Bol jeden krásny deň, keď mladý muž, i keď poznačený vráskami mnohých trápení, stál pri okne. Na tvári mu bolo vidieť smútok posledných rokov, ktorý si niesol sám na srdci. Aj by rád plakal, ale sám si sľúbil, že nevyroní už ani jednu slzu, preto, čo sa stalo. Hlavou sa mu preháňali spomienky na všetok ten smiech, radosť, ktorá bola v ich dome… No teraz je už všetko ináč. Vtedy bol hviezdou šoubiznisu, milovaný všetkými, ale hlavne… milovaný svojím bratom… Niekedy mu to bolo aj smiešne, čo vlastne s bratom robia, ale myslel si, že ich vzťah nikdy neskončí… Och, aké trúfalé… No, aj keď to nikto nečakal, stalo sa… Ako? To už vôbec nie je podstatné… Na zlé veci netreba spomínať. A i mladík pri okne sa toho chcel zbaviť… No neúspešne… Myslel si, že to čo sa stalo, prehrmí rýchlo, ale neskôr si uvedomil, že taká bolesť neodíde za jednu noc, že stratil nádej na šťastnú lásku, nech by už prišla odhocikiaľ.
ooOoo
,,Nie! Musíš naňho zabudnúť!“ povedal si vysoký chudý, áno, ešte chudší, ako obyčajne, čiernovlasý mladík, stojac pri okne a pozerajúc na svoj vlastný odraz…
ooOoo
No, nedarilo sa. Medzitým sa jeho kapela úplne rozpadla a keď po nej ani pes neštekol, všetci ho odkopávali ako špinavú handru. A to naňho vo veľkých dávkach dopadlo… Zmenil sa. Nikto neveril, ako sa z toho milovaného obľúbeného chalana, stala taká ľudská troska… Zmenil aj životný štýl… Vymetal za sebou každý bar, vyspal sa s každou štetkou, čo sa mu vplietla pomedzi nohy… A aj, ako to v takom živote chodí, dal sa na drogy. Niektoré dni si ani neuvedomoval čo vlastne robí. Je to až príliš smutné, čo sa z neho stalo… A to, poväčšine, kvôli sympatickému dredatému hip-hoperovi…
ooOoo
A jedného dňa… Zmizol… Nevedno kam… Ani rodina, tobôž nie brat nevedeli, kde je. Možno odcestoval do nejakej exotickej krajiny a začal nový život. Áno, veď vždy mal rád more… Vždy sníval o tom, že spolu s bratom odídu na Maledivy… Len oni dvaja…
…alebo…
…sa uzavrel do svojho sveta drog. A nech je to akokoľvek smutné, už nikdy sa odtiaľ nevráti… Z pekla niet cesty späť, sám sa vybral tou cestou a sám ju musí aj dokončiť… Ale ak sa raz zle rozhodneme na križovatke svojho života, všetko strácame a sme odsúdení kráčať bez pomoci iných a hlavne ľudí, ktorých ľúbime… Niet návratu, musíme znášať výčitky, aby sme možno niekedy dosiahli vykúpenie a zabudli na svoju bolesť, spôsobenú sebou samým…
autor: Tynie
betaread: Janule
