerozmýšľať, ale nedarilo sa mu to. Nespomínal si, kedy bola jeho depka až takáto…
Zrazu dostal smäd, veľký smäd. Vykĺzol z izby a snažil sa vypnúť zmysly, keď prechádzal okolo Tomovej izby. Keď to nepomáhalo, tak zmyslom dopomohol – zapchal si uši a zatvoril oči. Potichu zanadával. Táto holčina bola hádam najhlučnejšia z Tomových bývalých. Prsty si strčil hlbšie do uší a tvrdo stisol viečka, aby ju nebodaj aj nevidel. Jeho brat mal totiž hnusný zvyk, nechávať si pri TOM dvere dokorán.
Zrazu Billova noha šliapla do prázdna a Bill sa s výkrikmi zgúľal dole schodmi a o posledný schod si parádne tresol hlavu.
„Scheisse!“ skríkol. Ešte dobre, že ich mama nebola doma. Nemá rada, keď niektorý z chlapcov nadáva.
Zvuky z bratovej izby ustali, ale Bill to sotva vnímal. Momentálne bojoval o to, aby sa udržal pri vedomí, ale očividne prehrával…
Prvé, čo uvidel, bola tvár, ktorú práve vidieť nechcel. Tvár jeho brata.
„Bill, si v poriadku?“ spýtal sa ho Tom ustarostene.
„Jasne, jasne,“ hundral nafučane Bill a pokúšal sa zodvihnúť. Pri tom usilovne šúchal zátylok.
„Počkaj, pomôžem ti,“ navrhol Tom, chytil ho okolo pása a ťahal ho hore. So zamračenou tvárou si ho obzeral, akoby chcel pohľadom zistiť, či si Bill niečo nezlomil.
„Môžeš hýbať všetkým?“ Bill to začal skúšať, takže vyzeral, akoby predvádzal nejaký veľmi divný tanec.
„Nič mi nie je,“ ubezpečil brata, keď vyskúšal hádam každý kĺb od prstov na nohách až po krk. Pri tých slovách sa však nepozeral Tomovi do očí. Vlastne sa celý čas pozeral niekam za Toma.
„Tak, keď ti nič nie je… Ja pôjdem…“ Tom vyzeral, že je v rozpakoch.
„Dobre,“ chladne odvetil Bill a pomaly kráčal do kuchyne. Neznesiteľne ho bolel každý krok. Celé telo aj duša…
Bill
Prečo mi to robí? Nevidí, že ma ničí? Zrejme nie. A vlastne, čo mi je do toho, s kým spí? Je mi to jedno, absolútne!
Bill sa nahnevane prechádzal po kuchyni a sem tam do niečoho kopol alebo udrel päsťou. Nakoniec dorazil k ľadničke a otvoril ju.
Hm, fernet? Prečo nie!
Vybral fľašu von, otvoril ju a dal si riadneho loga. Na chvíľu oddialil fľašu, zmrštil tvár, ale opäť sa napil. Pil, až kým neuvidel dno. Vzápätí sa už druhýkrát v priebehu pár minút hlasno zosunul na zem…
Tom
Chudák Bill, ako tam ležal na zemi pod schodmi! Dúfam, že si vážne nič nespravil.
„Tak čo? Pokračujeme?“ spýtala sa ho dychtivo blondínka v jeho posteli. Takmer na ňu zabudol.
„No jasne… eee,“ povedal Tom. Chcel ju osloviť menom, ale akosi mu vypadlo. Dúfal, že si dievčina nič nevšimla. Opäť si vyzliekol veci, ktoré na seba nahádzal, keď išiel pozrieť, či sa bráškovi niečo nestalo a začal ju hladiť na brušku, bokoch a zadočku. Za malú chvíľu bol zase nadržaný.
Už takmer prišiel k vyvrcholeniu, keď zdola začul buchot a zvuk rozbíjajúcej sa fľaše. Vykĺzol z dievčiny a opäť sa obliekal.
„Čo zase? Chceš ma tu nechať? To sa mám dorobiť sama, či čo?“ vybehla na neho zostra.
„Prepáč, ale bojím sa o Billa! Musím sa ísť pozrieť, či sa mu niečo nestalo!“
„Tak ty sa bojíš o brata?! A čo keby som ti teraz ušla?“
„Čo?“ neveriacky zízal Tom s rukou na kľučke.
„No, zdá sa mi, že ti viac záleží na Billovi, než na mne,“ prepaľovala ho očami.
Jasne, že mi viac záleží na Billovi, ty trubka! Je to môj brat – dvojča a… no, to stačí, ale ty si, zlato, len štetka!
„Pravdaže mi na tebe záleží,“ povedal a pokúsil sa usmiať.
„Tak tu zostaň a dokončíme, čo sme začali. Lebo ak odídeš, idem!“
Tom už stratil trpezlivosť. I tak nestála za veľa. A bola na jeho vkus príliš hlučná.
„Tak choď,“ povedal a konečne sa vybral za bráškom.
Bill
„Bill, no tak, preber sa,“ ťažko mu prenikajú tie slová do hlavy, vypil toho priveľa.
„Tom,“ zašepkal, „Tom, si to ty?“
„Jasne bráško, som pri tebe,“ odpovedal mu Tom a pokúšal sa ho nejako preniesť do obývačky na gauč.
„Čo si to preboha stváral? Si sa chcel otráviť, či čo? Veď si vypil celú fľašu!“ hneval sa Tom. Bál sa o neho. Položil ho na pohovku.
„Bol som smädný… Tom, Tom, poď sem,“ blúznil Bill v opileckom tranze.
„Však som tu,“ povedal brat a kľakol si bližšie k pohovke a na tvári cítil bráškov alkoholový dych. Mal obavy, že sa z toho opije aj on.
