Dúhový pride 2/4

autor: Jasalia

Po pride

Celou cestou z Pochodu za rodinu Bill mlčal. Jeho matka si to však vôbec nevšimla – celý čas mala oči len pre svoju novú známosť – Grega. Šli spolu na večeru a ona z neho nemohla spustiť pohľad. Stále sa usmievala a červenala a jemu bolo stále horšie a horšie. Jeho matka sa stále viac zamilovávala a on si uvedomil, že takto sa ešte nesprávala pri žiadnom zo svojich predchádzajúcich priateľov. A pritom tie jeho reči… Bol to macho, sebavedomý a dominantný a dokonale ovládal všetky techniky flirtovania. Dokázal očariť každú ženu, na ktorú sa len pozrel, no Bill cítil, že to je len hra. To, ako sa pozeral naňho… behali mu z toho po chrbte zimomriavky. A malo to byť ešte horšie. Simone sa s mužom stretávala takmer každý deň, až kým ho Bill jedného krásneho rána nenašiel v ich kuchyni. Neprešli ani dva týždne od ich zoznámenia a ten muž sa k nim prakticky nasťahoval. A Bill musel byť ticho, pretože Simone bola šťastná. Greg sa veľmi rýchlo pasoval do úlohy hlavy rodiny a začal sa miešať aj do vecí, do ktorých ho nič nebolo. Najmä ak Simone nebola nablízku. Postupom času sa Bill bál vôbec vyjsť zo svojej izby či vrátiť sa domov, ak bol vonku, a nakoniec to dopadlo tak, že sa doslova tešil na začiatok školského roka. A to sa ho predtým obával – mal totiž nastúpiť do prvého ročníka na strednej škole. Donedávna sa toho desil, ale teraz sa ešte viac desil ostať doma.

Nech sa to zdalo akokoľvek ďaleko, deň D prišiel a začal školský rok. V tej dobe už bol Greg u nich doma takmer každý deň. A úplne najradšej sa staral práve do Billa a jeho líčenia. Neustále mu pripomínal, že vyzerá ako buzerant, a on mal takú strašnú chuť mu povedať, že nielen vyzerá… Aj v prvý deň školského roku sa nalíčil a obliekol do svojich obľúbených riflí s nízkym pásom a tmavého trička. Vzal si koženú bundu a obul pohodlné tenisky. Cestu do novej školy mal zmapovanú, no aj napriek tomu z domu odišiel o takmer dvadsať minút skôr, než bolo potrebné, len aby sa vyhol nepríjemnej prítomnosti matkinho priateľa. Keď vstúpil do triedy, ešte bola prázdna. Vybral si preto pohodlné sedenie vzadu pri okne a sústredil sa na hudbu, vychádzajúcu z jeho slúchadiel. Trieda sa pomaly napĺňala a on nenápadne sledoval budúcich spolužiakov. Premýšľal, akí asi budú a ako sa k nemu budú správať. Budú ho neznášať tak ako Greg? V bývalej škole to mal v pohode, tam ho všetci poznali už dlho, a aj keď zmenil štýl, nikto sa nad tým veľmi nepozastavil. Možno pár deciek z iných tried, to ho však veľmi netrápilo.


Ale tu? Tu nepoznal nikoho. Teda, aspoň si to myslel, kým do dverí nevošiel podivne známy chalan s dredmi. V prvej chvíli si nemohol spomenúť, kde ho pred tým videl, no potom si spomenul a zaplavila ho hanba. Tak preto sa mu už vtedy zdal taký známy. Určite ho videl počas prijímačiek. A potom… potom na tom pochode, ktorý úplne zničil jeho život. Možno to teda znelo pateticky, ale on to tak cítil. Od toho pochodu… už nič nebolo ako pred tým. Jeho mama a Greg… a on sám.

Keď mladík pozrel jeho smerom, rýchlo sklopil pohľad, akoby sa tým chcel schovať. On si ho však všimol a namieril si to k nemu.

„Ahoj. My sme sa už videli,“ prihovoril sa mu a bez okolkov pripomenul práve to, na čo sa Bill snažil zabudnúť. Ale nešlo to. A tak sa aspoň rozhodol povedať pravdu.
„Áno. Ja… mrzí ma to.“
„A čo ťa mrzí? Že si tam bol? Alebo že som ťa spoznal?“
„To prvé, samozrejme. Ja… nesúhlasím s nimi. Ale moja mama…“
„A otec…“ dokončil zaňho chlapec svoj predpoklad, ale on rýchlo pokrútil hlavou.
„Nie je to môj otec! A nikdy nebude!“ vyhlásil dôrazne, akoby tým chcel presvedčiť nielen mladíka pred sebou, ale aj celý vesmír. „On len… mama sa s ním zoznámila práve na tom pochode. A on sa ku mne hneď začal správať, akoby mal voči mne nejaké práva,“ dokončil porazenecky a tváričky sa mu nafúkli, až to na tvári druhého chlapca vyvolalo úsmev.

„Si zlatý, keď sa takto durdíš,“ zasmial sa a Bill očervenel. Povedal ten chalan to, čo povedal? A myslel to tak, ako to povedal? No… asi áno, keďže bol v tom pochode. Ale… „Chápem to správne, že by si bol radšej v tom druhom pochode? V tom, kde som bol ja?“ spýtal sa zrazu mladík a sugestívne naňho upieral oči, akoby ho chcel prinútiť priznať pravdu. Bill chvíľu opätoval jeho pohľad, no potom musel opäť skloniť oči. Nedokázal naňho pozerať príliš dlho. Vyvolávalo to v ňom zvláštne pocity. Dredáč sa však nevzdával. „Takže by ti možno ani veľmi nevadilo, keby som ťa pobozkal?“ prehovoril tichým, sugestívnym hlasom, na čo sa Billovi zastavilo srdce, aby sa mu vzápätí rozbúchalo niekoľkonásobne rýchlejšie. A druhý chlapec sa tváril, akoby to myslel absolútne vážne! Jeho usmiata tvár sa blížila stále viac a viac a Bill sa už obával najhoršieho, keď ho zachránil príchod učiteľky.

„Dobré ráno, študenti,“ pozdravila ich hneď od dverí, aby na seba upriamila ich pozornosť a dredáč sa odtiahol. Vzápätí si však sadol do lavice vedľa Billa a natiahol k nemu ruku.
„Mimochodom, ja som Tom. A ty?“
„Bill.“
„Rád ťa spoznávam, Bill.“

autor: Jasalia

betaread: J. :o)

3 thoughts on “Dúhový pride 2/4

  1. Jůůů, oni jsdou tak mlaďouncí, a já myslela, že jsou starší, nebo aspoň Tom… 😀 A Tom byl teda docela odvážný, na to, že to je jejich první pořádné setkání!!

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics