Choré srdiečko

,,Musíš byť vždy taký hnusný?“ treskne Tom myšou o stôl, pretože už ďalej neznesie bratove povýšenecké, vychytralé a nepríjemné správanie.

,,Netrieskaj tým!!! Čo si to o sebe myslíš! … Že mi môžeš rozkazovať ako sa mám správať? Pretože si starší? Na to zabudni! Mne nebudeš rozkazovať,“ rozohní sa Bill a knižku, ktorú si dovtedy pokojne čítal, odhodí do kúta.

,,Počúvaš vôbec niekedy, ako sa s ľuďmi rozprávaš?“ otočí sa na neho Tom.

,,Je mi jedno, čo si o mne myslíš, alebo ako sa s tebou rozprávam,“ postaví sa a chce odísť z Tomovej izby, no vo dverách si uvedomil, že je u seba a že Tom je ten, čo by mal odísť. ,,A vypadni z mojej izby, najlepšie bude, ak sa mi už neukážeš na oči.“ Tom sa na neho s nechuťou otočí, zvraští čelo a nahnevane sa postaví, až zhodí stoličku na zem.

,,Že som sa ja blbec snažil vychádzať s vlastným dvojčaťom!“ prejde okolo neho a s treskotom zabuchne dvere.

,,Nabudúce sa ani nesnaž! Nikto o teba nestojí,“ zakričí za ním, aby ukázal že má navrch, ale zlosť nim len tak lomcuje. ,,Ach,“ vzdychne a chytí sa za srdce. Nemal by sa tak preťažovať a vôbec nie hnevať. Jeho srdiečko je na to priveľmi slabé. Hoci je v zozname čakateľov na transplantáciu najdôležitejšieho svalu na popredných priečkach, telefonát z nemocnice neprichádza. Možno preto je tak zatrpknutý. Cíti, že ak sa srdce nenájde… zomrie. Svoj strach a bolesť skrýva za pohŕdavú tvár, odmietavé správanie k tým najbližším. Predsa, ak na neho nebudú pekné spomienky, nebude za ním nikto smútiť.

°°°°°°°°°°

,,Bill. BILL??? Bill, kde si,“ domom sa nesie šťastný krik jeho matky, ktorá ho preruší pri oddychu vo vani.

,,Čo je?“ prenesie znudene a otvorí jedno oko.

,,Billi, majú pre teba srdce…“ zaklepe mu na dvere a aj spoza dverí počuť, aká je šťastná. ,,Vá-vážne?“ tvár sa mu po dlhej dobe rozžiari šťastím.

,,No, už bolo na čase!“ zase sa zamračí. Doprošoval sa on niekedy niekomu niečo? A ešte k tomu tým neschopným lekárom! Aj tak je v hĺbke svojho chorého srdiečka šťastný. Bude moct zase žiť ako predtým a užívať si život na pódiu. Svoje ešte stále mokré telo obmotá bielym uterákom a vybehne von.

,,Mami,“ vrhne sa jej okolo krku a tuho ju obýme. ,,Už bude všetko dobré, však?“ oddiali sa od nej zo slzami v očiach.

,,Áno, zlatko, už bude všetko dobré,“ pohladí ho po tvári a zotrie mu doterné slzy.

,,Čo sa deje?“ opýta sa Tom, ktorý práve vyšiel zo svojej izby a zbadal matku s Billom v objatí, a Bill teda nieje ten typ, čo by to praktikoval častejšie.

,,Tom… budem mat nové srdiečko…“ natiahne k nemu ruku a pritiahne si ho k sebe, aby ho objal. Tom k nemu prekvapene pristúpi… pravdu povediac nečakal taký záchvat citov zo strany Billa, ale bez problémov prijímal.

°°°°°°°°°°

,,Máš všetko zbalené?“ postaví sa do dverí roztržitá mama.

,,Neviem,“ zavrčí nervózne a zase sa zamračí.

,,Billi… neboj sa, všetko dobre dopadne.“

,,Ja sa nebojím. Nechaj ma samého,“ prevalí sa na brucho a prstom nebadane prechádza posteľnou bielizňou.

,,Dobre. O 9 odchádzame, nezabúdaj na to,“ otočí sa vo dverách a pomaly ich zatvorí.

,,Bill, môžem ísť ďalej?“ otvoria sa dvere a dovnútra pomaly vojde jeho brat.

,,Nie, chcem byt chvíľu sám,“ zavrčí a ani sa nepohne.

,,Bill, nikto nechce byť sám, a ty už vôbec nie,“ posadí sa k nemu.

