autor: Licona
betaread: Janule
betaread: Janule
Katie bola takmer pri konci svojho príbehu. Sedela v kresle a pomaly si listovala v hrubočiznom zápisníku neutrálnej slabohnedej farby. Pri pohľade naň by vám určite nenapadlo, že obsahuje celý jej život, srdce aj dušu.
Na vysokej škole mala priateľa. Pred ním ich už pár mala, ale tento… Bol úžasný, dokonalý a úprimne sa ľúbili. Mohla sa s ním zhovárať o všetkom – o umení, literatúre, hudbe ale aj o bežných veciach. Žila ako vo sne, žila len pre neho. Neodvažovala sa myslieť na ich spoločnú budúcnosť – boli predsa len dosť mladý – ale občas ju napadlo, že by bola ten najšťastnejší človek na zemi, keby s ním mohla byť aj o dva roky, päť rokov, tridsať rokov…
Prišiel však deň, keď sa jej sen náhle rozplynul v nenávratne. Je ešte mladý, nechce sa viazať, chce si užívať – to boli jeho posledné slová. Plakal a ona plakala tiež. Odišiel z jej života a už sa do neho nikdy nevrátil.
To obdobie pol roka po ich rozchode bola Katie na dne. Často plakala, veľa pila a stranila sa ľudí. Jedného dňa však prišiel nápad. Vytiahla zápisník, ktorý dostala od svojej najlepšej kamarátky k narodeninám a začala písať. Konečne sa upokojila a netrvalo dlho, kým si uvedomila, že sa zaľúbila do postavy, ktorú vytvorila. Roth bol ako On, ale predsa bol úplne odlišný. Podobal sa Jemu, ale predsa sa mu nepodobal. Katiena existencia, všetky city, ktoré predtým venovala Jemu, teraz putovali do knihy. A sústreďovali sa na Rotha.
Teraz, keď si tu tak listovala rokmi svojej práce a po lícach sa jej kotúľali slzy, napadlo ju, čo bude robiť, keď knihu dopíše. Áno, dá ju niekomu vo vydavateľstve, možno ju vydajú, ale… písala vlastne pre seba a trochu sa aj bála knihu vydať – dala do nej úplne všetko, nik knihu nemôže pochopiť presne tak, ako ju myslela. Nik nemôže pochopiť všetky city, ktoré obsahuje… Úporne rozmýšľala, čo s ňou bude, keď bude knihe koniec, lebo hoci si to nechcela priznať, koniec sa neodvratne blížil. Znovu upadne ako pred rokmi? Alebo…?
Jej myšlienky náhle prerušilo zvonenie mobilu. Načiahla sa za ním.
„Prosím,“ ozvala sa do telefónu, utierala si zaslzenú tvár a snažila sa, aby jej hlas znel čo možno najnormálnejšie.
„Katie? To som ja, Tom.“
Pri jeho hlase jej srdce trochu čudne podskočilo.
„Prepáč, že ťa otravujem,“ pokračoval Tom, „ale vážne som nevedel komu zavolať.“
„Čo sa stalo?“ opýtala sa napäto.
„Vieš, Bill tu leží na posteli…“ na chvíľu sa odmlčal, „je strašne opitý a očividne ho niekto zbil.“
„Čože?? Neboj sa, hneď som tam,“ povedala Katie, „nemám niečo priniesť? Na rany alebo tak?“
„Nie. O to sa už postaral Bill, len prosím príď,“ hlas sa mu trochu zatriasol.
„Áno, budem tam o chvíľu.“
„A Katie?“
„Áno?“
„Ďakujem. Si skvelá.“
Katie sa s uchom pri mobile uškrnula, i keď vedela, že Tom ju nemôže vidieť.
„Ja viem,“ zasmiala sa krátko a položila.
♥♥♥
Tom s povzdychom odložila mobil na stôl a pozrel sa na Billa, ležiaceho na posteli. Skontroloval ho, radšej mu trochu naklonil hlavu nabok, aby sa neudusil, ak mu príde zle a veľmi opatrne a jemne pohladil Billa po tvári. Potom sa zvrtol a ponáhľal sa dolu na prízemie. Keď sa za dve minúty opäť zjavil v Billovej izbe, v rukách držal mokrý uterák. Sadol si na posteľ k Billovi – pritom ho musel opatrne odtisnúť, aby sa na posteľ zmestili obaja – a prebehla ním vlna prudkého smútku a citov. Bol pri ňom tak blízko, stále bol pri ňom tak blízko, ale nemohol sa ho dotknúť inak ako bratsky. Vlastne, aj o túto možnosť už asi prišiel po tom, ako sa odnedávna správal
Tom si vzdychol a priložil bratovi na čelo uterák. Dokým čakal na Katie, zmýval z bratovho čela pot a rozmýšľal o tom dni, ktorý zmenil jeho pohľad na Billa , o snoch, ktoré ho prenasledovali a o včerajšku, keď omylom vošiel do kúpelne, ktorou sa niesli vzrušené výdychy jeho brata. Opäť sa zamyslel nad tým, čo sa mu zdalo, že počuje. Ale nie, určite je to hlúposť… nemá to žiadnu nádej…
Osamelá slza sa skotúľala chlapcovým lícom a dopadla na Billovu tvár. Vyzerala, akoby vyšla z oka toho ležiaceho, takmer nahého chlapca. Stiekla dolu aj jeho lícom a vpila sa do vankúša, ktorý už musel vypiť hromadu tých slaných kvapôčiek… Tom o tom však nemal ani tušenia…
autor: Licona
waaaaaaau guuuuuuuuuuuuuuuuuuuuut
tyyyy juuuu…..to jeee tak sqely tak klasny tak klasny……
úžasne……nech sa už tom a bill dajú dokopy
pěkný;)
to je takový šmutny ale nadherny
Milá Licono, já už se ti celých pět dílů chystám napsat, že se mi tvoje povídka moc líbí, ale pořád jsem se k tomu nějak nemohla dostat. Takže pozdě, ale přece. Tvoje povídka se mi moc líbí! K.
Ďakujem za pekné komentáre 🙂
I mě se povídka líbí… jen nevím, jestli to bylo od Toma rozumný, aby tam tahal Kattie. Bill nebude nadšenej, až se probere. Kdepak. 🙂
Oba se trápěj a nevědí o tom.