Ak ťa niekto zradí…

autor: Sisa

Čawky 🙂 Máte tu takú menšiu jednodielku 🙂 je to zatiaľ len náhrada za pokračovanie Love is dead. Tú už mam tak do poli napísanú, lenže nini času. Cez týždeň som na internáte a cez víkendy nestíham, ale určite bude:) a ešte vám chcem poďakovať za všetky komentáre k príbehom 🙂 Sisa

Hovorí sa: Ak ťa niekto zradí raz, je to jeho chyba, ak ťa zradí znova, už je to chyba tvoja…

Už je to tak dlho, braček. Už 10 rokov. 10 rokov oslavujem naše narodeniny sám. Už 10 rokov dúfam, že ťa ešte niekedy uvidím. Tak veľmi som oľutoval všetky svoje chyby. Už 10 rokov sa pýtam sám seba, či mi niekedy odpustíš a vrátiš sa. Už 10 rokov. Už 120 mesiacov. Už 560 týždňov. Už 3650 dní. Už 87600 hodín. Už 5256000 minút. Už 315360000 sekúnd. Už 315360000 krát som to oľutoval. Niekedy ma napadne, či ešte žiješ. Máš rodinu? Si šťastný? Zabudol si na mňa? Zabudol si na Cassie? Zabudol si na tvoju nenávisť?

Pred 10 rokmi, 11 mesiacmi a 2týždňami.

„Tomi, neuveríš.“ Vbehol do miestnosti Bill s veselým úsmevom a žiariacimi očkami. „Ona povedala áno. Chápeš to? Povedala ÁNO.“ Usmial sa Bill a nadšene Toma objal.

„Počkaj, spomaľ. Nechápem. Kto povedal áno?“ Tom nechápavo dvihol obočie a usmial sa nad Billovou roztomilosťou.

„Cassie. Ona povedala, že so mnou bude chodiť, chápeš? Ona!“ znova sa rozosmial a očká mu svietili ako plamienky horiacej sviečky.

„Takže ty teraz chodíš s Cassie? Tou Cassie? Angusovou sestrou?“ spýtal sa neveriacky Tom. On chodí s JEHO Cassie?

„Áno. Dlho sa mi páčila, dneska sme sa stretli v obchode a boli sme spolu potom na kofolu, a spýtal som sa jej, či by so mnou nechcela chodiť a povedala ÁNO. Dokonca mi aj dovolila, aby som ju pobozkal.“ Usmialo sa rozžiarené slniečko na Tomovej posteli. Keď zbadal Tomovu zamračenú tvár, zosmutnel. „Prepáč, Tomi, nabudúce ti tých gumových medvedíkov donesiem a jeden balíček ako bonus. No bude to chvíľku trvať, všetky peniaze som vyhodil za ten zákusok, čo jedla Cassie, ale neboj, určite ti to vrátim.“ Znovu sa usmial. Tom sa postavil a s riadnym tresknutím dverí odišiel z izby.

Bill prekvapene sedel na jeho posteli. Čo to malo znamenať? Postavil sa a pomaly vošiel do svojej izby. Nechápal Tomovu reakciu, ale možno ho to do zajtra prejde.

Ľahol si na svoju posteľ a myslel na Cassie, už tak dlho bol do nej zamilovaný. Teraz s ňou chodil. Bol taký šťastný a veril, že Tom je tiež rád, že už má konečne babu. Veď už bolo na čase, má predsa 16.

„Tomi, prečo si odišiel taký nahnevaný?“

„Naštvalo ma, že si mi nepovedal, že si zamilovaný. Myslel som, že si hovoríme všetko,“ odpovedal Tom.

„Prepáč. Nechcel som ti vešať na hlavu aj moje problémy,“ usmial sa Bill. Očká mu svietili stále tak isto. Bol zamilovaný až po uši. Škoda je len tá, že do nesprávnej osoby.

Pred 10 rokmi, 5 mesiacmi.

„Tomi, idem von.“

„Kam?“

„Idem za Andym kvôli tej zajtrajšej párty,“ usmial sa Bill a zavrel za sebou dvere. Tom sa uškrnul, hodil na seba mikynu a vybehol z domu. Jeho kroky mali presný smer. Zastavil pred obrovským domom a prezeral si ho. Tu bývala. Zazvonil a čakal. Netrvalo ani minútu, kým z vchodových dverí vybehla vysmiata Cassie.

„Ahoj, fešáčik,“ usmiala sa a zaklipkala očami.

„Ideme?“ usmial sa.

„Jasné.“ odpovedala. „Vieš, že by sme toto nemali robiť?“

„Viem, ale je mi to jedno,“ odpovedal a zahli z chodníka do parku, ktorý sa pri konci strácal v lese. Po pár minútach cesty boli na menšej lúke. Tom Cassie zvalil na zem a behom pol minúty už boli obaja vyzlečený. Vzdychy sa ozývali celou lúkou a postupne sa strácali v lese.

Neunikli ani čiernovlasému chlapcovi strojacemu medzi stromami. Z očí mu tiekli slzy a on zmätene pozeral, ako mu človek, ktorému najviac veril, berie to, čo najviac miluje. Nedokázal ďalej brániť vzlykom. Jeho telíčko sa začalo natriasať vzlykmi. Prerývane dýchal. Otočil sa a utekal do lesa. Zastavil sa, až keď mu pichľavá bolesť v boku nedovolila ďalší pohyb. Zvalil sa na zem a plakal. Veľmi dlho plakal. Zotmelo sa a les zahalila tma. Bill sa zmätene poobzeral okolo seba. Bál sa. Skryl sa do klbka a smrkal. Trvalo len chvíľu, kým zaspal. Spal len pár minút, kým sa zobudil na hrom. Poplašene sa posadil a pozeral okolo seba. Oprel sa o strom a stočil sa do klbka. Les ožiaril blesk. Bill sledoval strašidelné tiene všade okolo seba. Kdesi v diaľke zavyl vlk. Bill vzlykol. Ticho prerazil ďalší hrom a tmu preťal blesk. Práve vtedy sa rozpršalo. Po Billovej tvári však okrem dažďa stekali aj slzy. Tak veľmi ho bolelo, čo mu spravili. Veril im. Ju miloval a Tom bol preňho najdôležitejšia osoba na svete. Jeho starší bráško. Hlavu skryl do dlaní a plakal. Bola mu zima a bál sa. Nechcel tu byť, ale nechcel byť ani doma. Nedokázal by sa pozrieť Tomovi do očí.

„Prečo?“ pípol tak jednoduchá otázka a tak komplikovaná odpoveď. „Prečo?“ zopakoval znovu, ale tento krát oveľa hlasnejšie. Les opäť ožiaril blesk a Billovi sa zdalo, že videl pred sebou postavu. Vystrašene sa obzeral a počúval, či nezačuje kroky, ale šumenie padajúceho dažďa mu v tom bránilo. Postavil sa a otáčal sa stále dokola, aby sa uistil, že je skutočne sám. Zacítil dotyk na ramene. Prudko sa otočil a cúval, až kým nespadol.

„Tu si. Hľadal som ťa. Čo tu preboha teraz robíš?“ spýtal sa neznámy a skláňal sa nad ním.

Bill stále cúval, až kým nenarazil chrbtom do stromu.

„No tak, Billi. To som ja, Tom, neboj sa. Poď, ideme domov.“

„T- Tom?“ spýtal sa zmätený a ešte stále trošku vystrašený Bill.

„Áno. Čo si tu preboha robil?“ spýtal sa Tom a pohladil ho po mokrých vláskoch. Bill sa otriasol a ohnal sa po jeho ruke.

„Nechytaj sa ma, už nikdy sa ma nedotýkaj!“ skríkol naňho a prudko sa postavil. Musel sa chytiť stromu, pretože nohy ho nechceli poslúchať.

„Čo sa stalo?“ Mohol ho vidieť? Mohol Bill vidieť, čo robil s Cassie?

„Veril som ti, a čo si spravil ty? Koľko to medzi vami trvá, hmm?“

„Bill ja… nechaj si to vysvetliť, prosím.“

„Daj mi pokoj. Si obyčajný podrazák a ja debil som ti veril,“ vzlykol Bill a obišiel Toma.

„Ja nie som podrazák. Cassie sa mi páčila už veľmi dlho. Ešte pred tým, ako si vôbec vedel, že existuje. To ty si ju prebral mne, Bill. Tak mi tu nehovor nič o tom, kto tu koho podráža.“

„Mal si mi to povedať. Ako som to mal vedieť?“

„Ty si mi to tiež nepovedal,“ kričali na seba, no dážď a vietor ich hlasy oslabili.

Bill sa rozbehol preč. Bolo mu jedno, kam ide. Nechcel Toma už nikdy v živote vidieť. Veril mu, a to, čo urobil, mu zlomilo srdiečko. Utekal, až kým ho niečia ruka nestrhla na zem.

„Bill, prepáč, ja som to tak nemyslel. Mrzí ma to. Nechcel som ti ublížiť. Prosím, vráťme sa a vysvetlime si to. Si celý mokrý, ak budeš takto vonku, tak prechladneš.“ Odpovedal Tom a navliekol vetrovky.

Pred 10 rokmi a 3 dňami.

„Billí?“

„Hmm?“

„Mohol by si ísť na chvíľku sem?“ spýtal sa Tom. Sedel na svojej posteli a rozhodol sa, že Billovi konečne povie pravdu. Od tej noci, čo Billa našiel v lese, sa v ňom niečo zmenilo. S Billom sa udobrili ešte v ten večer, ale niečo bolo zle. Cítil, že sa mu v Billovej spoločnosti potia ruky a kráti dych. Kedykoľvek sa naňho Bill usmial alebo sa ho len jemne dotkol, zašklbalo mu v rozkroku a on mal čo robiť, aby nezavzdychal. To nebolo dobre.

„No som tu, Tomi. Čo si chcel?“ usmial sa Bill a ľahol si k nemu na posteľ.

„Billi, vieš, ja… mám taký problém.“

„Stalo sa niečo?“ spozornel Bill a otočil sa naňho. Pri tom sa nechtiac otrel kolenom o Tomov rozkrok. To ale bola osudná chyba. Tomovi sa zatmelo pred očami. Vyšvihol sa na Billa a posadil sa mu na brucho.

„T- Tomi, čo robíš?“ zamrvil sa, čím len spôsobil to, že sa ešte viac obtrel o Tomovu už riadne prekrvenú pýchu. Ten zavzdychal a slastne privrel oči. „Tom, prestaň blbnúť a v momente so mňa zlez,“ povedal naštvane Bill a pokúsil sa ho zhodiť.

Tom mu chytil ruky a zacvakol mu je cez rám postele do pút. Rukou zamieril pod jeho tričko.

„Tom, sakra, prestaň blbnúť, už to neni sranda,“ zapípal Bill a pokúsil sa dostať ruky z pút.

Tom sa zohol k jeho perám a nekompromisne sa do nich dobýjal. Bill neváhal a surovo ho pokúsal do jazyka.

„Ty zmaľovaná kurva,“ zhukol Tom a poriadnu mu vlepil. Bill zalapal po dychu. Tá facka bola nič oproti tomu, čo mu práve Tom povedal. Od jeho jediného by to nikdy nečakal. Vzlykol a zakusol si do pier. Tom sa dobýval pod jeho boxerky. Stiahol mu rifle a pretočil ho na brucho. Neprotestoval. Teraz mu to už bolo jedno. To čo mu povedal veľmi bolelo. Tom mu roztiahol nohy a prudko doňho prirazil. Bol ako v extáze. Neuvedomoval si, ako veľmi mu ublížil. Prirážal doňho a užíval si nádherné pocity. Trvalo len chvíľu, kým sa urobil. Zvalil sa na Billa a unavene privrel oči. Bol by zaspal, ale vyrušila ho tichučké pípnutie.

„Nenávidím ťa,“ vzlykol Bill. Tom sa zarazil. Až teraz si uvedomil, čo sa vlastne stalo. Odtiahol sa a vyšiel z Billa.

„Billi ja… bože, prepáč mi to. Veľmi ma to mrzí. Nechcel som… ja… pre boha, Bill, ja… naozaj…“ koktal. Bill pomykal rukami.

„Pusti ma.“ Tom sa natiahol po kľúčiku a odomkol mu putá. Bill sa prudko posadil a chcel sa postavil, ale Tom ho chytil za zápästie. Bill sa naňho vystrašene pozrel.

„Prosím, už nie,“ pípol a odtiahol sa.

„Billi… ja… som… mrzí ma to,.“ povolil stisk zápästia.

Bill sa postavil a vbehol z miestnosti. Tom sa zvalil na posteľ a plakal. Tak ako Bill. Čo to spravil? Prečo? Mal sa ovládať. Prehnal to.

Bill zaliezol pod deku a plakal. Veľmi dlho plakal. Nečakal to od neho. Veril mu. Tak to bolí. tak moc.

Pred 10 rokmi a 1 dňom.

Tom sa konečne odhodlal spraviť prvý krok. Bill od toho momentu nevyšiel z izby. Tom veľa krát počul, ako prechádza po izbe a plače. Stále plače. Tom neisto prešliapol na mieste a zaklopal na Billove dvere.

„Billi, môžem?“ ozval sa tichý vzlyk a nervózne kroky.

„Č- čo chceš?“ pípol potichu Bill.

„Musím s tebou hovoriť. Otvor.“

„Choď preč.“

„Bill, otvor,“ buchol rukou do dverí. „Ja som ti nechcel ublížiť. Nedokázal som sa kontrolovať, ale mám ťa rád.“

„Ale ja ťa nenávidím,“ skríkol Bill. Tom pokrútil hlavou. Veď on sa k nemu za pár dní dostane a vysvetlí mu to. Nebude v tej izbe zavretý naveky. Keby vedel, ako veľmi sa mýli.

Pred 10 rokmi.

Keď sa Tom ráno zobudil, ucítil v sebe prázdno. Niečo nebolo v poriadku. Niečo s Billom. Vyskočil na nohy a vybehol pred Billove dvere. Zaklopal.

„Billi?“

Nič. Ticho. Chvíľku ešte váhal, ale nakoniec prudko kopol do dverí. Ozvala sa rana a dvere s rachot dopadli na zem. Tom sa pozeral po miestnosti. Bill tam nebol. Tom otvoril skriňu a zarazil sa. Bill tam nemal žiadne veci. Dokonca ani jeho plyšový medvedík tam nebol.

Prítomnosť

Áno tak to bolo. Od toho dňa len snívam o tom, že prídeš. Že sa vrátiš a povieš, že si mi odpustil, a že ma máš rád. Aspoň ako svoje dvojča. Milujem ťa, ale spravil som tu najväčšiu chybu a tvrdo som za ňu zaplatil. Preto ťa prosím ešte raz, aj keď viem, že to ešte milión krát zopakujem. ODPUSTI MI.