Dúhový pride 3/4

autor: Jasalia

Patriť k dúhovým

Billov život sa zmenil k… no, ťažko povedať. Kým bol vonku, mimo domu, bol šťastný. No keď prišiel domov, bál sa aj vlastného tieňa. V škole mal totiž Toma, svojho nového spolužiaka. A priateľa. A doma mal Grega. Muža, ktorý sa hral na jeho otčima. A on mal z neho strach.

Bill s úsmevom nakráčal do svojej triedy a pozdravil zopár spolužiakov. Zväčša prichádzal medzi prvými, pretože sa snažil vyhnúť Gregovi. Raňajky si preto chystal vždy deň dopredu, alebo si niečo kúpil cestou a zjedol si to v škole. Dokonca si niekedy bral aj cereálie – dal si ich do zatváracej misky, do malej fľašky si vzal mlieko a v škole si to len zalial a zjedol. Bolo to pohodlné a rozhodne si to vychutnal viac ako doma, keď naňho zazeral Greg. Bill netušil prečo, ale ten jeho pohľad sa mu nepáčil. Často bol znechutený, ale on mal pocit, akoby za tým bolo aj niečo viac. Niečo, čo ho desilo a sťahovalo mu hrdlo aj žalúdok. Radšej sa preto najedol v škole. Keď na to prišiel Tom, začal aj on chodiť skôr a nosiť si raňajky so sebou. Stal sa z toho taký ichmalý rituál. Niekedy sa k nim pridal aj niektorý z ich spolužiakov, no väčšinou im nechávali súkromie. Všetci vedeli, že sú pár, a nikomu to neprekážalo. No, teda, jednému či dvom chalanom áno, ale nechávali ich na pokoji. Ostatní sa s tým zmierili možno preto, lebo Tom sa oňho uchádzal už od samého začiatku. A Tom bol… jednoducho Tom. Toma milovali všetci. Bol inteligentný, veselý, vtipný a športovo nadaný. Billa si obľúbili hlavne dievčatá. Zrejme preto, lebo mať kamaráta gaya bolo cool. Ale nevadilo mu to, pretože chalani si zas nechceli pohnevať dievčatá, a tak boli k nemu priateľskí. Bolo to skoro ako na základke. Iba s tým rozdielom, že tu mal Toma. A Tom bol… úžasný.

Tom vošiel do triedy a len čo ho zbadal, šťastne sa usmial. Pozdravil sa s ostatnými spolužiakmi a pomedzi lavice sa preplietol k nemu.

„Ahoj,“ pozdravil ho Tom a na pery mu vtisol sladký bozk. Bill mu ho opätoval a potom ho aj on pozdravil. Miloval tieto spoločné rána. A neznášal víkendy, pretože vtedy spolu neboli.

„Priniesol som nejaké čerstvé pečivo. Hlavne sladké. Dúfam, že si hladný.“

„Umieram hladom.“
„Tak to je dobre, pretože toho mám veľa. Nevedel som sa rozhodnúť, čo mám vziať,“ priznal Tom a položil na stôl dve papierové vrecká, z ktorých jedno obsahovalo sladké a druhé slané pečivo. Bill si vzal čokoládovú buchtu a s chuťou sa do nej pustil. Tom si vybral niečo zo slaného a z tašky vylovil termosku s teplým čajom. Billovi zasvietili oči. Tom bol ten najúžasnejší priateľ, akého si mohol želať.

„Viem, že je ešte štvrtok, ale čo podnikneme zajtra a v sobotu? Šiel by som do kina. Alebo do klubu. Nemusíme byť dlho, našiel som jeden, kde začínajú skôr, takže si môžeme zatancovať a do večierky si doma. Čo ty na to?“

„To znie dobre. A aký film si chceš pozrieť?“
„Toto. Znie to zaujímavo, čo ty na to?“ podal mu Tom svoj telefón, na ktorom mal otvorenú stránku s recenziou. Bill si ho vzal a zatiaľ čo si vychutnával lekvárovú buchtu, študoval obsah filmu. Vyzeralo to zaujímavo, len dúfal, že mu to mama dovolí. Teda mama… tá určite áno. Ale Greg… Už už siahal po ďalšom sladkom pečivku, keď si uvedomil, že už toho zjedol dosť a ruku stiahol. Tom si to však všimol a potlačil vrecko bližšie k nemu.

