„Nemôžem ťa takto pustiť ďalej,“ povedal nemilosrdne Osud.
Zamračím sa. Nechápem.
„Nemôžem sa už na to pozerať. Musíš niečo zmeniť. A nezabúdaj, riaď sa srdcom. Musíš vstúpiť na správnu cestu, ktorá je pre teba určená.“
„Ale to nebude ľahké. Ako spoznám správnu cestu?“
„Ver mi, spoznáš. Dám ti na to jeden deň. Len jeden deň. Verím, že to zvládneš,“ pousmial sa.
Tom sa zobudil v hotelovej izbe. Pozrel na hodinky. Pol deviatej. Prekvapene pokrútil hlavou. Už druhý deň vstal takto skoro. Pozrel ešte raz na hodinky. Pod nimi svietil dátum 14.2.
„Hlúpy krám,“ zanadával. Včera bolo štrnásteho. Hnusný deň. Valentín neuznával. No, jeho bráško, to bolo iné kafé. On ten sviatok priam miloval. Každý rok daroval každému, koho mal rád, niečo pekného. Aj včera. Georgovi kúpil novú ladičku, lebo na tú predchádzajúcu si Bill omylom sadol (Tom i tak rozmýšľal, že musela byť už riadne stará a opotrebovaná, keď nevydržala jeho mušiu váhu), Gustavovi daroval nové cédečko jeho obľúbenej kapely a Tomovi? To vážne nečakal. Bolo to niečo také úžasné … lístok na koncert Samyho Deluxe! Už na leto! Tom sa skoro neudržal. Chcel Billa vybozkávať, ale nakoniec si povedal, že bude stačiť poďakovanie. Ďakoval mu teda ostošesť.
Ale potom to prišlo. Georg a Gustav odovzdali darčeky Billovi. Obaja si už zvykli na túto Billovu tradíciu a deň predtým sa zastavili v bižutérii. Napokon, keď Bill šťastne poďakoval obom chlapcom, presunul pohľad na Toma. Na svoje dvojča, ktoré na neho zabudlo…
Tom len pokrútil hlavou. Ako len mohol? Nechcel na to myslieť. Zaumienil si, že dnes sa pokúsi dať to s bráškom doporiadku. Obliekol sa a vyšiel na chodbu.
„Ty si už hore?“ prekvapene sa spýtal hlas za ním. Tom sa obzrel a uvidel Billa, ako sa k nemu blíži s úsmevom. Že by mu už odpustil?
„Ani ty si nemohol spať, však?“ spýtal sa Bill s nemiznúcim úsmevom. Presne ako včera. Nedal Tomovi šancu odpovedať:
„Vieš, aký je dnes deň?“ Tom len zmätene zaklipkal očami.
„No, Tom, nerob sa, že nevieš! Veď dnes je najkrajší deň roka! Valentín!“ povedal Bill s elánom a vydal sa dolu schodmi. Tom chvíľu zmätene stál uprostred chodby. Čo to má znamenať? Čo to na neho Bill hrá?
„Toto je teda zvláštne uzmierovanie, bráško,“ zamrmlal Tom a pustil sa za Billom.
Keď Tom zišiel dole, od prekvapenia mu až spadla sánka. Aj chalani v tom teda hrajú! Všetci dokonale napodobňovali včerajší deň! Georg si práve prezeral svoj darček a ďakoval Billovi. Teraz je na rade Gustav. Ten veľmi dobre zahral prekvapenie:
„O tom som potajomky snil! Díky Bill!“
„Á, Tom!“ nadšene povedal Bill, keď ho zbadal. „Poď sem! Niečo pre teba mám. Uvidíš, bude sa ti to páčiť!“ Tom podišiel bližšie. „Zatvor oči a nastav ruky,“ šibalsky prikázal Bill a Tom poslušne spravil, čo mu povedal. Neprekvapilo ho, že mu v rukách pristál nejaký papier. Lístok na koncert. Nevedel, čo má povedať. Napokon sa rozhodol. Bude hrať s nimi.
„Prehoha, Bill! To je úžasné! Toto si vážne nemusel! Ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ povedal celkom spontánne a Bill sa zatváril nadmieru spokojne. Potom prišli na rad dary od Gustava a Georga a nakoniec… Bill pristál pohľadom na bratovi…
„Nie! Nechaj ma! Odíď! A nie, že ti príde na rozum udobriť si ma nejakým stupídnym darčekom! Na to je už neskoro!“ ziapal Bill do vankúša, ale Tom ho počul. Až moc dobre.
„Tak toto je priveľa! Chvíľu som sa robil, že nič, ale už to nevydržím! Povedz mi, čo je toto za blbú hru?“ skríkol na Billa rovnako hlasno.
