Sen

Tma. Nič len tma a ja zbesilo utekám, nevedno kam. Zrazu sa zastavím a zamyslím sa. Má vôbec význam skoncovať so životom?? Jasné, že má… Už aspoň nebudem musieť zažívať to čo doteraz. Nebudem sa musieť skrývať, ani nič podobné. Pýtate sa pred kým? No predsa pred Tomom – pred mojím bratom, dvojčaťom, pred mojou jedinou láskou… Znova sa rozbehnem. Zastavím sa až pred neveľkým, ale zato hlbokým jazerom. Pomaly sa k nemu približujem. Ani sa nenazdám a už cítim, ako prvé vlny objímajú moje kotníky. Ešte posledný krát zašepkám tú vetu, ktorú som sa nikdy neodvážil Tomovi povedať do očí: „Milujem ťa, Tom!“ a smelo vykročím. Idem stále hlbšie do jazera cítim, že voda ma čím ďalej tým viac pohlcuje. Posledný krát sa nadýchnem a ponorím sa celý. Telom mi prejde ostrá a prenikavá bolesť. Vnímam len hlas, ktorý počujem stále viac hlasnejšie..

„BILL!“ zakričí na mňa Tom a zatrasie mnou…

„Čo..čo sa deje?“ vystrašene sa posadím a ešte vždy cítim ten chlad po celom tele.

„Strašne si so sebou hádzal a nevedel si sa nadýchnuť… Si v poriadku?“ oboznámil ma so situáciou a objal ma. Nechal som sa od Toma hladiť po vlasoch a prehrával si v hlave ten sen… Bol taký živý… Ale prečo sa mu sníval? Bolo to znamenie? Každopádne z neho nemal dobrý pocit…

„Č..čo? H..hej som v pohode,“ odpovedal mu Bill po päti minútovom tichu. Obzrel sa za hodinami a s hrôzou zistil, že je 10:00 preč! „Tom!“ vykríkol Bill a už sa hrabal z postele.. „Si ma nemohol zobudiť skôr?? O 11:00 robíme rozhovor pre Bravo!“

Hneď ako to dopovedal, pod oknom zatrúbilo auto. Tom vyšiel na balkón a zistil, že Géčka a David sú už tu. Bill sa okamžite rozbehol do kúpeľne a začal robiť rannú hygienu. Po polhodine únavného čakania sa Bill – upravený a vysmiaty (komu asi ten úsmev patril, haaa??? xD) objavil v obývačke.

„No konečne!“ poznamenal David a Bill na neho hodil vražedný pohľad.

Gustav sa pozrel na hodinky a pripomenul chlapcom čas: „Hey Leute, nechcete už ísť? Je 10:35 presne.“

Chalani sa rozbehli k autu a David nariadil šoférovi, aby „dupol na plyn“. Uháňali ulicami najmenej stovkou, no napokon to stihli. Ešte mali aj desiat minút rezervu. Keď prišli do miestnosti, kde sa mal rozhovor udiať, posadali si (David, Bill, Gustav, Georg a Tom) a začali. Otázky boli tento krát dosť nudné. No jeden člen kapely ich nevnímal – Bill. Celý čas sledoval Toma, ktorý si to bohužiaľ všimol. Keď sa Tom pozrel na Billa, Bill sa na neho žiarivo usmial. Tom mu úsmev nervózne opätoval.

„Čo to s ním je? Pozerá na mňa ako na boha a usmieva sa na mňa tak inak.. tak… no proste inak,“ čudoval sa v duchu Tom. Bill sa na Toma znova, ale tento krát ostýchavo, usmial a nabral ľahkú červeň. Tom si to nevedel vysvetliť. Po skončení rozhovoru Tom na Billa vyštartoval: „Čo to malo znamenať?! Odkedy sa pri pohľade na brata začneš červenať?“

Bill na Toma poplašene pozrel a snažil sa vykoktať odpoveď: „No… vieš… za tebou stála taká pekná reportérka… brunetka… nič pre teba….“ a rýchlo odišiel. Tom sa zamyslel: „Ale za mnou nikto nestál, Bill….“ a s tým odišiel za ostatkom do auta..

Počas cesty na seba twins ani raz nepozreli. Keď dorazili domov, každý zaliezol k sebe do izby… Bill si znova nadával a Tom premýšľal. „Čo sa to s Billom deje? A čo sa to deje s ním? Síce Billovi vynadal, ale jemu tie úsmevy a pohľady nevadili, ba čo viac, jemu sa to páčilo?!“ Tom silno zatrepal hlavou. Potreboval sa prevetrať. Vedel, kam má ísť. Jedno slovo – BAR. Zbehol schody, obul sa a išiel. Po zhruba pätnásti minútach sa Bill tiež rozhodol ísť do baru. Možno príde na iné myšlienky. Keby vedel, ako sa len mýlil… Po ceste Bill rozmýšľal, že Tomovi všetko povie. Áno, povie mu to. Kašle na následky. Nech sa deje čo sa má… Tom medzitým stihol zbaliť nejakú slečnu. Keď si ju odvádzal smerom k izbám, zdalo sa mu, že zahliadol Billa. Zavrel oči a keď ich znova otvoril, Bill tam už nebol. Že by ho ťažilo svedomie? Nie, to určite nie…

Vtedy keď Tom Billa zahliadol, Bill skutočne vchádzal do baru. Usadil sa pri pulte a vypýtal si Colu. Keď mu ju barman priniesol, Bill sa ho spýtal, či náhodou nevie, kde je Tom. Keďže Tom bol pravidelný zákazník, barman hneď vedel Billovi odpovedať: „Šiel s takou pohladnou blondýnkou na izbu… číslo 6…“ Bill poďakoval, zdvihol sa a priam tryskovou rýchlosťou vybehol k izbe. Zastal pred ňou a započúval sa. Počul jednoznačne Tomov hlas, ako vzdychá a dáva tej k***e príkazy, čo má urobiť, aby ho uspokojila. Bill nevydržal a vtrhol tam. Obraz, ktorý sa mu naskytol, bol nechutný. Do očí sa mu nahrnuli slzy a ústa si prekryl rukou. Keď ho Tom zbadal, stihol vykríknuť len: „BILL!“, pretože Bill sa otočil a utekal… utekal a celkom presne vedel kam. Nesmierne ho to ťahalo k tomu jazeru z jeho sna. Kým Bill utekal, Tom sa rýchle obliekol a bežal za ním.

„Bože, dúfam, že nespraví nejakú blbosť. Strašne sa o neho bojím… Got… prečo sa to nenávidím? Ten jeho pohľad plný sklamania a bolesti… Bill, láska… je mi to tak ľúto… Počkať!! Ľúto?? Láska? To je somarina!! Nemôžem!! Je to môj brat!! Scheisse, čo by som nemohol!! Milujem ho a basta!!“ V hlave mu vírila jedna myšlienka za druhou… Vedel, kam Bill šiel – bratské puto… Ako tak Tom bežal, Bill bol už dávno pri jazere. Nedôverčivo na neho hľadel, ale bol už rozhodnutý. Urobí to. Pomaly šiel hlbšie a hlbšie do jazera. Naposledy sa nadýchol a ponoril sa. Telom mu prešla ostrá a prenikavá bolesť.. presne taká, akú cítil v tom sne…

„Nie, BILL!“ to bolo posledné čo počul. Ale počkať… bolesť nepominula, je mu zima a cíti, že leží na niečom tvrdom. Otvoril oči a uvidel Toma, ako sa nad ním skláňa a kvapká z neho voda. Tom… on ho zachránil… Tešilo ho to, ale zároveň trhalo na kusy… Ako mu to má vysvetliť??

