autor: Nena
betaread: Janule
betaread: Janule
„Tom, je to pravda,“ snažil sa mu dohovoriť Gordon.
„Bill by ma tu nenechal! Kde je?!“
„Išiel na nejakom vytuningovanom aute. Ja neviem ako sa tam dostal. A na križovatke… neprežil to,“ lámal sa mu hlas, no neplakal. Vždy bol v našej rodine tá opora o ktorú sme sa všetci opierali.
„Neverím!“ vykríkol s plačom a zavrel sa v mojej izbe. Pozeral som na Gordona ako ide dole za mamou a potom sa rozhodol ísť za Tomom. Vošiel som cez zavreté dvere… v pohode sa to dalo. Tom sedel na mojej posteli a obzeral si moju dokonale upratanú izbu.
„Ako si to mohol urobiť?!“ vzal fotku z nočného stolíka. Bol na nej on a ja. Ako ja sedím na gauči a Tom na operadle za mnou. Takí šťastní… ako keby to nebola ani pravda. Podišiel som k nemu a položil ruku na jeho rameno. Necítil to, vedel som to, no moje slzy preto padali ešte viac. Chcel som mu dať vedieť, že nie je sám. Že som tu stále. Že som ho neopustil ako mi teraz vyčíta.
„Tom,“ pošepkal som, no ním ani nemyklo.
„Nenávidím ťa! Si odporný egoistický hajzel, ktorý ma tu teraz nechal samého, bez svojej druhej polovičky, a to som sa konečne odhodlal ti povedať pravdu o svojich citoch! Nechápeš? Milujem ťa! S tebou umriem aj ja!“ ľahol si s krikom a plakal. Presne ako ja. Sadol som si za neho a chcel ho objať. Nešlo to. Všemožne som ho chcel utešiť no nič necítil.
„Tom. Láska,“ slzy zo mňa tiekli potokom. Tieto slová som sa už prinútil počúvať. Napriek tej bolesti.
„Bill!“ chytil môj vankúš, položil do neho tvár a zhlboka sa nadýchol. Potom ho od seba odsunul a mal zatvorené oči. Chvíľu len vnímal a potom slzy pokračovali.
„Už neplač,“ objal som ho zozadu. Zasa nič. Už som plakal aj zo zúfalstva…
„Ten parfém,“ povedal zrazu Tom,“ jeho parfém… čo keď to je znamenie?“
„Áno!“ vykríkol som. No určite ma nepočul. Ani sa ku mne nepozrel. Postavil som sa a sadol si na parapet pod oknom. Hľadel som do záhrady. Tuna som písal všetky texty. Tuna som robil najdôležitejšie rozhodnutia. Tuna som žil…
„Ako keby si tam sedel aj teraz,“ zrazu mojim smerom pozrel Tom. Zahľadel som sa mu do očí… tak krásne. Tak neskutočné. Také vzrušujúce.
Postavil som sa a pomaly k nemu došiel. Naklonil som sa a jemne ho pobozkal. Chvíľu som len tak do vetra bozkával, no potom, ako keby sa naše pery vážne spojili. Vnímal som tú sladkú, jemnú lahodnú chuť jeho pier. Prvýkrát… konečne. No keď som otvoril oči, Tom tam nebol. Bol som v nejakej tmavej miestnosti.
„Och do riti!“ vykríkol niekto za mnou. Otočil som sa. Za čiernym stolom sedela Nena a hľadela na mňa veľmi vystrašene. Sama bola ako vždy celá v čiernom a na stole boli púť sviečky poukladané do pentagramu.
„Ty ma vidíš? Počuješ?“
„Neverím! Do riti!“ postavila sa a chodila okolo mňa s očami nalepenými na mne.
„Ako som sa sem dostal?“ položil som otázku.
„Tak po prvé… toto je moja izba. Po druhé… privolala som ťa sem.“
„Ehm… privolala?“ až teraz som na ňu hľadel ako na debila. Obzrel som sa dookola. Jej izba bola komplet v čiernom, v policiach boli knihy o mágii, smrti a duchoch. Ešte som zbadal na každom voľnom mieste čiernu sviečku. Aj na to, že som už asi mŕtvy, som sa tu bál. V izbe bolo len svetlo zo sviec.
