autor: Licona
betaread: Janule
betaread: Janule
Tom sa už dlhšiu dobu nazdával, že nežije, len prežíva. Teda, keď sa rozišli, bolo mu hrozne zle. Po mesiaci to však trošku ustúpilo a začal sa opäť obzerať po dievčatách, ako pred ich vzťahom. S jedným dievčaťom mal dokonca krátku aférku, takže sa nazdával, že sa od Billa už nadobro odpútal.
Znovu sa to však zhoršilo, keď si Bill niekoho našiel. Tom bol toho názoru, že by ho to tak nebolelo, keby ten niekto bol dievča, Bill si ale našiel chlapca. A odkedy Bill chodil s Frankom, Tom bol na tom tak zle, ako ešte nikdy predtým.
Pripadal si, akoby už nikdy nemal byť šťastný, akoby pre neho neexistovalo žiadne východisko. Už to nebol ten bezstarostný človek ako predtým.
Čo však bolo najhoršie, nik nezistil, čo sa odohráva v jeho vnútri. A hoci ani predtým, keď ho niečo trápilo, neodhalilo jeho starosti veľa ľudí, vždy tu bol človek, ktorý bol citlivý aj na tie najmenšie zmeny jeho nálady. Ten človek bol však teraz zaujatý Frankom. No nieje už len to meno otrasné? Frank … blech…
Nechcel si to priznať, ale neuveriteľne žiarlil. Keď videl Billa dotýkať sa jeho chlapca tak, ako sa ešte prednedávnom dotýkal jeho, chcel zomrieť. Pochopil, že s Billom to myslel skutočne vážne. Až teraz pochopil, že Billa miluje…
„Tom, idem za Frankiem, prídem asi až ráno,“ Bill nakukol do bratovej izby a zaškeril sa na Toma, ktorý sedel na posteli a neprítomným výrazom sa pozeral na západ slnka.
„Dobre. Pozdrav ho,“ povedal Tom a jeho hlas znel napočudovanie celkom pokojne. Bill sa už chystal zatvoriť dvere, ale zarazil sa.
„Tom?“
„Áno?“ Tom odtrhol oči od tej ohnivej gule, ktorá mizla za obzorom.
„Nie je ti niečo?“ Billove oči sa zúžili.
„Nie, nič mi nie je. Prečo?“ Tomov hlas znel bezstarostne, takmer veselo.
„Zazdalo sa mi… Ale… Keď ti nič nie je, tak…“ čiernovlasý chlapec sa usmial a s vidinou peknej noci opustil bratovu izbu.
„Nie, nič mi nie je,“ povedal Tom do ticha izby, „iba si prajem smrť, tak veľmi ma bolí duša…“
Vtedy si Tom predstavil, aké by to bolo na všetko zabudnúť. Po smrti ho už nebude nič trápiť, nebude musieť myslieť, nič ho nebude bolieť…
V ten okamih sa mu na perách objavil prvý skutočný úsmev za posledného pol roka. Už vedel, čo musí urobiť. Podvedome to vedel už dávno, ale naplno si to uvedomil až teraz, keď tu tak sedel a sledoval odchádzajúci deň. Videl v tom istú symboliku.
Myšlienka na smrť ho celkom opantala. Absolútne nič ho už nedržalo na tejto zemi. Dievčatá ho duševne neuspokojovali, Bill má Franka, priateľov už nemá odkedy sa dozvedeli o vzťahu jeho a Billa a mamu mal síce rád, ale bola len jedným človekom, ktorý sa oňho ešte zaujímal a okrem toho, mala vlastné starosti. Trápil ju najmä Bill, ktorý jej len nedávno odhalil svoju orientáciu.
S poslednými miznúcimi lúčmi svetla sa Tom definitívne rozhodol.
ooo
Bola už tma, keď si Tom opäť sadol na onú posteľ. Niečo však na posteli pribudlo. To niečo bol nabrúsený nôž – ten najväčší, aký bol schopný v dome nájsť. Pri pohľade naň sa Tomove kútiky trhli v náznaku úsmevu. Poriadny úsmev si dopraje až keď to bude definitívne.
Ešte mu tu ale niečo chýbalo, no ani za nič si nemohol spomenúť, čo to je. Obzrel sa po izbe, ktorá sa strácala v tieňoch. Náhle mu zrak padol na iPod na stole. Zašiel poň a do uší si pustil obľúbenú hudbu. Tak, teraz to bolo správne.
Vzal do ruky nôž a prstom opatrne prešiel po jeho ostrí. Ľahol si a zatvoril oči. Dovolil si posledné minúty stráviť rozmýšľaním. Rozmýšľal nad ich kapelou, nad tým, ako ich s Billom jeden koncert dal dohromady, ako im bolo spolu dobre…
Pesnička skončila, bol čas…
Tom odložil iPod bokom a do pravej ruky zobral nôž. Priložil si ostrie k zápästiu a ponoril ho do tela. Vystrekla krv a jeho ruku okamžite ochromila prudká bolesť, až Tomovi do očí vyhŕkli slzy a mal čo robiť, aby nevykríkol.
Náhle však bolesť skoro úplne ustala a Tomovi sa začali zatvárať oči. Z posledných síl, ktoré mal v poranenej ruke zobral nôž a urobil si rez aj na pravom zápästí. Hoci tento bol podstatne plytší, strata krvi už bola obrovská.
Tomovi sa svet rozplýval pred očami a on sa konečne usmial.
Odrazu pocítil ľahkosť a mal pocit, že stúpa. Pozrel sa pod seba a uvidel svoje telo ležať na krvou premáčanej posteli. Odvrátil od neho pohľad a chcel stúpať ďalej ku hviezdam, ale zistil, že to už nedokáže. A vtedy mu to došlo. Nie je mu súdené byť šťastný ani po smrti. Je odsúdený na neustále utrpenie na zemi…
Smrť nie je vyslobodením. Vyslobodením je len Láska…
autor: Licona
moooc pekneee
tyyyyyyyyyy joooooooooo……….to cumim….mne to upe dostalo….*wonderful*
úúúúúúúúúch úchvatný……ten konec mě rozbrečel
Yaaay!chudaaak 🙁 nikdy stastny x( ale tak mu treba ked opustil billa xD nene cosi xD
to je smutny!
ale tak krasný *fňuk*
ne-eee, po smrti musi byt krasně ja s tím počitam! nesmí to být jinak! neberte mi iluze 🙁
ale nadherná povidka!!!
tento koniec som nečakala..
síce to vyzerá ako jeden z dalších príbehov tu, ale nie je tomu tak. ten koniec sa líši. asi sa mi to iba vidí, ale.. toto je môj názor. 🙂