„Len si daj. Veď preto som to kúpil. Pozdáva sa ti ten film? Išiel by si?“

„Išiel. Len neviem, či ma pustia,“ priznal Bill a chuť na jedlo ho okamžite prešla. Zatvoril vrecko a posunul ho späť k Tomovi. „Dám si neskôr. Aj tak o chvíľu začína hodina. A večer sa spýtam mamy. Kedy to začína?“

„Film začína o ôsmej a skončí asi o pol jedenástej. A zastávka je blízko kina, takže by som mal byť do jedenástej doma,“ informoval Bill mamu pri večeri. Ešte pred tým sa jej (a Gregovi) pochválil dvoma jednotkami, aby si ich tak naklonil na svoju stranu.

„A to tam pôjdeš len s tým chalanom?“

„No, asi nie. Spomínal, že s nami možno pôjdu jeho kamoši zo základky a tiež sestra jedného z nich. Vraj hrajú spolu v kapele. A vraj nemajú speváka. Ale ešte som im nepovedal, že ja spievam. Ešte ich nepoznám a neviem, čo sú zač a ako hrajú,“ švitoril Bill v snahe odvrátiť pozornosť od faktu, že chce ísť do kina s druhým chalanom, a zároveň obom – a hlavne teda Gregovi – pripomenúť, že jeho snom je stať sa spevákom a že to je aj dôvod, prečo sa maľuje a farbí si vlasy. Greg mu totiž neustále pripomínal, že sa maľujú len buzeranti, a možno vďaka tomu tomu začínala veriť aj Simone.

„A v sobotu by sme chceli ísť do klubu. Je to nejaký špeciálny, kde hrajú už asi od šiestej, vraj špeciálne pre mladých, aby sme mohli byť skoro doma. Chcú tam ísť všetci. To by bolo super. Tam by som ich mohol spoznať lepšie. Bolo by fajn mať kamošov. Moji bývalí spolužiaci sú všade tade, s väčšinou som sa od základky nevidel ani nepočul,“ pokračoval Bill hneď za horúca. Chvíľu zvažoval, že by o klube povedal až neskôr, no potom ho napadlo, že by to asi nebol najlepší nápad. Mohlo by sa im totiž zdať, že keď už bol von v piatok, tak by v sobotu mohol ostať doma. Ale takto vlastne ešte nikde nebol, takže by mohlo byť jednoduchšie ukecať ich na celý víkend. Gregovi sa to však evidentne nepáčilo.

„Tak to teda prrr. Nestačí ti ísť von v piatok? To už si si naplánoval hneď aj sobotu?“ ohradil sa prísne, na čo ho ale Simone hneď milo zahriakla. Na rozdiel od Billa si zrejme neuvedomila ten agresívny tón jeho hlasu.

„Ale no, čo je na tom? Je ešte mladý. A ak bude doma do jedenástej, nevidím na tom nič zlé. Bude víkend. Okrem toho, bude len dobré, ak si nájde slušných priateľov. A ak by si spolu založili kapelu… bolo by to fajn. Je dobré mať koníček. Aspoň sa nezapletie do ničoho horšieho. A ak by si náhodou zhoršil známky alebo správanie, budem to riešiť až potom. Nebudem ho trestať dopredu,“ informovala svojho priateľa a s úsmevom pohladila svojho syna po tvári. Bill ju rýchlo objal a ušiel do svojej izby, aby si to nestihla rozmyslieť. Bol už večer a oni boli po večeri, takže sa mohol zavrieť do svojej izby s výhovorkou, že je unavený a ešte sa musí učiť. V izbe potom naťukal rýchlu správu Tomovi s tým, že ráno prinesie raňajky a potom pôjdu do kina.

O pár hodín neskôr sa Bill poriadne pretiahol a zdvihol zo stoličky. Celý večer sa poctivo drvil do školy, aby sa mohol pochváliť ďalšími jednotkami, a ako dobrý študentík si užívať všetky domáce privilégiá. Veril, že kým sa bude učiť dobre, jeho mama nebude mať dôvod zakazovať mu stretávať sa s Tomom. A s jeho priateľmi.

