autor: Licona
betaread: Janule
betaread: Janule
Sedel na sedačke a rozmýšľal. Netrápilo ho, že zrejme nestihne autobus do školy, netrápilo ho, že má pred sebou nedojedené raňajky a netrápilo ho ani, že nemá tak skvele upravené vlasy ako zvyčajne. Momentálne sníval. Sníval o svojom bratovi, ktorý mu nadovšetko chýbal. O jeho Tomovi, ktorý sa musel presťahovať do mesta vzdialeného 200 kilometrov k otcovi, pretože ich mama oboch nedokázala uživiť.
Povzdychol si a so zmučeným výrazom odtisol chabé raňajky, ktoré i tak nevládal dojesť. Neprítomne si na plecia vyložil školskú tašku a chystal sa vyjsť von. Vo dverách ho privítala búrka. Tvár mu pokropili prvé kvapky. Aspoň sa zbytočne neprplal s vlasmi. Účes by mu i tak skazil ten letný dážď.
Položil jednu nohu na príjazdovú cestu, kde už vyše polroka nestálo žiadne auto – mama ho musela predať, keď stratila prácu a oni sa začali topiť v dlhoch – keď vtom zazvonil telefón.
Bill prevrátil očami. Tipoval to na niekoho, komu dlžia peniaze. Takmer zabuchol dvere, ale rozmyslel si to. Vošiel opäť dovnútra. Telefón sa stále dožadoval jeho pozornosti. S nevrlým výrazom ho zodvihol.
„Prosím?“
„Bill? Tak si ešte doma,“ povedal hlas, z ktorého sa Billovi roztopil výraz na tvári.
„Tom!“ zakričal radostne.
„Heh, áno, som to ja,“ Tom sa do telefónu zasmial. Na chvíľu sa odmlčal a potom laškovne dodal : „Máš dnes voľno? Pôjdeš so mnou na rande?“
Bill sa rozchichotal ale náhle ho to prešlo. Rukou si zahrabol do vlasov.
„Nemáš čas?“ váhavo sa spýtal Tom a Bill v jeho hlase zacítil bolesť.
„Nie, nie Tom. Len rozmýšľam, čo všetko budem musieť spraviť, dokým prídeš,“ ešte raz si prehrabol vlasy a potom sa poobzeral dookola. Odkedy Tom odišiel a mamka si aktívne hľadala prácu, poriadok v domácnosti udržiaval Bill a podľa toho to tam aj vyzeralo.
„Tak to si pohni, bráško,“ zasmial sa Tom opäť veselý, „už som na ceste k tebe. Mám ťa rád.“
Billovi sa od radosti zakrútila hlava : „Keď prídeš, ukážeš mi, ako veľmi?“
Tom sa len zasmial.
OOO
Bill splašene behal po dome s hrebeňom v ruke.
„Dokelu, dokelu,“ mrmlal si dookola. Musí sa upokojiť. Na chvíľu zastal a zhlboka dýchal. Snažil sa upokojiť srdce, ale nešlo to. Tak prudko totiž nebilo preto, že už polhodiny behal po dome a snažil sa upratovať, ale kvôli Tomovi. Snažil sa nemyslieť na jeho krásny úsmev, na jeho žiadostivé oči, na jeho mäkké pery, ale nešlo to.
„Sakra, ukľudni sa Bill!“ okríkol sa. Za ním sa pri tých slovách ozval tichý smiech. Billom prebehla triaška a otočil sa.
Tom stál tam, v celej svojej kráse. Vlastne, bol ešte krajší, ako pred týždňom, keď sa videli naposledy. Možno to bolo tým, že bol od hlavy až po päty mokrý od dažďa.
„Tak ty si zo mňa nervózny?“ opäť sa zachichotal.
Nervozitu vystriedala radosť a Bill sa s ujúkaním vrhol bratovi okolo krku. Toma to očividne potešilo. Objatie mu opätoval a tisol si Billa k hrudníku, akoby ho už nikdy nechcel pustiť. Vlhkosť trička prenikla až na Billovu kožu, ale on si to nevšímal.
„Strašne moc si mi chýbal,“ zašepkal Tom a Bill zatvoril ústa, pretože mu brat práve ukradol slová, ktoré mal na jazyku.
Billovi stiekla po tvári slza a chcel si ju utrieť, kým si ju Tom nevšimne, ale nepodarilo sa mu to. Tom mu s mrknutím slzu utrel a bez varovania sa na Billa vrhol, vášnivými bozkami mu zasypával tvár a tisol ho do obývačky.