„Áno. Si duch. Nechcela som veriť otcovi, že si mi vážne zdemoloval auto a pri tom sa aj zabil,“ hovorila úplne otvorene. Ako keby práve diktovala nejaký super recept.
„Počkaj… tí policajti hovorili pravdu, že tvoj otec je ich šéf?“
„Šéf polície? Áno. Bohužiaľ. Takže… chcem vedieť všetko čo sa stalo.“
„Čo? Načo? Pokiaľ ti nebude vadiť, vráť ma s5, pretože som práve zažíval úžasné okamihy,“ jemne som privrel oči a predstavil si to.
„Bill? Však že ide o Toma,“ prekrížila si ruky. Pridávalo jej to ešte väčší rešpekt.
„Toma? Prečo? Je to môj brat,“ nútene som sa usmial.
„O bože!“ vyvalila na mňa oči,“ tak preto som mu vždy vadila… vy dvaja akože… incest?“ jej úprimnosť mi už prekážala.
„Počuj… poznáme sa ani nie pár hodín. Tak tieto otázky nie sú vhodné.“
„Takže mám pravdu. A ja som to dosrala, keď som chcela dosiahnuť žiarlivosť,“ povedala skľúčene, no hneď sa zarazila. No ja som si to všimol.
„Žiarlivosť? So mnou? Kto mal žiarliť?“ prekrížil som si ruky presne ako ona. Hodila na mňa vražedný pohľad.
„Ani keby si ma mučil ti to nepoviem,“ vyplazila mi jazyk.
„Georg však?“
„Prestaň!“ vzala dlhočiznú sviečku a hodila ju po mne. Len tak mi preletela cez hlavu.
„Tak Georg. Ja som to vedel. Ale on žiarliť nebude. Je to flegmatik najhoršieho stupňa,“ uvažoval som.
„To mi došlo. Vôbec si ťa ani nevšímal, keď som ťa chytala za ruku. Ani ním nepohlo. A som mu ukradnutá,“ sadla si na posteľ a skľúčene hľadela do zeme.
„Ale ty o jeho lásku bojovať môžeš,“ skúsil som.
„Už to nemá zmysel. Robím to rok,“ ľahla si, „ten jeho úsmev, krásne tvarované pery, zmyselné telo… a to nehovorím o tom plnom zadku.“
Hľadel som na ňu ako na blázna. Čo?
„Bože… prestaň! Lebo si to predstavujem!“ zakryl som si oči rukami.
„To hovorí človek, ktorý žije v Inceste,“ pozrela na mňa.
„Ale Tom… je Tom. Georg,“ urobil som grimasu, „je taký…“
„Pre človeka, ktorý nežije v Inceste, atraktívny,“ žmurkla na mňa.
„Bože Nena! Bleq!“
„Pozri… privolala som ťa pre dve veci. Prvá je tá, že sa mi ducha ešte nikdy nepodarilo privolať. Ty si prvý. Druhá je tá, že ti pomôžem, ak ty pomôžeš mne.“
„Počkať… v čom môžeš pomôcť mŕtvemu človeku?“ zatváril som sa pochybovačne.
„Je toho veľa. Spojiť ťa s Tomom?“ posadila sa a hľadela na mňa.
„Spojiť? Počkaj… ako?“
„Tak ako som ťa spojila so mnou? Že ťa vidím? Počujem?“ usmiala sa.
autor: Nena
Zaujímavé, veľmi zaujímavé. Som zvedavá, či ten bozk cítil aj Tom.
ho ho xD
cool rýchlo ďaleeeeejjj x) šup šup
Jak Bill nechápe, že někdo může milovat Gea :D:D Já nemůžu… x)), to je pako 😀 No jo… on ho zná z tý intimní stránky daleko víc než Nena, to je problém, chlapci si mezi sebou servítky neberou… známe, pořád to probíraj… 😀 Teď hlavně, aby mu Nena pomohla, už se na to těším. 😉 Perfekt (milujem slovenčinu) Pa J. :o)
Och…ani neviete aka som stastna ze sa vam to paci. Vazne. A hlavne tebe Janule som velmi vdacna ze si mi tu zverejnila moju ffku…a ku Georgovi : no vies…Bill ho nikdy nevnimal takto :-D. Ako ho vnima Nena (ja) :-D.
Danke!