autor: Sisa
„Bú?“ ozval sa drobný čiernovlások.
„Bú!“ zopakoval naliehavejšie a vyškrabal sa na kolená. Zatriasol s rapperovou rukou. Ozvalo sa otrávene zamručanie.
„Peniaze sú na stole.“ Zamručal muž a otočil sa chlapcovi chrbtom. Chlapec smutne našpúlil pery a zamrkal dlhými riasami. Ešte raz zašepkal skratku mena a keď nedostal odpoveď, tichučko zliezol z postele a natiahol sa pre oblečenie. Ležalo na zemi vedľa Bushidovho tak, ako ho tam rapper v noci odhodil. Chlapec zovrel v kostnatých prstoch tričko a vyčítavo sa zahľadel na veľkú dieru v ňom, spôsobenú včerajším rapperovým chovaním. Sklopil hlavu a pomaly si ho obliekol, Hneď po ňom boxerky a nakoniec staré ošúchané jeansy.
Vzal zo stola zväzok bankoviek a smutne sa zadíval na nádherného muža v posteli. Ticho vzlykol a radšej urýchlene vybehol von, ignorujúc bodyguardov, ktorý si ho lačne prezerali. Vzďaľoval sa od luxusného domu stále viac a do očí sa mu vkradli slzy.
***
Čierna limuzína zastavila pred jedným z podradných klubov Berlína. Vystúpil z nej tmavý muž v značkovej bielej súprave. Kapucňa stiahnutá hlboko do tváre a na očiach slnečné okuliare. Zmagol gombík na kľúčoch. Autíčko pár krát zablikalo a pípaním oznámilo svojmu majiteľovi, že zostane poslušne na mieste. Muž sa spokojne usmial a vošiel do klubu. Hluk ustal a všetky oči sa upreli len na neho. Ignoroval to. Sadol si k baru a objednal si vodku. Dvojitú. Obzeral sa okolo seba. Bola to diera. Prehnitá drevená podlaha. Pódium, ktoré ledva stálo a tanečnica, ktorá si pamätala ešte prvú svetovú. On ale neprišiel kvôli tomu. Stočil pohľad na barmana.
„Bill.“ Povedal a odpil si z pohára pred sebou. Čašník prekvapene dvihol pohľad a s nakrčeným obočím sledoval zákazníka.
„Nepoznám.“ Odpovedal nakoniec a leštil už aj tak preleštený pohár. Rapper sa uškrnul a položil pred neho bankovku. Barmanovi zasvietili oči a bankovka mu zmizla vo vrecku.
„Niečo sa mi zdá, ale myslím, že sa mýlim.“ Druhá bankovka si našla miesto v starom roztrhanom vrecku nohavíc. „Nie. Stále si nespomínam jasne.“ Zariskoval. Risk je predsa zisk nie?
„Toto ti možno osvieži pamäť.“ Odpovedal muž, keď sa hlaveň deväť milimetrovej zbrane pritisla k barmanovej hlave. Plešatý barman sa zachvel a kývol hlavou k závesu za jeho chrbtom. Bushido sa spokojne uškrnul a skoval svoju lásku tam, odkiaľ ju pred sekundou vytiahol. Obzrel sa po bare a stratil sa za červenou látkou. Muž za barom si hlasno oddýchol a utrel si pot z lesklého čela. Nie. Risk nie je zisk.
Arab prechádzal tmavou chodbou a obzeral sa. Zavrčal pri každom zavŕzganí podlahy. Dostal sa k starým polorozpadnutým dverám. Bez zaváhania otvoril. Do nosa ho udrel zápach hniloby a dávno nevetraného vzduchu. Miestnosť bola ponorená v úplnej tme. Prešiel rukou po stene a znechutene sa otriasol, keď prstami vkĺzol do niečoho mäkkého a vlhkého. Zanadával. Po necelej minúte sa mu podarilo naraziť na vypínač. Stisol a miestnosť zalialo slabučké svetlo. Otriasol sa hnusom pri pohľade na steny pokryté centimetrovou plesňou. Pohľadom kĺzal cez dlážku až očami narazil na starú veľkú posteľ. Ležalo na nej množstvo zožltnutých perín. O čelo postele boli zavesené putá, ktorých druhá časť sa strácala v perinách. Spravil krok. Dlážka zavŕzgala a periny sa zachveli. Putá zacengali a Bushido zatajil dych. Otočil hlavu a pohľadom preskúmal chodbu odkiaľ prišiel. Nikde nikto, a tak znovu uprel všetku svoju pozornosť na posteľ.