Vstal zo stoličky a zamieril si to do kúpeľne. Použil toaletu, umyl si zuby a dal si sprchu. Vlasy vyutieral do uteráka a zľahka presušil sušičom. Spokojný sám so sebou vyšiel z miestnosti a vybral sa do kuchyne, aby si vzal niečo na pitie. Na spiatočnej ceste si schuti zívol a už sa tešil do postele, keď mu zrazu cestu zastalo mohutné telo matkinho priateľa.

„Ty si myslíš, že ti to žeriem? Tú tvoju spevácku kariéru a kecy o tom, že chceš byť spevák? Myslíš si, že si budeš robiť, čo chceš? Tvoja matka čoskoro pochopí, že ju len klameš a potom z teba vytrieskam všetku tú úchylnosť. To ti prisahám!“

„Ja neviem, o čom hovoríš. Celú základnú školu som spieval v zbore a pravidelne sme vystupovali na rôznych podujatiach. Ale môj sen nie je spievať pre dôchodcov. Chcem mať skutočnú kapelu, chodiť na koncerty a živiť sa hudbou. Ak to nevyjde, smola. Ale skúsiť to musím. A moja mama to vie. Pozná ma, vie aký som a čo chcem.Sľúbil som, že budem poriadne študovať, skončím strednú školu, a ak mi to dovtedy nevyjde s hudbou, pôjdem na vysokú. Tak neviem, v čom je problém,“ nedal sa Bill, hoci pravdou bolo, že bol vydesený na najvyššiu mieru. Celý čas, čo tu stáli, sa modlil, aby na chodbu vyšla aj jeho mama, no keď sa tak nestalo, musel sa brániť. Musel Grega presvedčiť, že sú jeho domnienky mylné, pretože inak by mu skutočne mohol narobiť problémy. Teraz však musel hlavne zdrhať. „A teraz dobrú noc. Ráno skoro vstávam a musím sa poriadne vyspať, inak mám problémy sústrediť sa na vyučovaní,“ rýchlo dopovedal, a než sa muž spamätal, prekĺzol popri ňom do svojej izby a zamkol. Rýchlo zhasol svetlo a zahrabal sa pod perinu, aby ničím nevzbudil v Gregovi podozrenie, že mu klamal. Vlastne mu neklamal, skutočne si chcel ísť ľahnúť, ale predsa…

V piatok večer sa Bill nahodil do svojich najužších riflí a obtiahnutého trička, nanovo si nahodil make-up a k tomu doložil svoju najobľúbenejšiu bundičku… A potom to všetko vyzliekol, pretože si uvedomil, že ten outfit sa mu omnoho lepšie hodí v sobotu do klubu. Dal si preto čierne kapsáče s nízkym pásom, tmavé tričko s červenou potlačou a k tomu si vyhliadol aj hodiacu sa bundu. Peňaženku strčil do vrecka na nohaviciach a bol pripravený vyraziť. V obývačke sedeli Simone aj s Gregom, a tak im len rýchlo zakričal: „Ahoj, do jedenástej som doma. Keby som mal meškať, dám vedieť,“ a už ho nebolo. Z domu si to namieril na neďalekú zastávku a autobusom sa doviezol do centra. Tom ho už čakal na zastávke aj s lístkami v ruke.

„Vstupenky som už kúpil, aby sme nemuseli čakať v rade. Pekne dozadu a do stredu, aby sme mali dobrý výhľadaj súkromie na nekalé aktivity,“ oznámil mu, kým si ho za ruku viedol smerom ku kinu. „Chceš popcorn a kolu?“

„Jasné. Kde sú ostatní?“

„Sme tu sami,“ šepol mu Tom do ucha a jemu prebehli po chrbte zimomriavky. „S ostatnými sa uvidíme zajtra v klube. Dúfam, že ti to nevadí.“

„Nie. Jasné, že nie. Len som na nich bol zvedavý. Poznáme sa už dosť dlho, ty si o nich často hovoril, a tak som sa tešil, že ich konečne spoznám. Ale nevadí. Aspoň nás nebudú rušiť pri pozeraní filmu. Zoznámiť sa s nimi môžem aj zajtra.“

„Ver mi, keď ich spoznáš, budeš rád, že som to oddialil,“ tváril sa vážne Tom, ale Bill vedel, že ich má rád, a tak sa na tom len zasmial. Ruka v ruke prišli k obchodnému centru, v ktorom sa nachádzalo kino, a než vošli dnu, Tom mu vtisol bozk na pery. Bill mu ho opätoval a zamilovane sa naňho usmial. Nikdy by si nemyslel, že preňho bude také ľahképrijímať prejavy náklonnosti od rovnakého pohlavia priamo na ulici, no s Tomom to bolo také jednoduché ako dýchanie.

Film skončil akurát načas, a tak sa nemuseli nikam ponáhľať – mali presne dosť času, aby v pohode stihli autobus. Tom Billa opäť chytil za ruku, hoci až keď sa zastavili na zastávke, pretože celou cestou tam Bill rozhadzoval rukami, ako nadšene opisoval film. Na Tomovo mierne sklamanie nedošlo k žiadnym „nekalým aktivitám“, pretože Bill bol do filmu doslova zažratý od prvej sekundy. Ale to nevadilo, pretože ho bavilo sledovať jeho nadšenie. Bol pri tom strašne zlatý. Na zastávke ho však už chytil za ruky a pritiahol si ho k sebe, aby ho mohol objať a pobozkať.

„Vyzerá, že sa ti ten film páčil.“

„Áno, bol skvelý. Som zvedavý, čo vyberieš nabudúce.“

„Asi nič podobné, lebo potom si ma vôbec nevšímaš.“

„To nie je pravda. Všímal som si ťa pred filmom. A všímam si ťa každý deň v škole. Nemusíš byť neustále stredobodom pozornosti,“ doberal si ho Bill a Tom sa na chvíľu pokúsil vyzerať naštvane. No nešlo to, keďže sa mal omnoho väčšiu chuť rozosmiať.

„Ty si ale potvora. Ja…“

„Už prichádza môj autobus,“ prerušil Bill čokoľvek, čo chcel povedať a jeho tvár zosmutnela. Nechcel ukončiť tento večer. Bolo mu príliš dobre. Ale sľúbil, že sa vráti do jedenástej, a ak chcel, aby ho pustili von aj zajtra, musel tento sľub dodržať.

„To je škoda. Chcel by som ťa mať pri sebe dlhšie,“ priznal Tom a on sa šťastne usmial. A keď dredatý chlapec sklonil hlavu, aby ho pobozkal, s nadšením mu bozk opätoval. Takmer by sa aj bol zabudol, keby autobusu nezaškrípali brzdy.

„Uvidíme sa zajtra,“ zašepkal Bill a vymenil si so svojím priateľom ešte jednu rýchlu pusu, než konečne nastúpil do autobusu. Stihli si už len zamávať a autobus bol preč. Než sa však stihol Bill poriadne usadiť, pípla mu správa na mobile.

„Daj mi vedieť, keď prídeš domov. Ľúbim ťa. Dobrú noc.“ Billovi sa na tvári objavil široký úsmev. Bol taký šťastný, ako snáď ešte nikdy.

Úsmev na tvári mu vydržal až do chvíle, kým vystúpil z autobusu. Ako sa však blížil k svojmu domu, dobrá nálada ho opúšťala a začínala ho prepadať akási zlá predtucha. Nikdy však nebol poverčivý, a tak to pripisoval len faktu, že už je dosť neskoro a on je na opustenej ulici úplne sám. Prišiel k svojmu domu, a keď zistil, že je všade tma, potichu si odomkol a vošiel dnu. Najskôr zamieril do kuchyne, aby si nalial pohár vody a vzal si jogurt, pretože bol hladný. Holt chalan v puberte. Kým ho zjedol, napísal Tomovi, že už je doma a poprial mu dobrú noc a sladké sníčky. Pohár aj lyžičku potom umyl, a konečne sa pobral do svojej izby. Svietil si len mobilom a našľapoval len na špičky, aby náhodou nikoho nezobudil. Vošiel do izby a zamieril rovno k posteli, keď sa zrazu rozsvietilo svetlo a oslepilo ho. Ešte horší bol však zvuk zamknutia dverí. Prudko sa otočil, aby pri dverách našiel Grega. Bol kompletne oblečený a vôbec nevyzeral, že by spal.

„Čo… čo tu robíš!“ snažil sa znieť sebavedome a možno aj nahnevane, no veľmi sa mu to nedarilo, pretože bol vydesený.