,,Tom, prečo sa o mňa tak zaujímaš, keď ťa neustále odháňam,“ zavalí ho vlna výčitiek a smutne sa pretočí na chrbát.

,,Pretože mi na tebe záleží,“ chytí ho za ruku a jemne stisne. V Billovi sa prebudí chvíľkový záblesk lásky a ľútosti nad tým, ako sa k nemu za posledné mesiace správal. Ľahko sa usmeje, no úsmev zase nahradí svojim zvyčajným úšklebkom. Vyloví ruku spod bratovho dotyku a odtiahne sa od neho čo najďalej.

,,Musím si oddýchnuť,“ otočí sa mu zase chrbtom a prižmúri oči. Neskutočne sa obava toho, čo ho čaká. Čo ak sa operácia nepodarí podľa jeho predstav? Koho srdce mu transplantujú? Musel niekto zomrieť, aby on mohol žiť? Otázky sa mu splašene preháňajú mozgovými závitmi a márne hľadajú odpoveď. Čo ak bol toto posledný rozhovor s bratom? Bude potom niekto úplne iný? Je to srdce dievčenské alebo bilo v mužovi?

°°°°°°°°°°°

,,Pán Kaulitz, ste pripravený?“ nakukne dnu čiernovlasá žena a pozorne si číta pacientovu kartu. ¨

,,Ach – môžeme ešte chvíľku počkať?“ šepne ticho Bill, takmer akoby zapišťal.

,,Ale len chvíľku, srdiečko sa vás už nevie dočkať,“ usmeje sa na neho.

,,Tom,“ šepne zo strachom.

,,Áno, bráško,“ chytí ho za ruku a sadne si k nemu na posteľ. Bill sa nad vysloveným oslovením usmeje a stisne bratovu dlaň v tej jeho. ,,Nemaj strach. Budem ti čo najbližšie,“ pohladí ho po tvári.

,,Neboj sa o mňa! Zvládnem to aj sám. Veď to nič nieje,“ nahodí kamennú tvár a víťazný úsmev.

,,Aj ja ťa mám rád, braček,“ usmeje sa a odstúpi od bratovej postele, pretože ho odvádzajú na operačnú sálu.

,,Neboj sa o neho, Tom. Vieš, aký je tvrdohlavý. Česť by mu nedovolila, aby sa mu niečo stalo,“ obýme matka svojho druhého syna a ukľudňuje ho sladkými rečami.

,,Nebojte sa, pán Kaulitz. Teraz vás to trochu zabolí a keď sa zobudíte, bude už všetko v poriadku,“ vyloví sestrička injekčnú striekačku a pred Billom ju napĺňa anesteziou. Okamžite sa mu rozšíria oči a zo strachu sa začne triasť.

,,Taký bojovník a bojí sa malej striekačky?“ začne si z neho robiť srandu hlavný operujúci lekár. Bill chce zase podotknúť svoju obvyklú uštipačnú poznámku, no anestezia už začala účinkovať a tak len pootočil hlavu doboku. Za sklom zbadá tvár svojho dvojčaťa a spokojne sa usmeje. Tom mu jeho úsmev opätoval a rukou sa dotkol skla, čo ich oddelovalo. Teraz už mohol Bill spokojne privrieť viečka a nechať sa unášať vlnami umelého spánku…

°°°°°°°°

Bill pootvoril oči a začal sa rozhliadať okolo seba. Kde to je? Všetko je tu také biele a nepríjemne chladné. Kde je jeho brat? Preháňajú sa mu hlavou neiste myšlienky.

,,Dobré ránko, pan Kaulitz. Vyspali ste sa do ružova?“ usmeje sa na neho vrchná sestrička a prekontroluje mu infúzku.

,,Dobré ránko, a prosím vás, volajte ma Bill,“ usmeje sa na ňu žiarivo.

,,Cítite sa dobre? Bolí vás niečo?“ zamieša sa do rozhovoru ošetrujúci lekár a popri tom si dôkladne číta výsledky testov.

,,Nie. Je mi úžasne, len ma trochu bolí krk z toho spánku,“ pokusí sa o to, aby sa posadil. ,,Hej, hej pomaly mladý muž. Ste po operácii srdca a už nám chcete zdrhnúť?“ s úsmevom ho vtlačí naspäť do postele.

,,Dobre, budem poslušný. Pán doktor, mohol by som vás o niečo požiadať?…“

,,Kaulitz, Tom Kaulitz? Je tu niekto, kto sa volá Tom Kaulitz?“ vyjde sestrička na nemocničnú chodbu a obzerá sa po okolí.

,,Áno, ja,“ postaví sa mladík s dredmi a poslušne pricupitá k sestričke.

,,Brat by vás rád videl,“ usmeje sa na neho a ukáže mu cestu k bratovej izbe.

,,Bill?“ Tom strčí hlavu medzi dvere a nesmelo sa pozerá na brata.

,,Ahoj, Tomi,“ takmer zvýskne od radosti a trochu sa nadvihne do polohy sedmej. Pri pohľade na brata cíti vo svojom vnútri zvláštne teplo. Jeho srdiečko začne splašene biť. ,,Poď ku mne braček,“ rozprestrie náruč a čaká na to, že k nemu brat príde a on ho bude moct objat.

,,Bill? Si to vážne ty?“ príde k nemu nesmelo Tom a posadí sa na okraj jeho postele.

,,Nie. Som strašidlo z Marsu… bububu,“ začne sa spokojne smiať.

,,Billi,“ vrhne sa mu do náručia, až Bill bolestne sykne. ,,Prepáč,“ odtiahne sa od neho. ,,Moc ťa to bolí?“

,,Nie,“ pritiahne si ho zase k sebe a od slasti, ktorú mu prináša bratova náruč privrie obe viečka. ,,Konečne je moje srdce zacelene a nebolí,“ trochu sa uvolní a vychutnáva si Tomovu prítomnosť. ,,Vieš, ako veľmi ťa mám rád?“ odtiahne sa od neho Bill. ,,Prepáč mi, že som ti to nikdy nedokázal povedať. No teraz je to iné. Akoby som dostal druhý dych. A prepáč mi, že som ťa od seba odháňal, ale mal som strach,“ zase ho silno obýme a jemne pobozká na líce.

,,A-a-ano… vieš …ja … nevadí,“ zakoktá sa Tom. Ta pusa od Billa bola nádherná.

,,Tomi, deje sa niečo?“ opýta sa ho zo strachom.

,,N-nie, všetko je v poriadku,“ usmeje sa a pozerá sa do tých najkrajších očí, aké kedy videl. Odkedy sa Bill zobudil, nedokázal na brata prestať myslieť. Keď sa otvorili dvere a dovnútra vošiel on, srdce mu začalo splašene tĺcť. Keď sa ho dotkol, v srdci sa mu niečo pohlo. Nebol to nepríjemný pocit. Práve naopak. Nedokáže si vysvetliť, prečo. Prečo ta zmena? Môže to byť cudzím srdiečkom? Koho srdce vlastne dostal? Musí dostať odpoveď aspoň na tuto otázku.

,,Bill?“

,,Hm? s úsmevom sa na neho otočil.

,,Som rád, že sa ti nič nestalo,“ chytí ho za ruku, no tentoraz sa ho Bill už nestrasie. Práveže mu stisk oplatí a s úsmevom čaká, čo mu chcel Tom povedať. No ten ho len s úsmevom pozoruje. Jemne črty bratovej tváre, skrášlene úsmevom, bez stopy make-upu. ,,Je úžasný,“ preblyslo Tomovi hlavou.

,,Veď som vravel, že to zvládnem, ale len vďaka tebe. Cítil som, že si ma celú dobu držal za ruku… v sne,“ unavene privrie oči a zošuchne sa do ľahu. ,,Buď pri mne, prosím,“ potichu zašepká, bratovu ruku si pritiahne k ústam a pobozká.

,,Budem,“ druhou rukou ho pohladí po tvári. ,,Budem strážiť tvoje sny,“ dodá a aj on skloní hlavu na nemocničnú posteľ.

°°°°°°°°

,,Prosím vás… je to veľmi dôležité,“

,,Už som vám jasne povedala, že mená a informácie o darcoch sú prísne tajné,“ nedá sa odbiť sestra a chce zavrieť Billovi dvere pred nosom.

,,Je to veľmi dôležité. Niečo sa zmenilo. Verte mi, keby som vedel čo s tým, nežiadal by som vás o to. Prosím,“ nahodí psí pohľad a sestrička poodchýli dvere.

,,Sadnite si. Riskujem kôly vám kariéru, uvedomujete si to?“

,,Áno, som vám veľmi zaviazaný.“

,,Dobre. Posaďte sa a ja vám o nej niečo poviem,“ ukáže na stoličku vedľa stola a sama sa posadí za stôl.

,,O nej? Bolo to teda dievča?“ takmer bez dychu hltá každé jej slovo.

