Dopis Ježíškovi

autor: Siasca

Hmmm… Toto porno som videl, toto hej, toto je nudné, toto… Toto som ešte nevidel!
He?! Vy ste tu?! Prečo nič  nehovoríte?! Vedel som, že prídete, ale že tak skoro? (pozn. autora: ja ani nie XD) No nič, porno počká…
Tak, kde by som začal? Asi pekne od začiatku. Volám sa Tom Kaulitz, gitarista bla bla bla bla bla bla bla, veď to poznáte už naspamäť… Viem, že poznáte aj toto, ale povedať to musím. Mám dvojča Billa. Mám ho moc rád a on mňa tiež. Aspoň dúfam… Hmm… Prečo som vlastne tu? No, je trinásteho decembra a rozhodol som sa, že napíšem Ježiškovi. Pýtate sa, koľko mám v tejto FF rokov? Hmm… 19? Áno, viem, čo si myslíte. Starý sukničkár, čo píše Ježiškovi… Ježiši, to vyznie! Asi sa na to vytoto… Ale keď to nenapíšem, tak sa to určite nesplní. Ale aj keď to napíšem, tak sa to nesplní, tak to je jedno.  
Ale ja sa nudím, a keď už ani to porno nemôžem pozerať, tak robím toto… Ako je to dlho, čo som písal dopis Ježiškovi? Desať rokov? Potom, čo som si napísal o slona a Ježiško mi ho nedoniesol, tak som ho prestal otravovať. A tak klesá šanca, že by sa mi moje želanie splnilo… Ale dosť už o mne, poďme písať dopis!

Čím ale začnem? Milý Ježiško?… Nie, to je staré… Drahý Ježiško?… To tiež… Nebeský king… Príliš trápne… Ale to nebeský by išlo, nie? Tak nebeský… Dobráč!… Áno! To tu ešte nebolo! Tak ideme!
14
Nasral?? Nie, to by to už ani ďalej nečítal… Tak to škrtám…
15

…Samozrejme… Tým je už dávno pradávno, ale nemôžem mu napísať, že chcem Billa pretiahnuť ako nafukovaciu Anču, nie?! Čo by si pomyslel? Úchyl jeden nadržaný perverzný! No asi to… Tak ideme ďalej.  
16
Tak to by bolo. Dáme do obálky… Ták, a pošleme na poštu… A čo mi už kompletne drbe?! Keby to pošlem na poštu, tak by sa ku mne nasáčkovali kukláči a dali by ma do zvieracej kazajky a odtiahli by ma do cvokhausu a preč od Billa. Tak to nie!… Radšej to dám pod zámok a presvedčím sa, aby to moja sex… Ehm… Môj milovaný braček nevidel. To by bola hamba! Tak to radšej do to blázinca, hej? Dám to pekne do šuflíku a zamknem… Jéj, sneží!

„Billí, poďme postaviť snehuliká!“ No, viac som to asi ani nemohol zaručať. Počula to hádam aj stará Lohgová z druhej dediny. Wow, to je sila!
„Čo ti drbéééé???!!“ A to kompletne. To tú obálku môžem rovno odoslať.
„Prečo by sme nemohli?“
„Lebo začalo snežiť len pred pár sekundami a kto vie, či sa to vôbec udrží a ty chceš stavať snehuliaka?!“ Aha, tak to som moc nedomyslel… No nevadí, veď Bill ma chápe…  
24.12., 17:00 – štedrý večer  
A je to tu! Štedrí večer! Dojeme tú „rybu“, čo naša mamička pripravila a s úsmevom k uchu od uchu jej povieme, že to bolo „úžasné“. Ale počkať! Veď práve ona nás učila, že nemáme klamať! No ale keď ju neoklameme, nedostaneme darčeky, a to ja nechcem! Konečne to dojeme a letíme do obývačky, kde na nás už čaká rozsvietený stromček a pod ním plno darčekov. Zbesilo sa s Billom rozbehneme pri stromček a papier letí všade, kam len chcete. Vo dverách vysmiata mama s Gordonom si pripadajú opäť tak mladý. Prečo? Lebo sa teraz správam s Billom ako päť ročný fagan, ktorý stále verí na Ježiška. (Áno, je to tak, Ježiško neexistuje. Raz ste sa to museli dozvedieť. Ale pamätajte, nedávajte to za vinu rodičom! Chceli pre Vás len to najlepšie)

Neskôr sa k nám pridali aj naši. Jéj, dostal som čapičku LA a DC rifle. Wohoo, XXXL, to tu ešte nebolo! K tomu ešte nejaké serepetičky. To, čo dostali iný, ma moc nezaujímalo, ale všimol som si, že sa mama správa trošku sklamane, keď vytiahla z alobalu veľkú kuchárku s nápisom: VARENIE PRE NEŠIKOVNÝCH . Wow, Gordi, toto sa ti podarilo!
„Som unavený, idem si ľahnúť…“ Musím povedať, že moc unavene nevyzeráš… Ba naopak. Si nejaký aktívny. Keď si išiel po schodoch, skoro si narazil do stropu ako si skákal!  
…Ale Ježiško ma opäť sklamal… Ach, ako by som len dal Billovi po pr… pusu… Ale on ma má rád ako brata… No, Ježiškovi napíšem zase asi až  o desať rokov… nech si len nemyslí…
„Tomi, miláčik, ešte tam niečo máš!“ Ale, ale, čo to je? Nejaká malá škatuľka. Hmm, pekne vonia… Tak sladko. Od koho to je? Od Billa! Rýchlo, rýchlo, čo v nej je?! Papier?  
Poď za mnou do izby.“