„Dnes som ťa videl. Hovoril si, že ideš do kina so spolužiakom. Hovoril si, že nie si buzerant. Že sa maľuješ len preto, lebo si spevák. Myslel si si, že nás tým oklameš? Že mňa oklameš?!“

„Ja… ja som neklamal. Ja… spýtaj sa mamy, povie ti…“

„Nie! Ja hovorím s tebou! Svoju matku si mohol klamať, koľko si chcel, ale mňa? Mňa neoklameš! Si len odporný úchyl! Videl som ťa, ako sa olizuješ s tým chalanom. Bolo to nechutné! Odporné! Ale ja ti ukážem. Keď to tak veľmi chceš, tak to aj dostaneš. Ukážem ti, aký si nechutný…“ pokračoval Greg a jeho hlas bol naplnený odporom, ale aj akýmsi neznámym vzrušením. A keď jeho ruky zároveň zablúdili k opasku jeho nohavíc, Billovo zdesenie začalo prechádzať až v panickú hrôzu.

„Čo… čo chceš urobiť? Chceš ma zbiť?“ skúsil to Bill a dúfal, že presne toto chce Greg urobiť. Pretože bitka bola vždy tou lepšou možnosťou ako to, čo sa zrejme naozaj chystal urobiť. A keď sa chlap len posmešne uškrnul a rozopol si aj zips na nohaviciach, Billovi sa zastavilo srdce.

„T… to-to-to… to nechceš… nechceš urobiť. To… to je predsa… to je predsa presne to, pre čo neznášaš gayov… to je…“ snažil sa mladík presvedčiť svojho nádejného budúceho otca, aby ho nechcel znásilniť, no nezdalo sa, že by ho to nejako presvedčilo. Jeho tvár nadobúdala priam šialený výraz. Bill sa pokúsil pred ním ustúpiť, ale nebolo veľmi kde. Zacúval k stene a narazil pri tom do stola. Zahmatal za seba v snahe nájsť niečo, čím by sa mohol brániť, no narazil len na stolnú lampu. Chytil ju do ruky a chcel ju hodiť do Grega, no lampa bola v zásuvke, a tak keď skončil kábel, len sa zrútila dole a narazila do stolíka. Greg sa len pobavene zasmial a vykročil smerom k Billovi. Bill sa opäť zahľadel na stôl a zrak mu padol na snehové ťažítko, ktoré si kúpil pred pár rokmi na vianočných trhoch. Hodil ho po Gregovi, no tensa mu úspešne uhol. Ťažítko sa odrazilo od dverí a spadlo na zem. Narobilo väčší hluk ako lampa, no ani to muža nezastavilo. Bill sa však už neodvážil pozrieť bokom, pretože bol už príliš blízko. Jediné, čo mohol urobiť, bolo vykročiť preč bokom a snáď utiecť cez posteľ k dverám, no než tak stihol urobiť, Greg ho chytil za ruku a stiahol k sebe, aby ho mohol vzápätí hodiť na posteľ. Billovi už ostala len posledná možnosť – zakričať na mamu. Z plných pľúc zakričal a dúfal, že ho matka začula skôr, než mu Greg dlaňou prekryl ústa. Zrejme sa až teraz prestal baviť, pretože pobavenie z jeho tváre zmizlo. Strelil chlapcovi takú facku, až mu preťal peru a potom ho chytil pod krk.

„Tak ty si myslíš, že sa so mnou môžeš zahrávať? Len pokračuj a bude ťa to bolieť ešte viac,“ zasyčal mu do tváre a jemu vyhŕkli slzy. Greg mu jednou rukou prikryl ústa aj nos a druhou mu začal rozopínať nohavice. Kým sa mu podarilo rozopnúť najskôr opasok, potom gombík a zips a dostatočne nohavice uvoľniť a stiahnuť mu ich nižšie, Bill mal pocit, že sa udusí. Snažil sa vyslobodiť spod jeho ruky, no dosiahol tým len to, že mu Grek prekryl tvár ešte silnejšie. Chlapec mal pocit, že mu doslova rozdrví nos. Snažil sa rukami odtiahnuť jeho ruku z tváre a v panike na chvíľu zabudol aj na to, čo sa deje pod jeho pásom, keď mu Greg konečne uvoľnil ústa, chytil jeho ruku a pretočil mu ju bolestivo za chrbát, až sa Bill musel nedobrovoľne pretočiť tiež. Prudko sa nadýchol, no než stihol znovu zakričať, pritlačil mu hlavu prudko k matracu. Potom mu ju však musel opäť pustiť, keď si to namieril k jeho nohaviciam v snahe stiahnuť mu ich ešte nižšie. Bill využil chvíľkovú slobodu k tomu, aby opäť zakričal na svoju matku.

„Nié! Mami!“ stihol zavolať, než sa Greg rozzúril, pustil mu ruku a predlaktím mu stisol hrdlo.

„Drž hubu, ty malý bastard!“ zasyčal mu do ucha a druhou rukou si začal z nohavíc vyťahovať penis. Billa zaliala hrôza, keď si uvedomil, že sa zrejme neubráni. Pokúsil sa ešte kričať, no tlak na jeho hrtan bol priveľký. Už cítil mužove tvrdé mužstvo na svojom zadku, keď sa zrazu za dverami ozval ospalý hlas jeho matky.

„Billy?“ Bill pozbieral posledné sily a pokúsil sa vydať aspoň nejaký zvuk. Kopal nohami a búchal rukami o matrac, a nakoniec sa mu podarilo zachytiť knihu ležiacu na nočnom stolíku a hodiť ju o zem. Nenarobila veľa hluku, no on dúfal, že to bude stačiť. A zrejme stačilo, lebo Simone sa pokúsila vstúpiť do miestnosti, a keď zistila, že je zamknuté, mocne zalomcovala kľučkou.

„Billy? Billy, otvor dvere!“ zavolala a päsťou niekoľkokrát zabúchala na dvere. Bill sa pokúsil dočiahnuť niečo ďalšie, keď mu Greg skrútil ruku za chrbát a zasyčal mu do ucha.

„Drž hubu. Nepomôže ti, len ťa to bude bolieť ešte viac,“ informoval ho, no vo svojej rozvášnenosti si neuvedomil, že nie je až taký tichý, ako by si želal.

„Greg?“ ozval sa Simonin prekvapený hlas spoza dverí, na čo opäť zabúchala na dvere a teraz už prekvapene a postupne aj vystrašene začala žiadať, aby okamžite odomkli dvere. Nechápala, čo sa to deje, no bola si istá, že za dverami synovej izby sa odohráva niečo zlé. Prečo inak by sa jej neozývali a zamykali sa?

„Greg? Okamžite odomkni dvere! Ihneď ma pusti dnu, počuješ? Greg!“ už takmer kričala a jej strach sa pomaly, ale isto menil na hnev. Čo však bolo dobré, pretože sa zdalo, že muž sa konečne spamätal a už sa viac nesnažil Billa znásilniť. Len na ňom nehybne ležal a vyčkával. Lenže to sa Simone nepáčilo, preto sa rozhodla pritvrdiť.

„Ak okamžite neotvoríš, volám políciu!“ oznámila a vtedy sa muž konečne odvalil z chlapca a začal si upravovať nohavice.

„Obleč sa a ani slovo, lebo jej poviem, že si buzerant a uvidíme, kto z nás potom bude mať problém,“ syčal Greg a čakal, kým sa Bill upraví. Ten si rýchlo obliekol nohavice a pri tom prikyvoval hlavou, aby presvedčil muža, že bude mlčať, no len čo sa dvere otvorili, rozhodol sa riskovať. Buď mu mama uverí, alebo odíde z domu, ale rozhodne neostane s tým mužom v jednej domácnosti.

„Chcel ma znásilniť! On ma chcel znásilniť!“ vykríkol a jeho hlas bol poznačený plačom.

„Ty malý haj…“ zahnal sa Greg s plánom jednu mu streliť, no Simonin hlas ho zastavil.

„Greg!“

„Je to buzerant! Videl som ho, ako sa olizuje s nejakým chalanom!“ snažil sa odviesť pozornosť a zdalo sa, že sa mu to aj podarilo, pretože Simone prekvapene pozrela na svojho syna.

„Je to pravda?“

„Je. Práve preto…“ priznal Bill už krotkejšie, keď začal mať podozrenie, že Greg vyhral. „Preto ma chcel…“

„Len som mu to chcel vyhnať z hlavy. Nič viac. Nechcel som ho… je to odporné,“ bránil sa Greg, no Simonin chladný pohľad vôbec nenaznačoval, ako sa rozhodne. Greg sa pohol smerom k nej, zrejme v snahe si ju udobriť, no ona od neho ustúpila.

