„Bill, prepáč, ja som to tak nemyslel. Ak sa ti páčia chlapci, na tom nie je predsa nič zlé,“ tíšil dredatý chalan svoje dvojča.
„Ale mne sa chlapci nepáčia!“ vykríkol Bill nahnevane. Nestačí, že to hovoria v tlači, musí si to myslieť aj Tom?
„Tak, ak sa ti páčia dievčatá, tak je všetko…“
„Ty to nechápeš!“
„Nie, nechápem,“ priznal Tom a ustarostene pozeral na svojho brata.
„Ani dievčatá sa mi nepáčia,“ vyhlásil tíško Bill.
„Čože? Ale keď sa ti nepáčia ani chlapci ani dievčatá…“ odrazu sa Tom zatváril zhrozene, „Nie, nie, nie…“ opakoval stále, “ to nemôže byť… to nemyslíš vážne!“
„Čo nemyslím vážne?“
„Tebe sa páčia… zvieratá??? Počkať, ja na to prídem… Preboha Bill, tebe sa páči náš Scotty?“ (pozn. a.- ich pes)
Bill sa rozosmial a hodil po bratovi vankúš.
„Ale teraz vážne, Bill. Povedz mi pravdu,“ vyžadoval Tom.
„Nie, nemôžem ti to prezradiť.“
„Tak aspoň nejako napovedz, čo?“ prosebne sa pozrel dredáč.
„Je to teda chalan alebo baba?“ skúsil Tom, keď mu brat neodpovedal.
„Ver mi, že ak už odpovieš akokoľvek, môj vzťah k tebe sa nezmení,“ ubezpečil ho, keď Bill opäť zostal ticho.
„Chalan… a už sa viac nepýtaj,“ rýchlo odpovedal Bill a vstal z postele. Zamieril k oknu a s úsmevom sa pozeral na krásnu krajinu pod sebou.
„Počuj, nezahráme si hru?“
„Akú?“ s podozrením sa spýtal Bill a otočil sa opäť na brata.
„No… ja sa budem pýtať nejaké otázky na neho a ty budeš odpovedať buď ÁNO alebo NIE,“ povedal Tom, a keď zbadal výraz na bratovej tvári, rýchlo dodal,“ budú to len také nepriame otázky, neboj, podľa toho ho nikdy nespoznám.“
„No tak dobre,“ súhlasil napokon Bill a sadol si opäť ku Tomovi na posteľ.
„Takže, prvá otázka… Je krajší ako ja?“
Bill sa rozosmial.
„Čakám na tvoju odpoveď,“ s úsmevom mu pripomenul Tom.
„Ale Tom, to neviem posúdiť, ty si môj brat a on je… je krajší ako ty, prepáč,“ opäť sa rozosmial.
„Tak, teraz som sa smrteľne urazil… druhá otázka bude preto zákernejšia,“ zaškľabil sa Tom, „a znie… Má krátke vlasy?“
„Nie,“ usmial sa Bill.
„Hm, dobre, čiže je dlhovlasý… Má modré oči?“
„Nie.“
„Hnedé?“
„Áno,“ povedal Bill a tváril sa, ako že toho už vyzradil práve dosť.
„Počkaj, Bill. Ešte posledné dve otázky,“ poprosil Tom, „a prisahám, že ťa už potom nebudem otravovať.“
„No dobre teda,“ vzdychol Bill
„Takže… Je vysoký asi ako ty?“
„Áno.“
„A posledná… Bol niekedy na našom koncerte?“
„Áno.“
„No fajn,“ Tom sa zamračil, „viac mi už asi nedovolíš…“ vrhol na brata psí pohľad
Bill sa zazubil: „Tak sa ešte pýtaj, práve ma to začalo baviť.“
Tom sa usmial: „Spieva pekne?“
„Aaale … celkom to ujde,“ odpovedal so šibalským úsmevom Bill.
„Tak to mi je už jasné. Si to ty!“
„Ja?“ rehotal sa Bill nad bratovými dnešnými nápadmi.
„Či ja?“ spýtal sa Tom trochu tichšie a prisunul sa bližšie k Billovi, ktorého smiech razom prešiel.
„A čo, keby som povedal, že áno?“ spýtal sa Bill priškrteným hlasom.
„Tak by som ti povedal: Pobozkaj ma!“
autor: Licona
betaread: Janule
Hezounký :))
Hlavně tomu s tim scottym sem se zasmála xDD
dokonalý toto za chvilku budu znat zpaměti…
Roflovní povídka,hledejte mě pod stolem..xD
Krásný;) Usmívám se nad tím jak pako už od začátku:) Moc se mi to líbí a strašně ti za tuhle povídku děkuju;)