Nobody knows

Mladý čiernovlasý chlapec otvoril dvere od svojej izby a pomalým unaveným krokom vesiel dnu. V dome okrem neho a brata nebol už nikto. Úsmev z pier sa mu vytratil, ako náhle bol uzavretý medzi 4 stenami, tam kde ho nikto nemohol rušiť. Nezabudol zapnúť vežu s jeho obľúbenou hudbou a ľahol si na posteľ. Zopol ruky za hlavou a po líci mu stiekla mala nevinná slza.

Nobody knows, nobody knows but me,

Privrel oči a nechal sa unášať chvíľou pokoja. Už nezvládal ten každodenný nátlak na neho, zo strany všetkých. Manažér ho každý deň burcoval k stále lepším a lepším výkonom. Stal nad nim s bičom ako kat nad svojou obetou a pri jedinom malom zaváhaní ho kruto potrestal. Georg už ako 20-dvat ročný našiel svoju lásku a trávi s ňou všetok voľný čas. Gustav má už tiež vlastne záujmy a snaží sa unikať od Davida, ktorý ho neustále buzeruje za jeho mlčanlivú povahu. A Tom, jeho dvojča, to je samostatná kapitola. Odkedy sa pristihol, že sa na neho nepozerá ako na človeka s podobnou DNA, ale na objekt jeho túžob, nedokáže viac zniesť jeho nočné výlety. Ale Tom nič netuší, akoby aj mohol! Veď by ho kruto zavrhol, možno aj znenávidel a už by ho nikdy nemohol vidieť. Už by sa ho nemohol letmo dotknúť. Len tak ho objať na dokaz ´bratskej´ lásky.

when my tears start to fall, I peek out from behind these walls,I think nobody knows, nobody knows no.

A práve Tom je ta osoba, ktorá vždy vedela, čo sa s nim deje a stala pri ňom. Ale keby za nim prišiel teraz a chcel by sa mu vyplakať na ramene, musel by mu vysvetliť prečo pláce, a to nemohol.

Pretočil sa na bok a prstami blúdil po posteľnej bielizni. Nevládal sa vyzliecť a zaľahnúť do postele. Z kúpeľne sa ozval zvuk, oznamujúci že jeho brat ešte nespi. Jeho tak dokonalý brat a životná láska ešte nespi. Nahlas si vzdychne a skrčí v rukách koniec prikrývky.

Zvuky ustaly a s nimi aj posledne nadeje, že by mohol prísť, chytiť ho za ruku, pohladiť po tvári, venovať malý božtek na čelo a povedať to jeho ,,všetko bude dobre“. Tuto planú nádej musí ale hneď vyhnať z hlavy. Nemôže snívať o tom, čo nie je možne. Nie. Nebude sa ďalej klamať nádejou a zabudne! Áno, zabudne na jeho zvodne krivky… nie krivky normálneho, možno až moc chudého chlapca… ale aj tak sú nádherne… nie! Ďalej zabudne na jeho plné ružovkasté pery… nie! Normálne chlapčenské pery. Áno, CHLAPČENSKÉ! Už len fakt, že sa zaľúbil do chlapca je zvláštny. On nemôže byť gay! Veď sa mu páči toľko dievčat. Susan od vedľa je pekne dievča, Monique z dovolenky zo Španielska bola prenádherná, mala pekne pery (samozrejme nie až tak ako Tom… NIE ticho!) , jeho bývala spolužiačka Alex, alebo jeho prvé dievča Sabrina. Ani ta sa nezmenila a je stále taká krásna. Vlastne doteraz mu nedá, prečo sa s ňou rozišiel.

Pred svojimi dverami začuje kroky blížiace sa k izbe. Kto by to mohol byť? Mama s otcom sú preč a pochybuje, že by Tom… či? Každopádne zavrie oči a predstiera spánok. Dvere sa potichu otvoria, akoby človek za nimi tušil, že by mal spať. Postava ladným, tichým krokom pristúpila k posteli a kľakla si k Billovej hlave. ,,Zase si plakal,“ vzdychne smutne Tom a zotrie mu poslednú slzu. Čože? On to vie? On vie, že po večeroch leží sám v izbe a plače? Ach áno… škvrny od makeupu… mal by si prestať patlať toľko toho na tvár. Prezradí aj to, čo by malo byť utajene.

,,Keď mi nechceš nič povedať,“ pohladí ho po tvári a Billovi dá hodne prace, aby sa nezačal chvieť.

