„Kde si bol?“
„Bol som sa prejsť. A ty sa so mnou nerozprávaš, zabudol si?“
„Prestaň, Tom! V poslednej dobe si na mňa hnusný,“ vyhŕklo z Billa. Očividne sa pokúšal zakryť, ako moc ho to mrzí, ale veľmi sa mu to nedarilo. Odvrátil sa od brata.
„Prepáč mi to…“ zašepkal Tom celkom iným hlasom ako pred chvíľou. Bill sa opäť pozrel na svoje dvojča. Tom zastal v polovici miestnosti a sklonil hlavu. Potom si prekrížil nohy a sadol si na koberec v tureckom sede.
„Teba niečo trápi,“ skormútene povedal Bill. Na chvíľu zabudol, ako ho brat v poslednej dobe hnevá a ako kvôli nemu občas aj plače. To, ako sa správal od nedávna, mu lámalo srdce.
„Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi…“ priškrteným hlasom odpovedal Tom. Bill vstal zo sedačky a kráčal ku bratovi. Kľakol si k nemu, chvíľu ho len tak hladil po vlasoch, ale potom odhodil všetky zábrany a brata objal. Zotrvali tak dlho. Oboch upokojovala blízkosť ich tiel…
♥♥♥
Katie sedela vo svojom obľúbenom kresle pod oknom pri knižnici. V lone mala hrubý tmavohnedý zápisník previazaný stužkou a horúčkovito doň písala. Vyzerala, akoby bola v inom svete, akoby vôbec nevnímala hudbu, ktorú mala zapnutú, ani krásny deň za oknom. V prízračnom svetle, dopadajúcom na ňu cez okno, sa zdala jej tvár veľmi bledá oproti tmavým vlasom a červeným perám, ktoré získali svoju farbu zrejme kvôli nervozite – neprítomne si totiž obhrýzala striedavo jednu, striedavo druhú peru. Na chvíľu prerušila písanie a zamračila sa na text pred sebou. Niečo preškrtla, dopísala jednu vetu a s povzdychom a pocitom dobre vykonanej práce odložila pero. Oprela sa pohodlnejšie a pustila sa do čítania…
… znovu ten istý sen. Malé, asi šesťročné dievčatko bežalo po zelenej lúke. Na sebe malo hnedé šatôčky zo zvláštnej tkaniny, akú Edite ešte nikdy nevidela na vlastné oči. Tráva bola čoraz vyššia a dievčatko si za chvíľu muselo odhŕňať steblá trávy z tváričky. Smialo sa, pretože steblá ho šteklili. Na chvíľu zastalo, očarene pozrelo na svetlomodrú oblohu a žiarivé slnko. Potom si odtrhlo jedno steblo a zaplietlo si ho do tmavých jemných vláskov.
„Zethure, kde si?!“ ozval sa chlapčenský hlas z diaľky. Dievčatko sa zasmialo a čuplo si, aby ho nebolo vidieť.
„Zethure! Tvoja matka ťa už hľadá!“ zakričal hlas znovu, tentokrát už bližšie.
„Kde sa skrývaš?“ povedal druhý hlas, mladý hlas tesne vedľa nej. „Aha, tu si,“ zasmial sa.
„Rothe? Ty si tu? Vrátil si sa!“ dievčatko celkom zabudlo na to, že hrá so svojím kamarátom hru. Vyskočilo z trávi a ponáhľalo sa v ústrety asi dvanásťročnému chlapcovi. Rothe sa usmieval a keď malá pribehla k nemu, zodvihol ju a zatočil ňou vo vzduchu.
„Hej, hej!“ chlapec, ktorý sa s malou hral, pribehol k tým dvom, “ A mňa tak neprivítaš?“
Chlapci sa zasmiali zvonivým nevinným smiechom, zato Zethure bola vážna.
„Ty si to vedel, Mythel! Vedel si to, ale nič si mi nepovedal!“ zamračene hľadela na modrookého chlapca.