„Tom,“ opäť zaúpel Bill a hľadal brata rukami. Chytil ho za hlavu a silno si ho pritisol na hruď. Hneď nato zaspal.
Tom
No super. Čo teraz?
Tomovu hlavu stále zvierali Billove ruky a bol pritisnutý k Billovmu srdcu. Počul jeho hlasný a rýchly tlkot. Siahol si rukou na svoju hruď.
To je zvláštne. Bijú nám nastotinu rovnako… Ale ako sa z tohto dostanem?!
„Bill! Bill,“ pokúšal sa ho Tom prebudiť, ale márne. Vtom za sebou začul kroky.
„No, to je krása! Pozrime sa! Naši malí bráškovia!“ škľabila sa dievčina.
„Prosím, počkaj! Pomôž mi a dokončíme, čo sme začali!“
„No, veď ty si vystačíš sám,“ škodoradostne povedala ona, „alebo ti s tým pomôže on. Je taký sťatý, že si ani neuvedomí, čo robí. No, tak sa majte. A užite si to!“ a so smiechom zabuchla dvere.
Tak díky… Už sa ňou nebudem zaoberať. Vyriešim najprv tento problém a potom si dám poriadny kúpeľ. Áno, to potrebujem.
Pokúsil sa nahmatať Billove ruky, aby si ich zložil z hlavy, ale nepodarilo sa mu to. To by si musel vykĺbiť ruky, aby to šlo. Brat ho držal ukážkovo.
On snáď chodil na karate alebo kde a alkohol mu urobil v hlave skrat, takže si vybavil nejaký obranný chvat a použil ho na mňa.
Tom už pomaly strácal nádej, že sa odtiaľ dostane. Ešte raz sa pokúsil rukami nájsť Billove, ale namiesto toho sa bráškovi dotkol niekde inde. Bill zo spánku vzdychol, až Tomovi prešli po tele zimomriavky. Ešte raz sa ho tam dotkol a Bill vydal hlasnejší vzdych a na chvíľu jeho ruky trochu povolili. Vzápätí si ho ale opäť silno pritisli na hruď.
No fajn, vzrušujem sa tu s bratom… Čo ešte dnes nezistím? Že ma tiež miluje? Bože, čo to zase kecám! Prečo TIEŽ? Ježiši, to bude tou… hm… ako sa len volala…
Podvedome však cítil, že to nie je kvôli tej štetke. To tá Billova blízkosť, vôňa, jeho vzdychy…
Nie, začína mi hrabať! Určite som sa opil z toho jeho dychu! Musím sa odtiaľto okamžite dostať!
Pokúšal sa metať, vyslobodiť sa, ale nešlo to.
Tak teda dobre, ešte raz mu siahnem do rozkroku, a keď povolí zovretie, rýchlo sa vyslobodím a na túto noc zabudnem… Takže… tri… dva… jedna…
Bill opäť vydal slastný vzdych. Tomovi sa zatmelo pred očami a celkom zabudol, čo mal v pláne. Namiesto toho začal intenzívne hladiť Billov rozkrok. Ani si neuvedomil, že Bill ho pustil a už je pri vedomí. Prišiel na to až keď…
„Tom? Čo to robíš?“ vytlačil zo seba Bill medzi vzdychmi.
Tom rýchlo ustal v činnosti, postavil sa a urobil pár krokov dozadu. Dýchal, akoby si dal práve pár koliečok okolo ich rodného mestečka.
„Ja, ja…“ nevedel, čo má povedať.
Super, čo teraz? Ako mu to vysvetliť? Preboha, veď ani sám neviem, prečo som to urobil! Táto noc je vážne čoraz lepšia…
„Červenáš sa,“ poznamenal Bill a pozrel sa do bratových očí. Hneď nato však uhol pohľadom.
„A kde máš Marishu? Nemal by si ju nechať čakať.“
Aha! Jasne, Marisha, tak sa volala! Ale to je teraz jedno, lebo…
„Odišla,“ zašepkal Tom a pristúpil opäť k bratovi.
Čo sa to so mnou deje???
Kľakol si opäť na zem. Billovi sa leskli oči od množstva alkoholu, ktoré mal v sebe.
Možno si to zajtra nebude vôbec pamätať…
Pohladil Billa po brušku a stiahol ruku opäť k sebe.
„Čo sa to so mnou deje?“ spýtal sa zmätene.
Bill sa usmial, chytil Tomovu ruku a položil si ju opäť na bruško. Slastne zavzdychal.
„Čo sa to S NAMI deje?“ pozmenil bratovu otázku. Tom mu opäť sám jazdil prstami po tele, za chvíľu sa odvážil zájsť aj pod tričko a opäť do bratovho rozkroku. Bill sa prehol a strhol Toma na seba.
Bože, ten je dokonalý. Prečo som si to nevšimol už skôr?
Zrazu však Bill Toma odstrčil až Tom bolestivo dopadol na podlahu.
„Čo to robíš?“ ublížene sa spýtal Tom. Nasledoval brata, ktorý bežal do kúpelne. Za chvíľu už Tom zistil, čo sa deje. Jeho bráško čupel nad záchodovou misou a dávil.
„Trošku si to prehnal, čo?“ ustarostene povedal Tom, nežne chytil brata za hlavu a zozadu na krk mu vlepil bozk.
„Neboj, už bude dobre,“ utešoval ho. O chvíľu bol Bill už takmer v poriadku.
„Prepáč. Necháme to na zajtra, dobre?“ ospravedlňoval sa Bill.
„Na teba by som dokázal čakať celú večnosť,“ zašepkal Tom a s úsmevom dodal,“ veď aj naše srdcia vedia, že k sebe patríme.“
autor: Licona
betaread: Flixo