„Nepýtaj sa na nič, prosím!“ prebleslo Billovi hlavou skôr, ako Tom spustil: „Bill! Čo si to urobil! Prečo?? Ako ťa to mohlo napadnúť! Panebože si sobec, Bill! Myslíš len na seba a ja som ti ukradnutý! Čo myslíš, ako by som sa asi ja cítil, keby mi zajtra niekto zavolal, že môj brat spáchal samovraždu ako nejaký psychopat, alebo čo?! Tak odpovedz mi!“ Tomov hnev bol príliš veľký a tak sa neovládol a dal Billovi riadnu facku. Toto Billa rozzúrilo. Tak on sa ide kvôli Tomovi šľahnúť do jazera a on mu bude nadávať a dá mu facku?! Billa chytila bojovná nálada. Postavil sa a čo ho prekvapilo – hlava sa mu nemotala.

„Tak počúvaj! Ty ma biť nebudeš!! Chceš naozaj vedieť, prečo som to urobil? Kto za to všetko môže? Ty Tom! TY!!!“ Tom nejak nepoberal… Prečo on? No na túto otázku sa mu dostalo odpovedi.

„Už je to asi rok, čo ťa vnímam inak ako brata. Tom, zamiloval som sa do teba. Nerátam s tým, že ma budeš chcieť ešte niekedy vidieť a už vôbec si netrúfam pomyslieť, že by si moje city opätoval, ale aspoň je to vonku!!“ Znova sa nadýchol a s nádychom prišla ostrá bolesť, ktorá ho donútila sadnúť si na zem… čo sadnúť si… on sa dole zviezol. Tom sa k nemu priplazil a Billa úplne zaskočilo to, že plače.

„Bill, prepáč mi tú facku. Bál som sa o teba a bol som nahnevaný. Ja… neovládol som sa a proste som sa zľakol… prepáč mi to,“ povedal Tom a nežne Billa objal. Nie ako brat brata, ale bolo to objatie plné čistej lásky. Bill dýchal čoraz viac sťažka. Tom sa mu pozrel do očí a začal sa k nemu približovať. Keď už boli od seba na milimetrovú vzdialenosť, Bill zavrel oči a jeho telo v Tomovom náručí ochablo.

„Nie, Bill! Preber sa!! Čo sa stalo? Bill, prosím, preber sa!!!“ triasol s Billovím telom, no on sa neprebral. Tom v panike schytil mobil a zavolal záchranku. O niekoľko minút už Billove bezvládne telo nakladali do toho hnusného bieleho auta s potlačou… Tom celú cestu Billa držal za ruku a modlil sa. Na centrálnom príjme Billa hneď zobrali na sál. Riadne mu vysali vodu z pľúc a hneď ho aj celého prezreli, či nemá nejaké iné vážne zranenia. Okrem podchladenia však nič nenašli. Po hodinovom strese, ktorý Tom v čakárni zažíval, sa dvere sáli otvorili a vyšiel doktor. Za ním tlačili Billa. Ešte spal. Tom sa doktora spýtal, ako na tom jeho brat je a doktor mu odpovedal: No… nie je to vážne… o tri dni ho pustíme… ale mal by sa z dychom šetriť… nebude mu prospievať stres, cigarety, alkohol… a pamätajte!! Žiadna námaha!! Aspoň dva týždne!!“ doktor dopovedal, pustil Toma za Billom a odišiel. Bill bol ešte malátny, ale vnímať vedel. Tom k nemu podišiel a vzal ho za ruku. Bill sa na neho usmial a povedal: „Ďakujem, lás… Tom,“ a pozrel von oknom. Tom sa na neho šťastne usmial a odpovedal: „Niet začo, LÁSKA..“ Vzápätí Billa pobozkal. Bill nevedel, čo sa deje. Napokon sa upokojil a vnímal len tento výnimočný okamžik. Keď sa Tom od neho odlepil, zadíval sa mu do očí pohľadom, ktorý hovoril za všetko.

Bill bol v nemocnici naozaj len tie tri dni a Tom ich celé strávil s ním. Keď prišli domov, Tom Billovi odniesol do izby všetky veci a prikázal mu odpočívať a nechať sa obskakovať. Bill sa teda posadil na celkom rozmernú pohovku a zapol si telku. Tom o chvíľku prišiel s toastami a kakaom. Bill sa mlsne oblizol a pustil sa aj spolu s bratom (tesne na seba nalepený) do jedla.

O chvíľku boli taniere prázdne a chlapci sa začali naplno venovať telke. Po pätnásti minútach to jedného z twins prestalo baviť. Bill sa ošil a pozrel na Toma: „Tooom… mňa to už nebaví… poďme niečo robiť…“ Tom, ktorý už dávno Billa prekukol – vedia si čítať myšlienky – sa na Billa usmial, dal mu pusinku na nos a ďalej sa venoval telke. Teda, veľmi rád by Billovi splnil tú jeho myšlienku, ale dával na radu doktora. Stále sa snažil byť ten starší a rozumnejší brat. Bill sa o to pokúsil ešte raz a keď znova neuspel zobral situáciu do svojich rúk. Vyhupol sa bratovi na rozkrok a vášnivo ho pobozkal. Tom, totálne šoknutý, sa snažil Billa zo seba strepať: „Bill… zlez zo mňa… doktor vravel, že…“

„Doktorov mám ťažko na saláme,“ prerušil ho Bill a ďalej sa venoval jeho ústam. Bill Tomovi prácne vyzliekol tričko, nevšímajúc si jeho protesty. Tom to ale hneď vzdal, keď Bill vzal medzi zuby jeho bradavku. Vedel, čo na Toma platí (veď aby nie, všetko mu povedal). Tá kovová vec v Billovom jazyku dokáže robiť divy. Jazykom si razil cestu od Tomovho krku až po jeho bruško. Začal ním spracovávať jeho pupok. Tom sa už (pomerne dosť skoro) nevedel kontrolovať, podvedome strkal Billovu hlavu k jeho pýche. Zatiaľ čo Bill Toma sexu chtivo bozkával, snažil sa mu rozopnúť nohavice. Tom sa nedočkavo nadvihol, aby mu ich mohol jeho brat dať dole. Spolu s nimi mu dal Bill dole aj trenky. Bill ich odhodil za seba a mlsne si obzeral Tomov penis. Zohol sa k nemu a jazykom ochutnal jeho špičku. Tom v momente zvrátil hlavu dozadu a vzdychol Billove meno. Vzal ho do úst celého a začal sať a olizovať. Robil to tak precízne, že Tom o chvíľku na to vyvrcholil. Bol zaneprázdnený tým krásnym pocitom a mravčením v podbrušku, že zabudol Billa varovať, že už to príde. Billovi to však nerobilo najmenší problém a keď sa na neho Tom pozrel, Bill poslušne hltal. Tom ho pohladil po vlasoch a Bill sa na neho krásne usmial. Tom si zrazu ľahol na brucho, pozrel sa Billovi do očí a povedal: „Môžeš.“ Bill sa na Toma vystrašene pozrel a zakýval hlavou na znak nesúhlasu. Tom sa zasmial: „Bill, stojí ti jak Eiffelovka, tak nekecaj. Potrebuješ to rovnako ako ja. Môžeš.“ Bill so strachom, ale predsa, pobozkal Tomovi ušný lalôčik a jazykom mu prešiel po celej dĺžke chrbta. Zašepkal mu do ucha: „Milujem ťa,“ a vnikol do neho. Tom musel zaťať päste a zuby, aby nevykríkol. Keď sa s Billom zžil, Bill sa v ňom začal jemne pohybovať. Stúpaním vzrušenia Bill vymenil jemnosť za slastné prirážanie. Nedokázal sa kontrolovať a Tom postrehol, že Bill už to dlho nevydrží. Mal pravdu. Bill zmenil rýchlosť, posledný krát prirazil a slastne vykríkol.

„Ďakujem láska,“ povedal Bill, keď z Toma vyšiel. Bol udýchaný, ako keby ubehol maratón. Unavene sa natiahol vedľa svojho milenca a brata v jednom a snažil sa ukludniť. Dychčal naozaj hrozne. Toma to prebralo z reprízy toho, čo sa tu udialo, otočil si Billa k sebe a karhavo na neho pozrel: „Bill! Čo povedal doktor! ŽIADNA NÁMAHA NA PĽÚCA!!!“

autor: Renka
betaread: Michelle M.