,,Som predsa tvoj, bratko, hádam si len nezabudol,“ založí mu pramienok vlasov za ucho a potichu sa usmeje. Stiskne mu ruku a dá letmý bozk na čelo. Billom prejde vlna šťastia, vzrušenia, a láska mu opát v srdci zahorí. Tom ho opatrne, ale napriek tomu s veľkou precíznosťou prikryje.

,,Ľúbim ťa.“ (Čože? Čo to povedal? Už naozaj ničomu nerozumie.) Znova ho pobozká na čelo a otočí sa a chce vykročiť k dverám, ale Bill ho okamžite zadrží stiskom ruky.

,,Tom,“ šepne a volaný sa otočí s úsmevom na tvári.

,,Vedel som, že nespíš,“ opát si kľakne k Billovej posteli a zahladí sa bratovi do očí. ,,Tak prečo si …“

,,Pretože som chcel, aby si ma zadržal,“ jeho tvár sa opát rozžiarila úsmevom, ktorý Bill nechápal. Zase sa ho zmocnil pocit, že toto je len jeden z jeho snov a tak sa nepatrne štipol do ruky. Zasipel od bolesti a znova sa pozrel bratovi do očí. Tom len nehybne a s úsmevom sledoval bratove počínanie

,,Nie je to sen,“ uchechtne sa zo záujmom a Bill sa začervená, pretože ho Tom prekukol.

,,No tak, povedz mi čo ťa trápi.“

,,Ale to je nadlho…“

,,Nevadí, ja mam čas…“

,,Ale nie, určite si unavený!“

,,Nie som unavený.“

,,Tak ťa potom búdu bolieť kolena,“ vsadí na ďalšiu kartu ale ani tuto návnadu brat nezhltne. Naopak, ľahne si k nemu do postele, čo Billa natoľko vyvádza z miery, že sa musí odsunúť. Tom sa z úsmevom zase priblíži bližšie a Bill ho z nepochopením miešajúcim sa so strachom nad neovládnuteľnou túžbou chytí za hruď a prinúti ho, aby sa nepribližoval ešte bližšie.

,,No tak, bratko,“ zatvári sa Tom zvláštne a nechápajúc prečo si od neho brat drží odstup.

,,Nevidím na teba, keď si tak blízko,“ vymysli si Bill a oddiali sa, aby mohol zaostriť.

,,Jaj tak…“ prikývne chápavo Tom a upiera na brata svoje čokoládové oči. ,,Tak?“ prikývne a čaká na bratove rozprávanie. Bill začne rozprávať všetko, všetko ohľadne Davida, že už nevládze, ohľadom rodiny kapely a jednoducho všetky svoje problémy.

,,A…“ odmlčí sa pohľadom sklzne z bratových očí, aby do nich nemusel hľadieť. ,,Áno? Ja ťa počúvam,“ napne Tom uši, pozorne sa k nemu priblíži a chytí ho za ruku. Billovi sa vystrašene rozšíria zorničky a možno až príliš hnusne vybehne na brata.

,,Nebuď tak blízko!“ ,,Prečo?“ zaznie ta posledná otázka, ktorú chcel počuť. Nemôže bratovi klamať. Klamať nikdy nevedel a ani vedieť nebude. Musí ísť s pravdou von. V súlade s realitou, že buď ho brat zavrhne, alebo mu po priznaní láska vyprchá, ako vždy, keď po niečom veľmi tužil a keď to dostal, prestal sa o to zaujímať, alebo posledná možnosť…. nie! Bill Kaulitz, vždy si bol chorobný surrealista, ale toto už nie je vtipne. Mierne pokrúti hlavou a uprie pohľad na vzdialený bezvýznamný bod.

,,Lebo sa neovládnem,“ zašepká potichu a rýchlo.

,,Hovor hlasnejšie… nerozumiem ti,“ zahmýri sa Tom a s vážnosťou pozoruje Billa. Billa ale Tomove slova dovedú do nepríčetnosti.

