Netreba sa báť

„TRESK.“ Čiernovlasý chlapec zúrivo zatresol dvere svojej izby. Už zasa… Už zasa ho videl s nejakou ďalšou děvkou… Koľká to bola za tento týždeň??? Šiesta alebo siedma??? Doháňalo ho to k šialenstvu. Silno zatrepal hlavou a zavrel oči. Nie, musel ich hneď znova otvoriť. Nechcel viac vidieť tú tvár, tú dokonalosť. Áno, hovorí o svojom bratovi, dvojčati, o svojej láske – Tomovi. Už je to druhý mesiac, čo je presvedčený o tom, že ho miluje. Práve preto sa mu vyhýbal. Nechcel, priam sa bál, aby niečo nespoznal na jeho správaní. Radšej sa zavrel do izby a písal si básničky. Vždy si vravieval: „Všetko je ok, kým nepríde Tom.“ Totižto hneď ako sa Tom objavil, Bill zneistel, začal koktať a záver bol taký, že na Toma zvreskol, aby vypadol a keď za ním zavrel dvere, potichu zašepkal: „Prepáč“. Takto to šlo dokola. Za tie dva mesiace sa s bratom veľmi odcudzili.

„Nie! Nemysli na to!! Nemysli na neho!“ prikázal si Bill. Zliezol dole do kuchyne a chcel si urobiť kakao. Hneď nato v zámke zaštrngotali kľúče a vo dverách sa zjavil Tom. Bill sa preklínal. Prečo len nezostal v izbe??? Načo sa sem trepal???

„Čau brácha!“ pozdravil ho s úsmevom Tom.

„Čau,“ odzdravil ho Bill a chystal sa už po niekoľký krát zavrieť do izby.

„Stoj. Porozprávame sa,“ zastavil ho Tom a pozrel na Billa pohľadom: DnEs Ťa NeNeChÁm OdÍsŤ… Bill zvesil hlavu a nechal sa od Toma posadiť na pohovku. Tom si sadol vedľa a začal: „Bill, v poslednej dobe si divný. Vôbec sa so mnou nebavíš, vyhýbaš sa mi. Stalo sa niečo?“ Bill pokrútil hlavou a chcel odísť. Tom ho stiahol späť a pozrel mu do očí. Bill sklopil zrak a povedal: „Neboj sa. Nič mi nie je. Som len trochu unavený z toho všetkého okolo Tokio Hotel.“ Naoko bezstarostne sa usmial a zdrhol do izby. Nechcel si dnes už lámať hlavu nad tým, či mu to už má povedať a ak hej, ako mu to má povedať.

Keď si vysprchovaný šiel ľahnúť, vzal si Tomovu fotku a zašepkal: „Dobrú noc, láska.“ Vzápätí sa ponoril do ríše snov.

Vo vedľajšej izbe Tom pozeral telku. Znova premýšľal nad Billom, nad jeho správaním. Nešlo mu do hlavy to, že ho Bill prehliada. V hlave mal stále otázky typu: Prečo je Bill takýto?? A prečo práve k nemu?? Závidí mu snáď všetky tie baby?? Nie, nie, Bill nie je takýto. Zahnal tieto myšlienky s úmyslom ísť spať, no to ho prešlo hneď, ako sa pozrel na telku. Tom pozeral hudobnú stanicu a práve tam šiel ich klip – Spring nicht. Asi je to hlúpe, ale až teraz si všimol, aký je Bill krehký a sladký. Keď v klipe Bill nahodil zúfalý pohľad, Tom začal mať hriešne predstavy. „Nie! Prestaň, je to tvoj brat, do kelu!!!“ hrešil sám seba, vypol telku a šiel spať.

– – –

Ráno bol Bill hore skôr. Šiel do kuchyne a urobil si raňajky. Chcel byť vybavený skôr, ako príde jeho brat, no to sa mu nepodarilo, lebo hneď, ako si Bill sadol za stôl, do kuchyne sa prirútil Tom.

„Bré ránko!“ pozdravil ho Tom.

„Čau,“ znova sucho odpovedal Bill. Tom sa zamračil a vyštartoval na neho: „Môžeš mi vysvetliť, prečo si na mňa taký protivný??“ Bill znova pokrútil hlavou a odišiel do izby. Po zbytok dňa za bratia Kaulitzový obchádzali. Večer zazvonil telefón. Bill sa postavil a zdvihol ho. „Prosím?“

Na druhom konci sa ozval Andreas: „Ahoj! Ako sa máš?“

„Na hovno,“ odpovedal Bill. Andreas si povzdychol a spýtal sa: „Ešte stále si mu to nepovedal?“

„Nie. A ani sa to nedozvie. Nechcem, aby som sa mu znechutil. To fakt nie,“ smutne odpovedal Andymu. Andreas bol jediný, ktorý o tom všetkom vedel. Bill si bol istý, že len jemu môže veriť.

„Dobre. Ale nemyslíš, že by…“

„Nie, nemyslím!!“ skočil Andymu do reči Bill.