Ouu, to sa tak dobre číta! Hneď tam aj idem! Rýchlim krokom bežím po schodoch, až v pivnici opadáva omietka. Ale aspoň zamestnám Gordona a mne dá svätý pokoj. Zabočím doprava a otvorím dvere do Billovej izby. Pomaly vojdem dnu a zatvorím. Eh? Čo to tam visí? Zase nejaký odporný pavúk?! Nié, to je imelo*… Imelo?! Ach jaj, Bill sa ku mne blíži! Bože, kde sú tie reči, ako ho chcem pre… Ále čo, chcem ho pretiahnuť, ale nejako mi došla odvaha…
Stojím tak ako priklincovaný a pozorujem tú dokonalosť ako vrtí bokmi a tým jeho zadočkom, a smeruje ku mne pod imelo! Začínam sa potiť! Už je úplne pri mne! Chytí moje ruky do tých svojich. To ja tá najhebšia pokožka na svete! Asi umriem… Nie, to nemôžem! Pripravil by som sa tak o tú najkrajšiu chvíľu na svete! Ešte vydržím… Och môj… Stále sa približuje! ……………… On, on ma pobozkal! Ale len jemne… Tie najhebšie pery na svete sa ma dotkli! Tak fajn, teraz už môžem umrieť…  
Ale kašlať na smrť, Billi sa nejako zastavil… Prečo? Veď je to dobré a ja chcem viac! Zrejme Vám teraz pripomínam nejakého úchyláka, ale ja ním nie som. Som blázon… Do Billa. Aha, už mi to docvaklo. Asi pol minúty tu stojím pred Billom, ruky v rukách a ja na neho čumím ako dement! Spravím ďalší krok! Stisnem pevne jeho zamatové rúčky a priblížim sa k nemu. Teraz som to ja, čo ho jemne pobozkal. Potom opäť a opäť. To boli len také malé božteky. Asi po desiatich takých božtekoch sme prešli ďalej. Spojil som naše pery trocha viac a intenzívnejšie… On mľaskol? Tak ideme ďalej! Jemne pootvorím ústa a na moje prekvapenie do nich vkĺzne Billov mrštný jazýček! Toto sa vyvíja dobre! Chytím Billa za zadoček a stisnem! Len tak poskočí a vzdychne mi do úst. A on urobil to isté!… Ten sa nezdá…

Ehm, ďalej už zachádzať  nebudem, pretože väčšine z vás ešte nebolo osemnásť a nechcem, aby ste skončili s tak zvrátenou mysľou ako ja, tak končím. Ale musím povedať, že tieto Vianoce boli tie najlepšie a odvtedy píšem Ježiškovi každý rok. Dokonca mi daroval aj toho slona! Mám Vás rád, pac a pusu, Tom K.  
*imelo – jmelí

autor: Siasca
betaread: Janule

20 thoughts on “Dopis Ježíškovi

  1. Tohle byla zdaleka ta nejoriginálnější a nejvtipnější povídka, co jsem za poslední dobu četla :D:D:D:D:D strašně se mi líbily ty kousky dopisu. "Fakt si ma nasral…nahneval." :D:D:D:D:D:D
    Vážně vyborně jsem se bavila 🙂

  2. Tak to je fakt mazec×DDD tlemím se ještě teď a ten Tomův dopis neměl chybu×D Bože mě z toho klepne×D bylo to perfektní

  3. Tak tohle bylo opúravdu originální:D to se povede jen málo komu:D Umírala jsem u toho smíchy:D tohle tu opravdu ještě nebylo.

  4. loool. Tak jako z Tomova dopisu jsem nemalo chcipala. Takovej vysker co jsem chytla 😀 No moc jako. A zaroven me teda nastval…ted kvuli nemu budu mit uplne zkazeny vanoce protoze mi musel oznamit ze Jezisek neni…a to mu pisu kazdej rok jak blba……takze je mi jasne proc nikdy nedostanu to co chci. Bud je to tim, ze jak tvrdi Tom, tak Jezisek neexistuje (coz neverim) a nebo to je tim, ze Jezisek utratil jmeni za slona a tim padem uz mu nezbylo nic pro me :DDD

  5. lol tak to bylo fakt hustý!! xDD ve slovenčtině čtu málo povídek, ale tahle.. bože.. chlama od začatku do konce, fakt se ti to povedlo ;o)

  6. Povídka skvělá, moc se mi líbila, a musím říct, že jsem se fakt královsky pobavila xDDDD!!!!Ty škrtance v dopice xDDD!!!!!Pořád se chechtám xDD!!Perfektní!!!

  7. Ty kks ty ma raz zabiješ fakt 😀 ja som sa tu zvíjala od smiechu 😀 úplne skoro som sa zadusila 😀 hhhh to nemalo chybu úplne úžasne 😀 fakt ešte stále predýchavam 😀 máš fakt talent 😀

  8. Jak dpč možeš hento napísať? šak ja by som sa uyebala už len pri tom jak by som to písala a né to ešte to sem posílať :D:D:D:D:DD Neskutečné 😀

  9. Ouu, božíčku, tak toto bolo dokonalé!!:) Ja milujem slovenčinu, aj keď že sú tam takéto fráze ako "nech je štýlové" :D:D To mňa dorazilo:D:D:D (Hm, doufám, že můj pokus o slovenštinu jí byl aspoň trochu podobný:-)) Fakt skvělá FF:-)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics