„Toto – je – ale – hnusný – večer,“ vytisol zo seba znechutene chlapec s mokrými čiernymi vlasmi a zazrel na svoje dvojča, akoby za dnešné daždivé počasie mohlo ono.
„Bill, nesťažuj sa. Pozri, čo mám na hlave ja!“ zavrčal svojmu bratovi nazad Tom a žmýkal si dredy.
Počasie bolo naozaj katastrofálne. Na dnešný deň hlásili jarných 15 stupňov a slnečno, ale meteorológom sa nikdy nedá veriť, ako často vyhlasoval ich kamarát Georg.
„Kde sa to s nimi máme stretnúť?“ otrávene sa spýtal Bill.
„Pred nejakým…“ Tom vybral mobil a hľadal správu, ktorú mu ráno poslal Georg, „…Divadlom Harfa.“
Billov pohľad zablúdil na budovu, okolo ktorej pred chvíľou prešli a zbadal na nej hľadaný nápis.
„Aha, tam,“ povedal bratovi, „ale chalani prídu až za polhodinu. Poďme sa zatiaľ niekde zohriať. Dal by som si… horúcu čokoládu,“ pri tej predstave sa Billove oči rozjasnili a Tomovi prebehli po chrbte zimomriavky, keď zbadal na bratovej tvári blažený úsmev.
O_o
Keď na to daždivé popoludnie neskôr spomínali, Tom tvrdil, že mal pocit, že nie je niečo celkom v poriadku, už keď zbadal ten červený nápis – Kaviareň Červená ruža.
„Si si istý, že nejdeme radšej niekde inde?“ spýtal sa s pozdvihnutým obočím svojho brata, ale ten už otváral dvere s úsmevom na tvári a s predstavou sucha a čokolády. Tom si teda len povzdychol a ešte raz mrkol na tabuľku s názvom. Vyvolávala v ňom čudné pocity. Jeho obavy sa naplnili v okamihu, keď sa za ním zatvorili dvere.
Všetky steny boli pokryté červeným zamatom, na stoloch ležali malé obrusy v tvare ruží a namiesto stoličiek tu boli pohodlné sedačky, prekvapivo, červenej farby.
„Vyzerá to tu … hm, zaujímavo,“ pošepol Bill bratovi, keď si sadli k jednému z voľných stolov sprevádzaní pohľadom všetkých prítomných – bolo ich sedem a všetci, okrem mladej ženy za pultom baru, boli mužského pohlavia. Vekovo mali okolo dvadsiatky. Výnimku tvoril starý pán, ktorý sa motkal okolo slečny.
„Prečo na nás všetci tak hľadia?“
Bill sa zachechtal.
„Pozri, ako vyzeráme. Sme celý premoknutí!“
Tomovi sa nevidelo, že by to bol ten správny dôvod, tak, ako sa mu nevideli zamatové steny, ktoré vytvárali dojem, že sa nachádzajú v Dome radosti. Len tí prítomní tento dojem nepotvrdzovali. Keď sa chcel so svojimi myšlienkami podeliť s bratom, k ich stolu podišla barmanka.
„Dobrý večer. Čo vám prinesiem?“
„Ja by som si dal horúcu čokoládu,“ usmial sa na slečnu Bill.
„Ja poprosím trojitý rum,“ ozval sa Tom, obzeral sa dookola a ignoroval Billov spýtavý pohľad. Žena sa zasmiala, keď videla, ako jeho pohľad blúdi po okolí.
„Ste tu prvýkrát?“ spýtala sa.
„Áno.“
„Tak nech sa vám tu páči,“ odvetila a so zvláštnym úsmevom sa pobrala naspäť k pultu. Tom zodvihol obočie.
„Niečo sa mi tu sakra nezdá,“ zašepkal smerom k bratovi.
„Mne sa sakra nezdá to, že si si objednal toľko rumu!“
Tom sa zamračil. Bol vykoľajený z niekoľkých vecí. Po prvé to boli sny, ktoré ho trápili. Erotické sny. Tie sny však mali jednu chybu – namiesto peknej prsnatej blondíny v nich vystupoval nejaký chalan. Ďalej ho trápil Andreas. Vždy boli najlepší kamaráti, ale v poslednej dobe… A k tomu ešte táto kaviareň, ktorá sa mu vôbec nepáčila. A toto všetko sa rozhodol zapiť alkoholom, i keď vedel, že mu to pomôže len na chvíľu.
Vtom mu pohľad zablúdil na mladého muža sediaceho o dva stoly ďalej. Sedel blízko pri svojom spoločníkovi, ktorý, ako si všimol Tom, mal ruku položenú medzi jeho nohami.
„Bill?“ ozval sa Tom ostražito.
„No?“
„Myslím, že by sme odtiaľto mali vypadnúť.“
Bill, ktorý sa teraz mračil na plazmový televízor visiaci na stene, prekvapene zodvihol pohľad.
„Vážne, Bill. Mne to tu pripadá ako…“ nedokončil, pretože k stolu sa blížil jeho rum a Billova čokoláda.
„Nech sa páči,“ povedala žena a odkráčala k mužovi, ktorý ju volal z druhej strany miestnosti.
„Mne to tu pripadá,“ naliehavo pokračoval Tom, len čo si odchlipol asi polovicu rumu, „ako v nejakom gay bare alebo dokonca…“
Bill vyprskol do smiechu.
„Tom, keby bol toto gay bar, myslím, že pri pulte by bol nejaký sympatický mladík a nie tamtá kočka.“
Pohľad oboch zaletel k baru. Mladá žena sa ešte dohadovala so zákazníkom a jej miesto nahradil starý pán, ktorý sa ešte donedávna motal okolo ženy pri pulte. Obaja sa rozosmiali.
„Tým sympatickým mladíkom si myslel jeho?“ vytlačil pomedzi smiech Tom a Bill len s vlhkými očami od smiechu prikývol na súhlas.
Ešte chvíľu sa len tak smiali, robili vtipy a popíjali. Mladá žena sa okolo nich už konečne vracala k zanedbanému pultu a cestou sa pri nich zastavila.
„O takomto čase vždy prepíname na jeden program,“ kývla rukou smerom k televízoru, kde práve bežala nemecká hitparáda, „nebude vám to vadiť?“
„Nie,“ odpovedal jej Tom uvoľnene. Po tom smiechu a trojitom rume sa mu zdalo trochu prehnané to, čo si myslel o tomto mieste. Tí dvaja vedľa sú možno teplí, ale veď pre svoju orientáciu predsa nemajú zakázané chodiť do slušných podnikov.
Žena prikývla, dala rukou signál starému mužovi a ešte než stihol vytiahnuť ovládač, odišla kamsi dozadu.
Všetci v miestnosti spozorneli, rozhovory utíchli a ruka blonďáka ešte tuhšie zovrela penis svojho spoločníka. To však nik nevidel. Všetky oči sa už totiž upierali na obrazovku. V televízore sa začínal film.
Mladý chalan sedel na gauči a bezcieľne prepínal programy. Vtom zazvonil zvonček pri dverách, chlapec sa zodvihol a išiel otvoriť.
Vtedy Tomovi stuhli všetky svaly a zabudol dýchať. Cítil, že s Billom sa deje niečo podobné. Keď na neho pozrel, Bill mal ústa od úžasu dokorán.
„Poď, vypadneme,“ konečne sa spamätal Tom a snažil sa upokojiť svoju fantáziu, pretože keď si predstavil Billa ako…
„Jonathan! Ooou! Ešte, áno!“ ozývalo sa z úst toho filmového hrdinu.
„Milujem Ťa, Ben!“ odpovedal mu chalan kľačiaci medzi jeho nohami.
Bill sa už tiež spamätal a celý červený pozrel na brata. V jeho vnútri sa dialo niečo naozaj zvláštne. Rýchlo si obliekol kabát, na stôl položil pár bankoviek a takmer sa rozbehol k východu. Pri dverách sa obzrel na svoje dvojča a načapal ho, ako si ho s lačným, ale trochu zmäteným výrazom obzerá. Takže má u Toma šancu! V duchu takmer jasal.
O_o
Keď sa raz Gustav zlomeným hlasom spýtal, odkedy že sú to vlastne spolu, obaja odpovedali rovnako : „Od toho daždivého septembrového dňa roku 2007.“ I keď to tak celkom pravda nebola. Vtedy si len obaja uvedomili, kto je ten záhadný mladík, ktorý sa tak často vyskytuje v ich snoch…
autor: Licona
betaread: Michelle M.
Čtu to už potřetí a pořád se u toho chechtám xD xD
S toho začiatku nemôžem aj keď… celá poviedka bola nesená v humornom žánre. 🙂
:D:D:DD:D:D:D:D supppeeeeeeeeeeeer :D:D:D aj ked viem ze to bude divna otazka.. KTO je ten mladik 🙂 .. (anjelikovsky ja nic ja muzikant usmev)
bože ja se zblaznim to bylo dokonalý!
úžasné a hlavně miluju slovenštinu…..je tak vychytanáááá x))))))))))))
supeeer povídka ♥♥♥