,,Volala sa Laura a bola z detského domova. Bolo to veľmi dobré dievča. Nikdy by nikomu neublížila. Poznala som ju veľmi dobre. Pri komplikovanom pôrode jej zomrela matka a potom ju vychovával už len otec, ktorý keď mala Laura 7 rokov, zomrel na rakovinu. Okrem rodičov nemala Laura v Nemecku žiadnu rodinu a tak ju boli nútený umiestniť do detského domova. Vyrastala v jednej z najhorších štvrtí Magdeburgu. Jedine, čo ju držalo pri živote, bola vaša hudba. Robila ju šťastnou. Najradšej zo všetkých mala Toma, vášho brata. Vždy keď ho čo i len zbadala v meste, prišla mi to rozradostene povedať. Jedného večera, keď sa vracala z brigády v cukrárni, napadol ju mestsky gang. Priviezli ju vo veľmi vážnom stave. Bola som pri nej, keď zomierala. Veľmi dobre si to pamätám, posledný krát sa na mňa pozrela a v očiach sa jej zračila bolesť, jemne stisla moju ruku a zašepkala ´zachraň Billa, prosím´. Hneď som vedela, čo tým myslí. Laura si to priala a preto som nemohla nesplniť jej posledné želanie,“ vreckovkou si utrie slzu a pohľad zodvihne k mladíkovi, sediacemu oproti. Bill dostal odpoveď na všetky svoje otázky. Srdce mu darovalo dievča, ktoré ľúbilo jeho brata. Silný cit, ako láska, z neho nevyprchalo. Samozrejme že aj on ľúbi svojho brata, ale inak. Ľúbil ho bratsky. No jeho nové srdce ho milovalo nehynúcou láskou.

,,Veľa mi toho nechala,“ povie po chvíľke rozmýšľania. ,,Zmenila ma,“ šepne a po líci sa mu skotúľa prvá slza. ,,Otvorila mi oči. Prinútila ma konečne sa pozrieť na svojho brata a oceniť ho,“ sám si prikývne. ,,Dala mi schopnosť milovať,“ cez slzy sa usmeje a pohľadom vyhľadá sestričku.

,,Počúvaj svoje srdce, Bill. Srdce ti napovie, čo je správne,“ postaví sa a zatvorí skrinku zo spismi.

,,Môžem ju vidieť?“ Bill sa rýchlo postaví a zastaví ju v polke pohybu. Sestrička sa na neho znepokojene pozrie, ale nakoniec uváži, že to bude správne.

,,To… To je Laura?“ ukáže na tvár sympatického dievčaťa.

,,Áno,“ prikývne sestra a nechá Billa, nech si ju poriadne obzrie.

,,Keby som vedel skôr, že ma zachrániš…“ usmeje sa a dotkne sa miesta, kde mu teraz bije jej srdce.

,,Už by ste mal ísť, Bill,“ netrpezlivo ukáže na dvere.

,,Ach áno, ďakujem vám za všetko. Veľmi ste mi pomohli,“ usmeje sa a rozhodne sa odísť. ,,To nič, Bill. Nezabúdaj sa riadiť srdcom.“

,,Nezabudnem,“ otočí sa a mizne za dverami.

,,Bill, kde si bol. Mal som o teba strach,“ začne Tom hneď s výčitkami, ale aj tak mu z tváre nezmizol spokojný úsmev. Bill Toma tuho obýme a rukami ľahko prechádza jeho dokonalým chrbtom.

,,Moje srdce ťa miluje,“ šepne mu do uška a opatrne sa od neho odtiahne.

,,Č-čo?“ pozrie sa na neho prekvapene.

,,Ľúbim ťa, Tom. Vždy som ťa ľúbil, ale bol som zaslepený. Až Laura mi dala schopnosť vidieť to, čo je volným okom neviditeľné,“ pohladí ho po tvári a nosom sa jemne otrie o Tomov nos.

,,L-laura?“

,,Laura, dievča z parku. To je jedno, Tomi… však ma neopustíš. Povedz, že ma miluješ. Povedz mi to. Potrebujem to počuť,“ zase ho pohladí po líčku a oboma rukami ho obýme okolo krku.

,,Milujem ťa už strašne dlho, Bill,“ chytí ho za boky a jemne sa otrie o bratove pery. Tak nežné a hebké pery, ktoré túžil pobozkať už tak strašne dlho, ale oni ho každým dňom chladili nepríjemnými rečami. Jedine Laura vedela, ako to dopadne. Laura obetovala samu seba, aby zachránila ich dvoch. Z nezištnej lásky k bratom, ktorý sa milovali inak ako mali. Možno Bill miloval Toma len preto, že v ňom bilo Laurino srdce, a možno ho miloval aj predtým, ale jeho srdce bolo príliš nepreniknuteľné. Ktovie… možné je všetko.

autor: Rexi
betaread: Janule