„Vypadni,“ oznámila mu chladným hlasom, na čo sa Greg šokovane zastavil.

„O… o…o… Č… čo?“

„Povedala som, vypadni! Vypadni z môjho domu a už sa ku mne a k môjmu synovi nikdy nepribližuj. Inak zavolám políciu.“

„To nemôžeš myslieť vážne.“

„Ale áno, môžem. Toto je môj dom a môj syn a ja si neželám, aby si tu ostal čo len jedinú ďalšiu minútu. Máš tridsať sekúnd na to, aby si si vzal svoje veci a vypadol z môjho domu. Mám začať počítať?“ oznámila Simone ľadovo chladným hlasom, na čo on pokrútil hlavou.

„Nie, netreba. Ak tu chceš ostať aj s tým buzerantom, nech sa páči. Ja s niekým takým v jednej domácnosti bývať nebudem,“ obrátil to zas vo svoj prospech a hrdo odkráčal smerom k dverám. Len čo sa za ním zatvorili dvere, matka natiahla ruky k svojmu synovi a on sa jej s plačom vrhol do náručia.

O pár hodín neskôr Simone zatvorila dvere od ich bytu a otočila kľúčom. Hoci tvrdila, že nepôjde na políciu, len čo sa Bill trochu upokojil a bol ochotný o všetkom hovoriť, zavolala tam. Polícia prišla veľmi rýchlo. Spísali si chlapcovu výpoveď a potom ho vzali do nemocnice na vyšetrenie. Pofotili si všetky modriny, zobrali stery z jeho tváre a zadku, kde našli stopy Gregovho preejakulátu. Vraj dostatočný dôkaz pokusu o znásilnenie. Pravú ruku mu museli obviazať a zavesiť, ľavú stačilo spevniť a na ostatné modriny dostal všakovaké krémy a lieky na bolesť a rýchle hojenie. Potom ich odviezli na policajnú stanicu, kde im dali podpísať zápisnicu. Bill celý čas čakal, kedy sa od neho jeho mama odvráti pre jeho sexuálnu orientáciu a priznanie, že sa skutočne bozkával so svojím priateľom, no ona sa k nemu správala s rovnakou láskou ako doteraz. Objímala ho, hladkala a starala sa oňho, akoby bol ešte maličký. Keď sa konečne vrátili domov, už bolo ráno. Simone uvarila synovi kakao a pridala k nemu čokoládové croisanty, ktoré kúpili cestou domov. Poslala Billa do postele, no on nenabral odvahu vrátiť sa do svojej izby. Príliš mu pripomínala to, čo sa stalo. No nemohol ísť ani do matkinej postele, pretože tam spávala spolu s tým mužom. Simone preto roztiahla gauč, prezliekla periny a obom im ustlala v obývačke.

„Takže máš priateľa,“ prehovorila, keď sa obaja uložili do postele. Bill na ňu smutne pozrel, očakávajúc odsúdenie a prikývol.

„Áno. Volá sa Tom. Chodíme spolu do školy, ale videl som ho aj na Pride,“ priznal Bill. „Hneváš sa?“

„Hnevám?“ nechápala Simon.

„Preto, že som… že chodím s chlapcom,“ spresnil Bill a sklopil pohľad. Simone mu však zdvihla bradu a odhodlane sa mu zahľadela do očí.

„Nie, Billy, nehnevám sa. Nie na teba. Skôr… na seba. Hnevá ma, že som ťa prinútila myslieť si, že by som sa na teba mohla hnevať. Hnevá ma, že som ťa prinútila mať predo mnou tajomstvá. A hnevá ma, že som do nášho domu priviedla toho muža. A úplne najviac ma hnevá, že si si myslel, že by som mohla byť na jeho strane. Si môj syn! A ja ťa milujem najviac na svete. Nikdy by som nepripustila, aby ti niekto ublížil. A už vôbec nie človek, ktorého som sem priviedla ja. Ak si sa rozhodol spojiť svoj život s mužom… musím to rešpektovať.“

„Ja… ďakujem, mami. Ľúbim ťa.“

„Aj ja ťa ľúbim. A dúfam, že ma zoznámiš so svojím priateľom. Čo takto dnes? Diskotéku evidentne budete musieť odložiť.“

autor: Jasalia