„Vedel som to. Ale prepáč, malo to byť prekvapenie,“ Mythel sa s úsmevom pozrel na Rotha.
„Áno, zakázal som mu to prezradiť,“ potvrdil Rothe. Zethurina tvár sa po jeho slovách rozjasnila…
Zaklapla zápisník a pretrela si oči. On. Dokonalý On… Zodvihla sa z kresla a napadlo ju ísť sa osprchovať. Potrebovala o svojej knihe porozmýšľať a lákalo ju to miesto, kde ťa bičujú kvapky horúcej vody.
Zobrala si čisté prádlo a nový uterák a pobrala sa do kúpelne. Vyzliekla sa a pustila si na seba prúd príjemnej vody. Rozmýšľala o Ňom, o jeho krásne opálenom tele a predstavovala si Jeho dotyky. Zrazu zacítila ruku na svojom chrbte, ktorá pomaly prechádzala až na zadok. Bolo to tak realistické! Otvorila oči (vôbec si nespomínala, že by ich zatvárala) a zbadala, že nie je v sprche sama.
„Ahoj, prišiel som sa porozprávať,“ povedal Tom s úsmevom. Bol nahý a rukou ju stále hladil.
„Ako si sa sem dostal?“ spýtala sa prekvapene. Tom sa zvonivo zasmial. Ten smiech jej pripomenul Jeho.
„Myslíš, ako som sa dostal do domu alebo ako som sa dostal až sem?“
„Oboje.“
„Prišiel som zadným vchodom. Nedávno si mi predsa dala kľúče,“ mrkol Tom, „domyslel som si, že si tu, keďže v ostatných častiach domu som ťa nenašiel. Vôbec si ma nepočula a mala si zatvorené oči… Nad čím si rozmýšľala?“
„Nad svojou knihou, však vieš,“ odvetila Katie polopravdivo. Tom prikývol.
„Môžem sa s tebou osprchovať?“
Katie sa usmiala a namiesto odpovede si do rúk vzala sprchový gél, trochu si ho vytlačila na ruku a trochu rovno na Tomov svalnatý chrbát. Zasyčal. Gél bol nepríjemne chladný. Katie sa nad tým rozmarne uškrnula a začala gél nanášať na Tomove telo. Pre tentokrát zatvoril oči Tom, aby si tie dotyky vychutnal čo najviac. Jeho predstavivosť pracovala na plné obrátky.
Katie mu najprv naniesla tú voňavú vec na brucho, dlho ju nanášala na podbrušok, čo v Tomovi vyvolávalo nesmierne príjemne pocity. Nechal si ju rozotrieť aj na chrbte a zadočku. Katie ho nanášala až neobvykle dráždivými pohybmi, takže vážne začal pochybovať o tom, nad čím rozmýšľala. Vzal si od nej gél a zaškeril sa. Urobil pohyb akoby jej chcel spraviť to isté, čo pred chvíľou so škodoradosťou urobila ona, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslel. Za chvíľu sa už venoval jej telu, a že napriek svojmu veku je v tomto nesmierne zdatný, dokazovali vzdychy mladej ženy.
Jej vzrušenie ho strašne rajcovalo. Pritiahol si ju k sebe a už sa zmietali vo vášnivých bozkoch – dve nahé telá, voňajúce po vanilke, medzi teplými kvapkami vody, ktorá na ne dopadala. Keď sa už vzrušenie nedalo vydržať, jemne ju oprel o zarosené sklo. Mierne ňou trhlo, pretože sklo malo oveľa nižšiu teplotu ako jej rozpálené telo. Tom ju nadvihol a ona mu pomohla do seba vojsť. Dlho sa kúpeľňou ozývali len vzdychy a lapanie po dychu…
autor: Licona
betaread: Janule
dokonalost Licono!!!!!
fakt dobry a takovy….napínaví
NO to je paráda. Páni… skvělá povídka!