Zovrel v ruke zbraň a dvomi dlhými krokmi prešiel úplné k posteli. Zhlboka sa nadýchol a prudko strhol perinu na zem čo následne trpko oľutoval. Zadíval sa do prázdnych hnedých očí. Keď ich videl naposledy, bol v nich vzdor a túha po slobode, ktorú mu on sám doprial, ale teraz… keby nemal svoju hrdosť, rozplakal by sa nad tým pohľadom. Zavrtel hlavou a presunul pohľad nižšie. Pamätal si plné pery s hravým úsmevom a nie dokúsané a dotrhané vankúšiky.
Pri pohľade na zvyšok tela len bolestne stisol viečka. Bledú zdravú pokožku nahradila všetkými farbami hrajúca šupinatá vysušená kože plná rán. Najviac však boleli modriny na predlaktiach, ktoré lemovali drobné vpichy. Škaredo zanadával a nabil zbraň. Pevne chytil chlapcove zápästia zovreté v putách a dvoma výstrelmi ich bezpečne dostal od čela postele. Poobzeral sa, a keď nenašiel nič, do čoho by nahé telíčko zabalil, vyzliekol si mikinu a chlapca ukryl do nej. Vzal ho na ruky a prekvapene zamrkal, keď na rukách neucítil žiadnu záťaž. Pevne ho k sebe pritisol a vykopol hnilé latky na zatlčených oknách. Bezpečne oknom prekĺzol von a odomkol auto. Uložil klbko v mikine na zadné sedadlo a vyrazil.
Prstami nervózne bubnoval po volante a nespúšťal oči zo spätného zrkadla, ktoré mu bez odvrávania ukazovalo chlapca. Po hodine spomalil pred väčším domom a auto bezproblémovo zaparkoval do garáže. Vzal pasažiera opäť na ruky a vošiel domov. Zažal svetlá. Kľúče hodil na botník a spolu s chlapcom vybehol schody do druhého poschodia. Stlačil vypínač a priestornou kúpeľňou sa rozliala záplava svetla. Otočil gombíkom a zapol kúrenie. Následne napustil vaňu s teplou vodou a chlapca šetrne vytiahol z mikiny. Kľakol si a telíčko ponoril do príjemnej vody. Čakal, ale chlapec aj napriek tomu nereagoval. Prázdny pohľad sa nezmenil a hrudník sa aj naďalej takmer nedvíhal. Zaškrípal zubami. To si odnesú! Ale nie teraz. Teraz má dôležitejšiu prácu. Vystrekol si na dlaň trochu voňavého mydla a opatrne umýval drobné telíčko, ležiace v jeho vani. Nezabudol ani na riedke čierne vlasy a vyrastajúcou blonďavou farbou. Keď bol chlapec dokonale čistý, zabalil ho do veľkej bielej osušky a uložil v posteli.
Natiahol sa pre náplasť, no krehké prsty mu zovreli zápästie.
„Bú…?“ zašepkal chlapec potichu a jeho oči vyhľadali tie Bushidove.
„Prišiel si,“ zašepkal a pokúsil sa o úsmev.
„Prišiel si,“ zašepkal a pokúsil sa o úsmev.
„Našiel som si ťa, maličký. Už ťa nikomu nedám.“ Hrdosť išla stranou a po Bushidovej tvári sa spustili slané potôčky.
„Som, som len…“
„Pššt.“ Zarazil ho Arab v polke vety a pritisol mu prst na pery. „Už nie si. Nikdy si pre mňa nebol len kurva. Bál som sa priznať si to, a ty si preto musel trpieť. To už sa ale nestane.“
„Nie?“
„Nie?“
Bushido sa pousmial. Ta otázka bola tak tichá a nesmelá.