„Hru?“ Bill sa otočil smerom na brata. Pre zmenu hovoril celkom potichu. V očiach sa mu ligotali slzy. „Zdá sa ti, že niečo hrám?“
Tom prudko zavrel dvere a pobral sa opäť dolu za Gustavom a Georgom. S Billom totiž nebola reč. Musel mu to niekto vysvetliť.
„Ako je ne tom?“ spýtal sa Georg a v očiach mal výčitku. „Veď si vravel, že si mu už niečo kúpil.“
„No, skoro, ale potom, skrátka, úplne mi to vyfučalo z hlavy,“ roztržito rozhadzoval rukami Tom,“ ale to som ti predsa povedal už včera!“ dodal nahnevane.
Georg len zdvihol obočie. „Tak na to sa nepamätám.“
„Počúvajte, chalani, už mám toho vážne dosť! Čo sa to tu deje?“ dožadoval sa odpovede Tom a skákal pohľadom z jedného kamaráta na druhého. Chlapci si len vymenili prekvapené pohľady.
„Je ti dobre? Nemáš náhodou horúčku?“
„Nie, nemám, Gustav. A láskavo mi zlož z čela tú ruku! Pozrite sa, už to nie je vtipné! Valentín bol predsa včera! Dnes je…“ Zrak mu padol na Georgovu televíznu obrazovku a slová sa mu zasekli v krku. Na obrazovke svietilo veľkými červenými písmenami, ktoré sa dali ťažko prehliadnuť, slová:
PRAJEME VÁM KRÁSNEHO VALENTíNA! a v rohu obrazovky pri hodinkách bol dátum… 14.2. Tom sa pomaly zviezol na zem. Nechápal…
„… Valentín,“ dodal konečne potichu.
♥♥♥
Musel sa ísť prejsť. Chalani sa na neho dívali ako na debila, a to nezniesol. Už pred hodinou si spomenul na dnešný sen. Potreboval o ňom popremýšľať. Pomaly si sadol na lavičku. Áno, je tu pekne. Poobzeral sa. Nikde ani človiečika. Tom sa aj napriek situácii pousmial. Potom sa dal do rozmýšľania…
V tom sne sa stretol s Osudom. Bol to taký postarší, ale sympatický chlapík. A ten mu povedal, že mu dá jeden deň. Aby niečo zmenil…
„Ale čo?“ rozmýšľal nahlas Tom a spomínal na včerajší deň. Ráno- hádka s Billom. Doobeda- dusná a hustá atmosféra. Obed- vpoho, až na to, že Bill na neho neustále nenávistne zazeral. Do druhej- prekvapivo voľno. Od druhej- skúška na koncert a o šiestej – koncík. A to nie hocijaký. Všetci sa zhodli, že to bol asi najlepší koncert v ich živote. Po ňom si Tom myslel, že sa s bratom udobria, ale nestalo sa tak. Večer Bill pozval Gustava a Georga na izbu (Tomovi venoval len ďalší vražedný pohľad), ale chalani odmietli. Boli hrozne unavení a chceli ísť spať. No, a v noci sa už nestalo nič.
Tom si lámal hlavu, či sa nestalo ešte niečo, ale neprišiel už na nič. Z tohto jasne vyplývalo, že zmeniť môže jedine dnešnú krízu s Billom. Ale ako? Tom sa opäť zamyslel ( čo bolo preňho dosť netypické, ale čo by nespravil pre bráška, že?) a prišiel iba na jedno: kúpi Billovi darček. Najkrajší, aký kedy dostal…
Po obede sa Tom opäť vybral von. Tentokrát ho však už musela sprevádzať ochranka, pretože fanyniek pred ich hotelom pribúdalo. Nik nevedel, ako sa dostali k tomu, kde sú ubytovaní. Bolo to totiž prísne tajné. Tom sa však nad tým nepozastavil. Išiel si za svojím cieľom- smer veľké obchodné centrum.
V potravinách Tom kúpil Billovu obľúbenú čokoládu. Kúpil si tam aj niečo pre seba- kávovú tyčinku. Obidve sladkosti si schoval do vrecka a išiel ďalej. Onedlho sa ocitol v drogérii. Nevedel, prečo ho nohy zaniesli aj tu. Pôvodne chcel ísť už iba do šperkárstva. Potom si však spomenul na jednu vetu zo svojho sna: Riaď sa srdcom. A tak to urobil. Prezeral si veci v poličkách a po chvíli to našiel- masážny olej.
„Áno, to je ono. Bill miluje masáže,“ zašepkal si Tom pre seba. Predavačka sa na neho zvedavo pozrela, ale on sa len usmial.
Konečne šperkárstvo. Tom do takýchto obchodov skoro vôbec nechodil, a tak mu vyrazilo dych, keď videl to množstvo trblietajúcich sa vecí.