„Ok. No ale volám preto, že v sobotu robím žúrku a ste pozvaný. Dúfam, že prídete. Aj TY!!!“ A to „TY“ zvýraznil. Bill sa zasmial: „Jasné. Prídeme OBAJA.“

„Tak fajn. Čakám vás. Začína to o ôsmej. Ja končím. Maj sa!“ rozlúčil sa s Billom a zložil.

Bill položil telefón na stôl a napísal Tomovi lístoček. Tom totiž nebol doma. Bill si ani netrúfal pomyslieť, kde teraz jeho brat asi je. Bill sa šuchtavými krokmi vydal do izby a šiel spať. Tom medzitým namotával jednu slečnu v bare. Ako tak ju namotával, hoci veľa práce si s tým nedal, pretože hneď, ako sa jej predstavil, ju mal takpovediac „v kapse“, urobil niečo, čo ani on sám nečakal a dosť ho to prekvapilo. Jednoducho sa zdvihol, nepovedal ani slovko a odišiel.

Keď prišiel domov, prvá miestnosť, ktorú navštívil, bola kuchyňa. Na linke našiel lístoček, čo mu aspoň trochu zlepšilo náladu. Žúrky u Andyho sú vždy najlepšie. Ale prečo mal vlastne zlú náladu?? Kvôli Billovi.. áno… trápilo ho to, ako sa Bill zmenil. Najskôr si to dával za vinu on, že niečo pokazil, ale potom to zahnal. On za nič nemôže!!

Keď o pár minút neskôr prechádzal obývačkou, všimol si na sedačke Billov denník. Chvíľku váhal, ale napokon podľahol pokušeniu. Nalistoval si 28. máj(květen) – ten dátum nezabudne… presne v ten deň sa Bill zmenil. A bol ako prvý vyznačený červenou: „Dnes som sa mrte nudil. Ako som tak sledoval Toma, s hrôzou som si uvedomil, že na neho čučím s pootvorenou pusou. Ale keď on je taký sladký… Preboha, čo to trepem… To nemôže byť pravda!!! Mne sa začína páčiť môj vlastný brat!!!“… Teraz nalistoval 6. jún(červen): „Ok. Tak je to jasné. Som zamilovaný do Toma. Dnes som ho vyzliekal pohľadom. Neviem si pomôcť… Keď on je tak sladký a krásny a sexy a neviem ešte čo všetko!!!“…Aj ďalšie zápisy boli podobné… Tom to nechápal… jeho brat o ňom v niektorých momentoch píše ako o nadprirodzenej bytosti!! Nalistoval 28. júl (červenec): „Milý denníček. Už viac nevládzem. Už sú to dva mesiace čo som si 100% istý, že ho milujem. Viem, že je to nechutné, zakázané, zvrátené, trestné a neviem ešte čo všetko. Ale aj tak po ňom túžim. Je dokonalý. Ale nič sa nesmie dozvedieť. Nechcem, aby ma zavrhol. To by ma zabilo.“ Tom si to čítal stále dokola. Bill sa zrazu podvedome strhol zo spánku a vystrašene sa posadil. Mal takého tucha, že niečo neje v poriadku s jeho denníkom. Dal na intuíciu a rýchlo utekal do obývačky. Zastavil sa pred sedačkou, na ktorej sedel Tom s Billovým denníkom v rukách.

„Ó nie, nie, nie! Povedz, že si to nečítal!“ povedal roztraseným hlasom Bill. Tom na neho pozrel ospravedlňujúcim sa pohľadom. Bill mu vytrhol denník a so slzami v očiach vyšiel do izby a Tom bežal rýchlo za ním. Vbehol Billovi do izby práve vtedy, keď sa Bill zúfalo snažil otvoriť okno. Tom neváhal, chytil ho okolo pása a stiahol ho späť.

„Bill! Čo si myslíš, že robíš? Nech ťa to viac nenapadne!!“ kričal na Billa Tom. Bill plakal stále viac a viac. Keď už Tomove hrešenie nevydržal, zakričal: „Drž hubu!! Nechcem ťa počúvať, nechcem ťa vidieť, nechcem, aby si tu bol!! Nechcem!!“

Tom Billa objal a utešoval. Bill sa mu vytrhol a neľútostne ho vyhodil z izby. Tomovi to bolo veľmi ľúto. A hlavne preto, že Billovi nestihol povedať, že aj on k nemu začína niečo cítiť. Chcel mu to ísť povedať, ale usúdil, že nebude dnes Billa viac rozrušovať a tak zaliezol do svojej izby.

– – –

Ráno sa Tom zobudil a šiel do sprchy. Keď vyliezol, zamieril do kuchyne. Bill tam nebol. Tom prehľadal celý dom, no Billa nikde nenašiel. Začínal mať o neho strach. Kedy odišiel? A hlavne – kde je?? Tom na nič nečakal, hneď sa obliekol a rozbehol sa ho hľadať. Párkrát mu zavolal, ale Bill mal vypnutý mobil. V hlave mal totálny chaos. Veľmi sa o neho bál a uvedomil si, že by bez neho nedokázal žiť. Že je to jeho brat, jeho dvojča a predovšetkým – jeho láska. Zatiaľ čo Tom Billa zbesilo hľadal, Bill sa spokojne vrátil z Mc Donaldu. Bol kúpiť niečo pod zub. O dve hodiny sa zronený Tom vrátil domov. Bol uplakaný a keď videl Billa spokojne chrumkajúceho hranolky, ako pozerá telku, srdce mu poskočilo radosťou.

„Bill!“ zahučal Tom a vrhol sa na brata. Objímal ho tak silno, že Billovi začal dochádzať kyslík. Keď Tom prestal, Bill sa na neho udivene pozrel a znova začal sledovať telku.

„Kde si bol?? Bál som sa o teba,“ povedal Tom.

Bill sa na neho pobavene pozrel: „Bol som len v Mc Donalde. Alebo si si chcel vyskúšať stravovanie bylinožravca? Lebo v chladničke som našiel len čínsku kapustu, paradajky, papriky a podobné prkotiny. Tak som bol kúpiť niečo jedlé.“ Obaja sa začali nenormálne smiať. No zrazu smiech ustal. Bratia Kaulitzový sa na seba hltavo pozerali. Očný kontakt hovoril za všetko.

Bill uhol ako prvý. „No vieš, mal by som ísť umyť riad a ty máš v kuchyni jedlo – vychladne ti a…“ nestihol to dopovedať, pretože mu ústa zaplnil Tomov jazyk. Bill sa od neho odtiahol. Úplne sa triasol. Chcel sa postaviť a znova odísť do svojej izby, ale Tom ho zadržal: „Nikam nejdeš Bill.“ A znova ho pobozkal. Billovi sa nahrnuli slzy do očí.

„Prečo mi to robíš? Tom, prosím ťa, nechaj ma odísť.“

Tom pokrútil hlavou a povedal mu: „Nie. Niečo si musíme vysvetliť. To, čo som čítal v tom denníku, je pravda? Naozaj si do mňa zaľúbený??“

Bill prikývol a Tom pokračoval: „Dosť ma to prekvapilo. A vystrašilo. Ale hlavne vďaka tomu som pochopil, že…“

„Ak myslíš na to, načo ja a nemyslíš to vážne, tak to ani nevyslovuj,“ prerušil ho Bill plačlivým hlasom. Tom mu položil ukazovák na pery a dopovedal vetu: „Bill, uvedomil som si, že ťa milujem.“ Áno, už pred dvoma dňami – odvtedy čo videl Spring nicht v telke – si to uvedomil. Len sa bál, takisto ako jeho dvojča.

„P.. p.. prosím? T.. to ako naozaj??“ Namiesto odpovede dostal Bill ten najvášnivejší, najjemnejší a najláskyplnejší bozk, aký kedy mohol od niekoho dostať. Bill pre zmenu neplakal zo zúfalosti, ale od šťastia. Lačne sa na Toma vrhol a ten s radosťou Billove bozky prijímal.

„Láska, tu je to nepohodlné. Poďme ku mne,“ povedal medzi bozkami Tom. Bill mu omotal nohy okolo pásu a šli hore, do Tomovej izby. Tam Tom opatrne položil na posteľ a takisto si na neho opatrne obkročmo sadol. Začali sa nenásytne bozkávať. Po hodnej chvíli sa Tom presunul na Billov krk. Jemne ho spracovával, no sem tam sa neovládol a skusol Billovi kožu. Bill sykol, ale neuhol. Po pár minútach sa Tom vrátil k Billovým ústam – jemne ich okusoval, olizoval špičkou jazyka a hral sa s Billovým piercingom. To čo chcel na Billovom krku urobiť, docielil – Billovi sa tam vynímal červený fliačik. Chlapcom sa začínali drať z úst vzrušené stony. Takisto svoje telá prestali kontrolovať a začali sa o seba trieť medzinožiami. Privádzalo ich to do extáze. Keď sa Tom chystal Billovi dať dole tričko, zazvonil mobil.

„Ktorý idiot?!“ zavrčal Tom.

Bill sa neochotne posadil a zdvihol hovor. „Áno??“

„No hej! Kde ste? Už polhodinu ste tu mali byť!“ nahnevane hovoril Andreas do telefónu.

„Ehh, to už je toľko hodín?“ začudoval sa Bill.

„Hej. Taj povieš mi už, kde ste?“

„No vieš, my sme sa s Tomíkom rozhodli stráviť večer podľa našich predstáv.“ Hneď ako to Bill dopovedal, Tom mu mobil vytrhol, zrušil hovor a mobil hodil za seba. Bill sa na neho žiarivo usmial a pritiahol si ho k sebe…..

Na druhom konci „šnúri“ Andreas s úsmevom pokrútil hlavou – viem si predstaviť…..

autor: Renkaa
betaread: Michelle M.