„Nie, Bill. Už nikdy.“ Pohladkal ho palcom po tvári a pretiahol cez neho teplú perinu. „Teraz spi. Porozprávame sa, keď budeš mať dosť síl.
„Bú?“
„Áno?“ odpovedal s úsmevom rapper.
„Milujem ťa.“ Zašepkal chlapec a zadíval sa mu do očí.
„Aj ja teba, maličký.“ Rovnako ticho zašepkal Bushido svoju odpoveď a venoval mu bozk na čelo.
„Áno?“ odpovedal s úsmevom rapper.
„Milujem ťa.“ Zašepkal chlapec a zadíval sa mu do očí.
„Aj ja teba, maličký.“ Rovnako ticho zašepkal Bushido svoju odpoveď a venoval mu bozk na čelo.
Bill s jemným úsmevom zavrel oči a ponoril sa do ticha. Čakal… Dlho čakal na tie slová. Odo dňa, kedy si ho Bushido prvý krát zaplatil. Teraz ale vedel, že už čakať nemusí. Že už nemusí bojovať. Ubolene sa pritisol k jeho telu a nadýchol sa jeho vône, ktorá ho sprevádzala na druhú stranu… pretože výdych už neprišiel.
autor: Sisa
betaread: Janule
Mne to pričlo veľmi smutné. Som rada, že Bushido nakoniec Billa zachránil, aj keď si to štastie nestihli vychutnať.
proč umřel?
to né :(¨
já jsem se těšila napsat koment jak se mi to líbí a jak mi přijde roztomilé jak Bill říká Anisovi "Bú" 😀
ale co mam na to říct po tomhle konci?? 🙁
proboha.. maličkeeej.. nevadí mi že je ta povídka slovenská protože Billshido miluju:d.. a je to krásně napsané….
nádherná povídka.. smutná.. ale já si ten konec domyslím trošku jinak, že byl vydechl a byli spolu šťastní až do smrti…:-*
Aaa, já měla tak velkou radost, když jsem při projíždění hlavní stránky blogu zahlídla tenhle obrázek a zjistila, že se tu objevilo nějaké Billshido! Vždycky mě potěší, pokud si můžu přečíst nějaké jiné Billshido než to, které píšu sama, a to se téměř nikdy nestává. Povídka byla krásná, rozbrečela mě. Jenom mě mrzí, že byla tak kraťoučká. Nejvíc se mi asi zamlouval ten úplný úvod, psaný kurzívou, protože mám věčnou slabost pro Billa kurvičku a Billa nešťastného a uplakaného. A Anis jako zachránce je dokonalý. Škoda jen, že přišel tak pozdě, všechno mohlo být jinak… Ale nezlobím se, že to neskončilo klasickým happy endem, neboť pro Billa to happy end byl a občas nezaškodí si u povídky poplakat. 🙂
Ještě jednou – děkuju za Billshido zážitek. A doufám, že se připojíš k řadám stoupenců tohohle páru a napíšeš ještě něco víc. 😀
Né chudák Bill :'( Krásná povídka jen škoda, že ho zachránil a on pak umře 🙁
Bille doufám že zadržuješ dech…:D
TO JE NÁDHERNÝ!!!! nejdřív se mi to nechtělo číst ale teď toho ani trošku nelituju! úplně mi vyběhl mráz po zádech když sem četla poslední větu…. fakt skvost!! <3
coze neprislo???? :O Coze??? No to si delas prdel ne??? Ja fakt nemam rada Billshido. Takze ani nevim proc jsem to cetla. Asi nuda no. Ale uz jsem se tetelila blahem nad HE a ono toto…To autorka posrala…(mysleno v dobrem samozrejme) Az na to ze jsem tu malem vyjekla. To by asi v praci nebylo nejlepsi. Bille okamzite vydechni!!!!!
Requiescat In Pace(též Rest In Peace), Billy…škoda…úplně mi ukápla slza při poslední větě…NÁÁDHERNÁÁ hned mě chytla
Ja te zabju, normalne te zabiju!! Takovy hnusny konec, ale zaroven i nadherny :')