„Počkaj, Tom, počkaj,“ Bill sa zachechtal, brata odstrčil a chytil ho za ruku. Vtom si všimol, že ešte stále drží hrebeň, ktorými sa snažil odstrániť škody, ktoré na jeho účese napáchala noc, odhodil ho a nedočkavo viedol Toma do svojej izby.
Za chvíľu už dve rozpálené telá dopadli na Billovu posteľ. Tomovi sa z úst vydral zvuk, ktorý možno s určitosťou vyhlásiť za nadmerne vzrušený.
„Mal by si si dať dolu veci. Nechcem mať mokrú posteľ,“ Bill nevinne zamrkal mihalnicami. Tom nečakal na ďalšie pobádanie a bez ostychu si vyzliekol všetko okrem trenírok.
„Vidíš, čo so mnou robíš?“ opäť vydal ten vzrušený vzdych a Billov pohľad zaletel na miesto, ktorému sa väčšinou pohľadom vyhýbal, pretože ho vždy zaliala horkosť a od vzrušenia sa mu zatmelo pred očami.
Billove oči zažiarili a cítil, že je tam dole tvrdší ako kedykoľvek predtým.
Zrazu Tomovi zmizol úsmev z tváre a vážne sa na Billa zadíval.
„Hej, bráško, nemal si byť dnes náhodou v škole?“
„Áno, mal,“ priznal Bill a natiahol ruku, aby pohladil brata po stehne. Tom zaklonil hlavu dozadu, ale nenechal sa vyviesť z miery.
„A čo na to povedia učitelia?“
„Budú mi musieť prepáčiť. Mám lepšiu robotu,“ Billov hlas bol od vzrušenia zastretý. Stále prechádzal rukou po bratovom stehne. Tom sa očividne vtedy nemohol sústrediť na rozhovor, preto Billovu ruku chytil do svojej a preplietol si s ním prsty.
„Tak to teda máš. Musíš sa nechať uspokojiť svojím bratom.“
Po tých slovách sa opäť na Billa vrhol a pod jeho šikovnými prstami sa Bill za chvíľu zvíjal od rozkoše.
„Zahráme sa na doktora a pacienta, dobre?“ zasmial sa Tom a oči mu žiarili.
Bill sa zachechtal.
„Takže, vyzlečte sa prosím, pane. Urobíme vám kompletné vyšetrenie,“ povedal Tom dôležito a trochu sa odsunul, aby si Bill mohol stiahnuť oblečenie. Tomu sa tak triasli ruky, že sa nad ním Tom zľutoval a urobil to, ešte stále so smiechom, za neho.
„Takže, čo vám je?“ pýtal sa Tom dôležito.
„No, pán doktor,“ Bill nasadil trpiteľský výraz, „trochu ma pobolieva tuto,“ ukázal si rukou na brucho a keď sa ho tam Tom dotkol, zjojkol od bolesti.
„Hm, tak toto vyzerá vážne,“ povedal Tom a pohľadom odborníka skúmal Billovu pokožku na bruchu zo vzdialenosti dvoch centimetrov, takže ho svojím dychom šteklil. Bill sa zo všetkých síl pokúšal zadržať smiech.
„Hmm,“ dumal nad bratovou krásne jemnou pokožkou Tom a zhlboka vdychoval jeho vôňu, „a bolí vás, keď urobím toto?“
Jemne sa ho dotkol perami a Bill pokrútil hlavou.
„A čo toto?“ Tomove pootvorené pery sa pritlačili na pokožku trochu silnejšie a jeho jazyk začal krúžiť okolo Billovho pupku.
Bill zamručal od spokojnosti a jemne pokrútil hlavou.
„A tu nižšie?“ spýtal sa slabým hlasom „pán doktor“ a rukou mu siahol pod slipy.
Bill sa prehol v chrbte a vydal zvuk podobný pískaniu lokomotívy.
„Toto je ešte vážnejšie, než som očakával,“ pokrútil hlavou. Kútiky sa mu triasli, už to nevydržal a obaja sa rozosmiali. Potom Tom opäť zvážnel a hral ďalej.
„Síce na to máme odborníkov,“ hovoril pomaly a pri tých slovách sťahoval Billovi aj slipy, „ale myslím, že túto masáž zvládnem aj ja. Musí to postačiť, je to priveľmi vážne, aby sa to dlhšie odkladalo.“
Rukou chytil bratov obnažený a vzpriamený penis a začal pomaly pohybovať rukou.