,,Lebo sa neovládnem a pobozkám ťa. V mojej hlave sa každú noc deju veci, ktoré sú absolútne zakázané a nepravdepodobne. Držať ta v náručí, hladiť ťa! To je to čo už dlhé mesiace chcem. Vieš, aké je ťažké byt tak blízko pri tebe a nemôcť ta pobozkať zo strachu, že ma zavrhneš a nebudeš ma nikdy chcieť ani vidieť, a pritom po tom tak strašne tužím, a riskovať, že po tomto mojom priznaní odídeš, zhnusene sa na mňa pozrieš a povieš mi, že sa na teba už nesmiem ani len pozrieť nieto dotknúť. A to by som ja neprežil,“ dokončí Bill skleslo a úplne vyčerpane klesne do perín. Dýcha zhlboka, akoby práve dobehol maratón a pritom len priznal svoje city, čo ale občas býva ťažšie, ako bežať na dlhé trate (a bežať je teda poriadna fuška). S privretými očami čaká na rozsudok a občas pootvorí jedno viečko, aby zistil situáciu. Tom leží absolútne vyvedený z miery, toto nečakal. Bill drží ruku stále na Tomovej hrudi, ale už menej kŕčovito, s náznakom, že to, čo práve povedal je pravda. Napäto čaká, čo sa bude diať a pravdu povediac mu prebieha cely ich život ako film v hlave. Keď boli maličký, držali sa za ruky a smiali sa do hľadáčika fotoaparátu. Ich prvý deň v skole, Tom sa veľmi bal tohto dna a tak bol neustále opretý o Billa. Prvá pesnička, ktorú Bill zlozil a snažil sa Tomovi zanôtiť melódiu. Toľko sa vtedy spolu nasmiali. Ich prvé vystúpenie pred väčším publikom, Bill stal roztrasený za závesom a netrpezlivo čakal na okamih, kedy bude môcť vyjsť na pódium. Triasol sa od strachu, ale Tom k nemu podišiel, chytil ho za ruku a žmurkol na neho. Toto všetko sa mu neskutočne zrýchlené hmýrilo hlavou, až sa mu zatočila, a keby neležal, asi by spadol. Billove myšlienky prúdily hlavou rýchlejšie ako Tomove. Ten doteraz nestačil postrehnúť ani význam slov, ktoré mu brat pred chvíľou zvestoval. On ho ma rad… viac ako brata? Ale veď to je tak zvláštne, nereálne, vzrušujúce a pritom nechutne. Tom si všimol aj napriek tej tme, ako Bill zbledol a trochu sa od neho oddialil. Hľadel mu do očí a snažil sa presvedčiť o tom, že sa mu to nesnivá. Jeho brat mu teoreticky vyznal lásku a jemu to prišlo tak…. nevie nájsť správne slovo. Náhle sa k Billovi nakloní a jemne sa dotkne svojimi perami jeho pier. Zvláštny, ale aj tak príjemný pocit sa rozleje jeho telom, a tak sa rýchlo odkloní. ,,Čo… Čo …“ zmôže sa Bill a vystrašene sa na brata pozerá.

,,Ja neviem. Náhle som dostal myšlienku urobiť to a potom…“ nestihne dohovoriť, lebo si ho Bill prisunie k sebe a rovnako jemne a detsky ho pobozká. Zase sa od seba oddialia a zmätene si hladia do očí. Billovi sklzne pohľad na bratove plne pery volajúce po jeho bozkoch. S veľkou túžbou si ich obzerá a zhrýza si peru, aby neurobil niečo zle. Nervózne na seba hladia a ani jeden nie je schopný akéhokoľvek verbálneho vyjadrenia. Tom nenapadne chytí Billa za ruku a pokojne sa usmeje. Bill sa k nemu, posilnený jeho stiskom, začne približovať, ale brat ho náhle zastaví. ,,Myslíš, že je to správne?“ opýta sa zdesene.

,,Sme bratia, dvojčaťa… ja neviem, ale nie je to zakázané?“ opýta sa rozpačito, ale v pod brušku cíti, že to veľmi chce. Rozklepaný túžbou sa prisunie bližšie k Billovi a rukou ho obime okolo pasu.

,,Čo nie je videne, nie je zakázané,“ odpovie mu Bill nevinne hádankou a druhou rukou si ho k sebe priblíži.

,,No neviem, ak to chceš ty… lebo ja to chcem.“

,,No, ja tiež neviem, ja to chcem teda, ak to chceš ty.“

,,Ako ty povieš.“

,,Nie, ako povieš ty, ale ja…“

,,Už buď ticho a pobozkaj ma!“

,,Naozaj to chceš. Lebo ja hej…“

,,Bože!“ Tom takmer vykríkne a pritiahne si bratovi hlavu bližšie, pretože takto by to trvalo možno aj do rana a to by jeho chuť pobozkať brata nevydržala.

autor: Rexi
betaread: Helushka