autor: Nena
betaread: Janule
betaread: Janule
„Bill? Tom?“ ozvalo sa za nami. Georg? Čo on tu robí?
„Ahoj,“ hneď som sa otočil. Za mnou aj Tom.
„Akurát som za vami išiel, lebo som zrušil svoj zajtrajší program. Idem tam aj dnes, tak nemusím každý deň,“ usmial sa akoby nič.
„Aha. A to je?“ skúsil som.
„Moja vec,“ ešte viac sa usmial. Vzdal som to… dnes ho budem sledovať. Keď som uvažoval ako asi, Georg zvážnel, keď pozrel za mňa a počul som kroky, smerujúce k nám.
„Nena?“ spýtal sa Georg a odišiel za mňa. Pozrel som tam a on zastavil tú babu, ktorú som predtým pozoroval.
„Ahoj. Akurát som ťa išla pozdraviť,“ priznala melodickým hlasom a objali sa. Ešte trochu a civel by som s otvorenými ústami.
„Čo ty tu? Veď bývaš dosť ďaleko,“ pocítil som v jeho hlase jemné obavy.
„Išla som si kúpiť nejaké súčiastky na auto. Veď vieš,“ milo sa usmiala, „a ty?“ zdvihla pohľad na mňa a Toma. Hneď som prestal civieť prekvapene a ovládal sa. Došli sme k nim.
„Toto sú kamoši Bill a Tom. Z kapely čo som ti hovoril.“
„Ona nás nepozná?“ nechápavo som sa spýtal Georga.
„Iba zo slov Georga, pretože ja počúvam trochu inú hudbu,“ odpovedala namiesto neho.
„Bill,“ vystrel som ruku. Podala mi svoju.
„Mária Elena Orntová, ale všetci ma volajú Nena.“
„Tom,“ pridal sa.
„Nena.“
„A akú hudbu počúvaš?“ nechápal som.
„Satanistickú. A venujem sa mágii, Špiritizmu a tak celkovo,“ hovorila to úplne normálnym tónom, ako keby hovorila: „Zem je guľatá.“
„Špiritizmu?“ nechápal Tom.
„Je to mystické presvedčenie o možnosti styku so zomretými,“ vysvetlila na jeden nádych. Mne naskočila husia koža.
„Waw. Také niečo ťa baví?“ neodpustil som si.
„No áno. Ale fascinujú ma aj autá a Georg…“
„Myslím, že si chcela ísť zaplatiť, však?“ zrazu ju prerušil Georg. Hneď som vedel, že tu niečo nesedí.
„Nechcela,“ povedala dotknuto.
„Vieš… oni…“
„Nevedia to?“ hneď pochopila. My s Tomom sme ich len pozorovali.
„Nie tak celkom…“
„Čo nevieme?“ zastavil som ho.
„Georg súťaží na miestnych závodoch v Tuningu aut,“ vypotila zo seba raketovou rýchlosťou Nena. Pozrel som prv na ňu, potom na Georga a trochu mi trvalo, kým som tomu uveril.
„Akože to vážne?“ ujal sa konverzácie Tom. Ja som nebol schopný hovoriť.
„No hej,“ konečne priznal Georg.
„Bude tam aj večer. Príďte,“ hneď nás pozvala.
„Je to legálne?“ chcel som sa uistiť, i keď som vedel odpoveď.
„Legálne? Toto? Nikdy,“ doslova vybuchla smiechom.
„Myslel som si,“ podotkol som.
„Tak prídete?“ zrejme sa jej páčila predstava nových tvári.
„Je to il..“ snažil som sa zahovoriť, no Tom ma zastavil:
„Jasné že prídeme. Bude to sranda.“
„Čo?“ pozrel som na neho.
„Nemusíte ak nechcete,“ jemne nás odhováral Georg.
„Ja som zvedavý aké to tam bude. Ja idem,“ priznal som s úsmevom.
„Fajn. Tak večer. Uvidíme sa,“ venovala nám ešte jeden pohľad s úsmevom a odišla s colou k pokladni.
„Zbláznili ste sa?!“ vyskočil na nás Georg len čo Nena zmizla.
„My? A čo ty?“ vrátil som mu.
„Chcel som vám to povedať…“
„Ako dlho závodíš?“ zapojil sa Tom.
„Niečo… vyše roka, vždy keď som v Nemecku.“
Obidvaja sme na neho vyvalili oči.
„Čo?! A my to vieme teraz? A ako dlho by si to tajil, kebyže sa tu nestretneme s Nenou?“ nevydržal som.
„Bill ja…“
„Ani si nechcel, aby sme tam išli!“ ledabolo som rozhodil rukami.
„Nechcel som, aby ste tam išli, lebo keby vás tam čapli poliši, ste v riti,“ vysvetlil. Chvíľu som nad tým uvažoval. Žeby vážne klamal pre strach?
„Podľa mňa sme o tom mali rozhodnúť my,“ rozhodne oponoval Tom.
„Ale…“
„Nijaké ale! Ideme dnes s tebou,“ prekrížil som si ruky, a keď chcel zasa niečo povedať, ukázal som, aby bol ticho. Vzdal to, kúpili sme ešte pár vecí a išli k nám.
Chudák Georg… chudák? Nie! To že sme od neho všetko vyzvedali až do večera, bol zaslúžený trest. A ešte primalý.
„Už je sedem. Ty sa choď pripraviť a stretneme sa o deviatej tam, kde sme sa dohodli,“ informoval som ho.
„Tak fajn,“ rezignovane odišiel. Usmial som sa… celkom som sa aj tešil. Ešte som sa prezliekol, počkal na Toma a spolu sme v Tomovom aute vyrazili na dohodnuté miesto.
autor: Nena
rychló a zbesiló ? xD