„I-i-ide v-vám t-to lepšie, a-ako neja-kému odbor-ní-kovi,“ vytlačil zo seba Bill a prehýbal sa tak, až sa Tom bál, že si vážne ublíži.
„Hmm, už to vyzerá lepšie, “ zamrmlal si „doktor“ sám pre seba, „ale chcelo by to ísť na to trochu jemnejšie.“
Odtiahol ruku, čo vyvolalo búrlivé protesty z Billovej strany, ale keď sa sklonil a Bill už vedel, čo má teraz v úmysle, jeho protesty zaraz ustali. Ak mal Tom niečo šikovnejšie, ako ruky, boli to práve jeho ústa.
„Teraz sa na chvíľu odmlčím, toto bude potrebovať celú moju koncentráciu,“ prehlásil dôležitým hlasom a sklonil sa. Jeho mokré dredy Billa príjemne chladili na stehnách a on sa prehýbal a vzdychal, až sa bál, že ho bude počuť až na ulicu. Úplne zabudol, kde je, vedel len, že je s ním Tom, tá osoba, ktorú tak veľmi miluje. Bolo mu tiež jedno, že museli skončiť s hraním a aj to, že sú chudobní. Pretože vlastne chudobní neboli. Mali lásku a tá je na nezaplatenie.
Tom skončil a Billov dych sa pomaly vracal do normálu. Ležali vedľa seba, hladili sa navzájom a užívali si prítomnosť toho druhého, pokým ešte mohli.
„Vieš, čo ma štve, Tom?“ prerušil príjemné ticho Bill.
„Čo?“ spýtal sa Tom brata zvedavo.
„Akú len budem mať ospravedlnenku do školy?“ zasmial sa.
Tom žmurkol : „Daj mi sem pero a slovníček.“
Bill zodvihol obočie, ale bez slova bratovi podal žiadané veci. Tom si sadol, slovník s Billovými ospravedlnenkami položil na posteľ a hneď ako začal písať, Bill sa rozrehotal. V slovníku stálo:
Vážená pani profesorka, ospravedlňte prosím Billa Kaulitza z neprítomnosti na vyučovaní z dôvodu návštevy lekára. Ďakujem
autor: Licona
No peckový 😀 jako dalo mi to docela práci přelouskat si to, ale nakonec se mi to povedlo 😀 fakt krásne napsaný :-))) bobžský :DD
já jako normálně slovenské povídky nečtu ale tohle mi nedalo.. a musím říct že to bylo vážně dokonalé x)) hlavní pointu jsem pochopila to je hlavní
i ja Ďakujeeeeem… x))) …je to skvělá povídočka….moc mě bavila i dojímala….a slovenština…no náááááádhera a autorka…x))) moc moc moc šikovná…doktoři…se musím smát xDxD
no moje nervi 😀 som sa nakonci rehnila jak pribita 😀 xDxD PERFECTO 😀
ježiš toe užasnýxDxDxDXD..fakt skvělej nápad;)
to je pěkné:)))) miloučké, to mám ráda:)))
aaaaaaaaaaaaaaaaaaah miluju slovenštinuuuu xDD mlask fakt gutte povídkaaaaaa
skvělý;)
užasnyy:D Nejvic kráásny
úžasný :DD sice jsem nad některýma slovama chvíli přemýšlela 😀 ale super
kawajiiiiiiiiiiixDxD….ploste je to faakt klasne…..prelozila jsem to sama…a na mne to je moc…s tema mima myslenkowityma pochodamaxDxDxDxD…faakt mociik klaasnexD…taky jsem wzdycky milowala hru na doktoryxDxDxD…ju ae neco nwm xD co znamena ranajky???xDxDxD
Ďakujem za komentíky 🙂
Maria : raňajky = snídaně 😉
no to je dokonalý……………….
hej naprosto dokonalý
Já jsem se do té krásné slovenštiny tak položila, že jsem úplně přestala vnímat, co to vlastně čtu!!! Ale Licono neboj, vše jsem napravila, dala si to znovu a fakt móóóc hezký. Chudinky moje chudý a rozdělený, ještě že si vystačej!! K 😉
ooou nema chybu!!!! nadhera!!!xD
loooooool xD toš to je užasný xD
Mazec totok xDD to se mi fakt liiibilo 😀
k takemu doktorovi by som isla hned :DD mno mam dost :DD
Ta ospravedlnenka bola super tak ako cely pribeh ! 😀