„Môžem vám nejako poradiť?“ spýtala sa ho predavačka milo.
„Áno. Hľadám niečo pre brata. Viete, na Valentína,“ rozpačito sa usmial Tom.
„Tak to je veľmi milé. Poďte sem, mladý muž. Z tohto sa vám určite niečo zapáči.“
***
„Tak toto bol asi ten najkrajší koncert,“ nadchýnal sa Bill a očká mu žiarili.
„To teda áno,“ odpovedal mu Tom a Bill sa s odfrknutím odvrátil. Ešte nezabudol, čo mu bráško spravil, ale už trošku pookrial. Na Toma sa nedokázal hnevať dlho. A najmä, Tom sa mu ospravedlnil už najmenej päťkrát. A Bill mal tušenie, že vtedy, keď bol Tom von, niečo pekného mu kúpil…
„Gustav, Georg, nechceli by ste ísť ešte ku mne? Niečo si pozrieme v telke, ak chcete,“ ozval sa Bill pred hotelom. A zazrel na Toma. Chalani odmietli a išli do svojich izieb, ktoré mali na prízemí. Zostal už iba Bill a Tom. Bill sa nahnevane pobral hore schodmi. Za sebou skôr cítil ako videl bráška.
„Ja s tebou pôjdem,“ ozval sa Tom.
„Teba nik nepozval,“ zamrmlal Bill, ale keď vošiel do svojej izby, dvere nechal pootvorené, čo Tom bez váhania využil.
„Ten koncert ale bol, čo?“ ozval sa Tom s nepredstieranou veselosťou. Vedel, že keby sa s ním Bill nechcel udobriť, nepustil by ho dnu.
„Áno, to bol,“ povedal s neochotou Bill a hodil šípku na gauč. „Som celý dolámaný,“ prehodil.
Na toto Tom čakal. Priblížil sa k bratovi a kľakol si pred ním na koleno. Bill zodvihol obočie a kútikmi úst mu mykalo. Keď Tom chcel, vedel byť ten najmilší človek na planéte.
„Bill, to ráno ma veľmi mrzí. Bolo to odo mňa škaredé. Si predsa môj brat, dvojča. Viem, že už je neskoro, ale chcel by som ti niečo, čo to hádam odčiní.“
Bill s očakávaním pozrel na brata.
„Najprv tu mám prichystané sladké prekvapenie,“ zašepkal Tom. Z vrecka vytiahol čokoládovú a kávovú tyčinku. Čokoládu podal Billovi.
„Oslaďme si život,“ mrkol na Billa, sadol si vedľa neho na gauč, kde mu Bill spravil miesto a obaja sa chvíľu venovali svojim dobrotám. Po pár minútach Tom opäť prehovoril:
„Tak, keď si už dojedol, poď za mnou,“ chytil ho za ruku a viedol ho do spálne. Bill sa trhane nadýchol…
♥♥♥
Tom odhrnul periny z postele. Zavadzali by im. Potom vrhol žiarivý pohľad na brata. Bill stál stále nepohnuto a s vytreštenými očami.
„Tak poď sem. Možno som škaredý, ale nehryziem,“ žmurkol Tom a plesol vedľa seba na posteľ. Biel k nemu pomaly prešiel a posadil sa k bratovi na posteľ.
„Neboj, uvoľni sa,“ zašepkal Tom a pre zmenu teraz stál on. Popostrčil Billa ďalej na posteľ a tým ho donútil si ľahnúť. Vtedy sa Tom vybral kolenačky za ním a kľakol si vedľa neho.
„Teraz sa na chvíľu zdvihni,“ prikázal Tom a Bill sa zdvihol ako poslušné šteniatko. Tom mu zodvihol ruky a pomaly mu vyzliekol tričko. Keď sa pri tom letmo dotkol Billovej pokožky, obidvom sa rozšírili zreničky od vzrušenia. Tom odhodil tričko k perinám a otočil sa na brata:
„Teraz si ľahni na brucho. Spravím ti takú masáž, na ktorú v živote nezabudneš.“
Bill sa prevalil na brucho a privrel oči. Chcel si zapamätať každý Tomov dotyk. Keď sa Bill obrátil na brucho, takže bráška nemohol vidieť, Tom si s nepočuteľným vzdychom zahryzol do pery a obzeral si Billov holý chrbát. Čo sa to s nimi oboma preboha deje? Nakoniec sa ovládol, tiež si dal dole tričko, lebo by mu zavadzalo a z vrecka vybral fľaštičku s masážnym olejom. Potom si sadol obkročmo Billovi na zadok a pustil sa do masírovania. Najprv bol jeho brat pod ním úplne stuhnutý, ale onedlho sa uvoľnil a začal vydávať zvuky spokojnosti. Tom prechádzal rukami od krku až po zadoček, opäť nazad… Keď masíroval Billove boky a ten sa neudržal a nahlas zastonal, Tom musel až zavrieť oči, lebo sa mu od vzrušenia zatmelo pred očami a zakrútil sa mu hlava.
