Pre Billa bolo písanie textu piesne takmer posvätná vec – to by vám bez váhania povedali všetci, ktorí ho dôverne poznali. Bill to však skôr prirovnával k vareniu – netušil, ako ho to napadlo a určite by sa s tým nikdy nikomu nechválil, pretože varenie neznášal a prirovnávať ho k písaniu básní sa mu videlo prinajlepšom cvoknuté.
Pri písaní si však nemohol pomôcť- vždy ho to napadlo.
Práve teraz sedel vo svojej izbe nad nahrávacím štúdiom, kde v poslednej dobe trávil veľa času. Aj ho to štvalo – nemal vôbec čas na svoju lásku Toma – ale vedel, že nemá na výber. Musí byť vďačný, že má toľko nápadov a bolo mu jasné, že keby si nápady hneď nezapísal, privádzalo by ho to do zúrivosti. A tak bol tu, vo svojom kútiku, bez Toma, len s perom v ruke a zápisníkom na stole.
Pripravoval si ingrediencie, t.j. nápady, ktoré dnes sľubovali niečo výnimočné. Po chvíli rozmýšľania začal písať. Išlo mu to až prekvapivo dobre – rýchlo a od srdca. Ani nie za sedem minút si už čítal, čo napísal a v mysli sa mu jasne vybavilo kura na pekáči. Musel sa zasmiať. Má vskutku bujnú fantáziu, ako mu často pripomínal Tom.
A teraz nadišla asi tá najdôležitejšia časť. Skúste si predstaviť, že pred vás položia kura – síce dochrumkava upečené, ale neosolené, neokorenené… jednoducho nedochutené. Presne takto totiž vyzerala jeho báseň.
A tak sa do toho pustil – znovu si ju čítal, opravoval chyby, škrtal slová a nahradzoval ich lepšími. Už bol takmer spokojný so svojím malým dielom, keď mu niekto zaklopal na dvere a vzápätí vstúpil dnu.
Inokedy by ho Bill veľmi rád videl. Vlastne, chcel ísť za ním hneď, ako „dovarí“. Ale momentálne chcel dokončiť báseň a vedel, že vtedy ho nik nesmie rušiť, inak ten kus papiera môže rovno hodiť do koša.
„Počkaj Tom, teraz nie,“ snažil sa Bill povedať čo najmiernejšie, “ za päť minút prídem.“
„Ja radšej počkám,“ nedal sa tak ľahko odbiť Tom a s úsmevom si sadol na pohovku.
„Neboj, budem tu ticho. Ani nezbadáš, že som tu,“ sľúbil bratovi dredáč rozvalený na pohovke a Bill sa teda opäť pozrel na svoju báseň a snažil sa jej dodať tú správnu chuť. Keď sa ho po chvíli vzadu na krku dotkli Tomove pery, takmer zajačal.
„Tom… ja…“ Bill sa pokúšal svojho vzrušeného brata zatiaľ odstrčiť, „len toto dopíšem, vážne to bude za chvíľu hotové a potom…“
Tom ho však očividne nepočúval. Perami bol stále prisatý na Billovom krku a rukami blúdil po jeho hrudníku. Bill to nechcel priznať, ale bolo mu to neskutočne príjemné. Brat ho neuveriteľne dráždil.
Vedel, že to musí ukončiť hneď teraz. Alebo nikdy. No v tom prípade by ešte celkom „nedochutená“ báseň pravdepodobne skončila medzi smeťami, lebo by už zajtra nevedel naviazať na svoje dnešné myšlienky.
„Tom, dosť,“ snažil sa vysúkať pomedzi stisnuté pery, ktorými sa snažil zabrániť úniku zradných vzdychov. Tom však nielenže neprestal, ale vo svojej malej hre zašiel ešte ďalej. Sadol si obkročmo na brata, takže ten bol teraz úplne v jeho moci. Bill si ani nevšimol, že pero, ktorým ešte donedávna písal, je už dávno na zemi. Zabudol aj na báseň, ktorá už bola načisto stratená. Vnímal len brata, ktorý mu perami blúdil po krku a rukami sa mu dobýval pod obtiahnuté tričko.
Bill sa ani nestačil čudovať, ako prišiel o tričko, ale Tomovi nechcel ostať nič dlžný. Prevliekol mu obrovské tričko cez hlavu a zašepkal:
„Čo keby sme sa premiestnili na pohovku?“
Tom len kývol hlavou na znamenie súhlasu, zodvihol prekvapeného Billa zo stoličky a v náručí ho doniesol na pohovku. Ani jeden z nich si nevšimol, že pri tom zhodili zo stola kus papiera a ten sa teraz porazený vznášal rovno do koša.
Tom dravo hodil Billa pod seba a jeho odhalenú hruď a bruško, zasypával vášnivými bozkami. Bill sa od rozkoše až prehýbal. Blúdil svojmu bráškovi po chrbte a prstami kreslil srdiečka a vlnovky.
Keď sa Tom dostal Billovi do nohavíc a chytil ho za zadok, Bill od vzrušenia vykríkol. Tom mu rýchlo zapchal ústa.
„Pšššt, ešte ťa niekto začuje,“ pošepkal mu. Bill sa teda snažil byť potichu a hrýzol si spodnú peru.
Tom postupoval veľmi obratne. Najprv brata vzrušil do nepríčetnosti bozkami a hladením po zadočku, ale napokon si povedal, že chudák Bill si toho už vytrpel dosť. Odhodil nepotrebné kusy oblečenia na zem a svoju pozornosť obrátil na Billov rozkrok, ktorý bol v dosť zúfalom stave.
Keď sa Tomove ústa dotkli jeho penisu, Bill celkom zabudol, že by ho mohol niekto počuť, vyrušiť ich, vidieť ich a odsudziť. Tom sa už nepokúšal zastaviť bratovi vzdychy, pretože mu napovedali, že to robí správne a strašne ho vzrušovali. Onedlho sa Bill prehol a Tomove ústa zaplnila teplá tekutina.
„No, a svet zase prišiel o jeden hit,“ pobavene povedal chlapec vo vedľajšej izbe a aj s druhým chlapcom si konečne namrzene odpchávali uši.
autor: Licona
betaread: Janule
xD Tak ten konec je nejlepší xD
Ale moc pěkná povídka x)
To nemá chybu ten konec je boží xDD by mě zajímalo o kolik hitů už svět přišel xD bylo by zajímavý to vědět :))
Hezounká povídka 🙂
xD xD
to je super!!!!
hej….. ja nemůžu xD xD
to se povedlo xD
a ten nazev se mi upe líbí xD
Loleeec!! Toe
d
o
k
o
n
a
l
é
!
!
!
!
Tak to je gól 🙂 To se mi líbilo 😀 Hlavně teda ten konec xD A Billovo vaření xD
hey, tak to je fakt mazácká povídka…v takovým případě už musel svět přijít o hoodně hitů…xD
joj xD jako myslím, že kdyby nebylo jejich vztahu tak mají nejmíň 10 cedeček navíc xD
dokonalá povidka!!!
Jůůů!!! Kwáááááášnýý kwááášnýýýýý!!! tag to je důwod, proč Billí nemůže dát na CD wšechny swoje eseje ((= Sem si to hned mohla myslet!! =D
Perfektní ten konec ten to zabil.