„Počkaj,“ zašepkal trochu zadychčane Bill. Tom si odsadol z jeho zadočku vedľa na posteľ a pozoroval, ako sa Bill obracia.
„Mám úplne stuhnuté svaly aj na bruchu a hrudníku,“ zdôveril sa mu Bill a nevinne sa usmial. Tomovi vyschlo v hrdle.
„Jasné, spravím ti masáž aj tam, ale idem si dať predtým Red bull. Chceš tiež?“ spýtal sa brata. Bill pokrútil hlavou.
**
„Čo to robíš? Preboha, čo to robíš?“ pýtal sa Tom sám seba. V ruke držal Red bull a prikladal si ho striedavo na tvár a na brucho. Potreboval teda riadne schladiť. Keď bol Red bull už odporne teplý, vypil ho.
„Toto si chcel, Osud?“ nechápal Tom. Potom si opäť spomenul na tú vetu, ktorú Osud vyslovil: Riaď sa srdcom.
„Tak teda budem,“ už takmer spokojne povedal Tom,“ ale vieš čo, Osud? Ty si teda strašný exot.“ Potom sa pobral opäť do spálne.
**
Bill ležal tak, ako ho tam nechal. Usmial sa na neho a on mu úsmev opätoval.
„Tak, ideme na to, bráško,“ povedal Tom a usadil sa Billovi v rozkroku. Namazal si olejom ruky a začal ho jemne hladiť po hrudi. Pomaly rukou prešiel až k podbrušku a tak zostal hodnú dobu. Jazdil prstom okolo pupka, potom opäť rukami až k lemu nohavíc. Bill sa už nesnažil nič zakrývať. Vzdychal nahlas a Tom cítil, že jeho braček má v rozkroku úplné peklo. Teda, ani Tom na tom nebol o nič lepšie. Keď sa Tom v bratovom rozkroku pohýbal, Bill vypleštil oči a medzi prudkými nádychmi zo seba vytlačil:
„Teda, neveril by si, ale svaly potrebujú pomasírovať aj tam dolu.“
Tom sa zaškeril a už sťahoval bratovi rifle a vzápätí aj boxery. Pre zmenu si sadol bratovi na kolená, ale len jemne, aby mu ich nezlámal. Potom začal masírovať jeho nohy. Od členkov cez lítka až po stehná. Bill sa metal, a keď Tom usúdil, že viac ho už vydráždiť nemôže, siahol mu rukou na penis. Pohyboval ňou stále rýchlejšie a Bill sa už vôbec neovládal. Tom a olej- pekelná kombinácia. Také niečo si nepredstavoval ani v najodvážnejších snoch. Po pár krásnych chvíľach vzlietol do nebies ,a potom ochabol. Lenivo sa usmial. Tom bol celý červený v tvári.
„Počkaj, za chvíľu som tu,“ povedal Tom a išiel si umyť ruky. Keď sa vrátil, Bill už mal oblečené boxery , ale s ostatným sa neobťažoval. Po chvíľke láskou nabitého ticha Tom povedal:
„A do tretice, otvor túto krabičku.“ Bill sa prekrásne usmial a otvoril krabičku, ktorú mu podal Tom.
„Tá, tá je nádherná,“ vydýchol Bill. V krabičke bola krásna strieborná retiazka ozdobená trblietkami a na nej stáli slová:
I LOVE YOU, BILL!
Bill to už nevydržal a pritiahol si brata bližšie k sebe.
„Toto je môj najkrajší Valentín,“ povedali naraz a konečne sa pobozkali. Bol to vzrušujúci bozk. Chute čokolády, kávy a Red bullu sa preplietli a jeden z nich povedal: „Milujem Ťa…“
Tom nevedel, či to povedal Bill alebo on. Bolo to jedno…
autor: Licona
betaread: Janule
lovely and nice:)
jéé, to bylo ale vážně moooc hezký!
"Ty si teda strašný exot." xDD Tahle věta mě dostala xD Tyjo, když si s tou prodavačkou vybral ten řetízek, tak jako pro bratra….I love you Bill…Ta musela koukat!! ;))
ježiš to je krasny
osud exot xD
mufííí to je krásnýýýýýýýýýýýýýýýýý
jůůů, moc moc pěkný!!
"Teda, neveril by si, ale svaly potrebujú pomasírovať aj tam dolu."
Nemôžem s teba Licon. 😀 Ty dračica!
Heh, ďakujem vám 😉
to je úžasný;)
Moc moc pekné 🙂
mozno som skaredy ale nehryziem tak s tejto vety som mala vytlem