Braček, bojím sa!

Búrka otriasala celým domom. Bill sedel s kolenami pod bradou, zababušený v deke na gauči. Bál sa. Blesky presvetľovali celý dom a z toho dunenia až sklá v oknách rinčali. Jeho strach však ešte zdvojnásoboval fakt, že jeho brat je vonku a ešte sa nevrátil. Od strachu mu až tiekli slzy. ,Čo ak je niekde vonku sám v tom daždi? Medzi tými bleskami?‘ vírili mu hlavou divné myšlienky. Ešte nikdy mu Tom nechýbal tak, ako teraz. Potreboval ho, ako nikdy pred tým.

Bill sa snažil vnímať film, čo išiel a nie to burácanie za oknami. Zrazu však všetko zhaslo. ,,Mamička mojaa!“ zaúpel Bill a snažil sa doteperiť ku krbu, kde boli sviečky. Po pár zakopnutiach sa k nemu dostal a zapálil všetky, čo tam boli. Všade ich rozostavil a sadol si naspäť. Bol už strachom celý bez seba. Objal si kolená a snažil sa tíšiť tým, že elektrinu opäť zapnú a Tom je tiež úplne v pohode. Búrka sa stupňovala. Keby aspoň tie sviečky nevrhali také tiene.Všetko je také strašidelné.

Zrazu oblohu preťal blesk a ozvala sa ohlušujúca rana. Bill zvreskol a v tom trepli vchodové dvere. Do izby sa vrútil Tom – celý suchý. Na vysvetľovanie však nebolo času. Bill sa rýchlo vymotal z deky a vrhol sa Tomovi okolo krku. ,,Bill, v pohode, neboj sa, je to len..len búrka.“ Tíšil ho Tom a zrazu akosi nevedel, čo s rukami. ,,Keď ja som sa, ja som sa o teba tak bál,“ hovoril Bill plačlivo, ,,a ešte aj vypli elektrinu, j-ja sa tak bojím!“ fňukal a pritisol sa ku Tomovi ešte tesnejšie. ,,Nebojkaj sa už, som pri tebe! Bol som u Andreasa a hneď ako sa mi podarilo zohnať auto s vodičom som utekal domov, vedel som, že môj malý braček sa bude báť!“ šepkal mu do uška a akosi sa nevedel od brata odtrhnúť. Zrazu sa zapla telka. ,,Jéé ide prúd!“ odtiahol sa Bill a uvelebil sa na gauči. Tom si sadol k nemu. ,,Čo ide?“ spýtal sa s predstieraným záujmom. Zrazu však opäť všetko zhaslo. ,,Jáááááááááj!“ skríkol Bill, keď sa ozvala ďalšia rana a pritúlil sa k Tomovi. Ten sa až musel zasmiať nad jeho roztomilosťou. Vyzeral ako malé dieťatko a musel pripustiť, že veľmi krásne dieťatko. Začal Billa hladiť vo vlasoch. Ten trošku zdvihol hlavu noštekom sa dotkol Tomovho krku. ,Tak krásne vonia!‘ pomyslel si Bill a nadvihol hlavu ešte vyššie a akoby náhodou sa o ňho obtrel perami. Tomovi až naskočila husia koža. Krásne zimomriavky spôsobené ešte krajším dotykom. Jemne Billovi nadvihol hlavu a zadíval sa mu do očí. Dvojčatá sa k sebe začali približovať, ako keby ich k sebe priťahovala nejaká magická sila. No Bill sa prerývane nadýchol a sklopil pohľad. Odtiahol sa. ,,Prepáč mi!“ hlesol Tom ani nevedel prečo. Veď to chceli obaja, či nie?

Bill mal zmiešané pocity, niečo mu našepkávalo že sa nemá odtiahnuť, ale niečo zas pravý opak. Veď sú bratia. To by neskončilo dobre. Smutne sa postavil, zobral sviečku a zamieril do izby.

Tom za ním sklamane hľadel. Ako len túžil po tom bozku, od jeho brata. Áno brata, nevadí mu to. Billovi zjavne áno. Smutne si povzdychol a zahnal tú krásnu predstavu, ako sa oni dvaja bozkávajú. Tiež zobral jednu sviečočku a čaptavo sa vybral hore. Pri dverách sa otočil a hľadel na tie oproti. ,Čo asi robí? Bude to ešte medzi nami také, ako pred tým? Budeme ešte bratia, ktorí sa nikdy nechceli pobozkať a milovali sa čistou bratskou láskou?‘ Mal v hlave plno otázok, no potlačil chuť nazrieť dnu a radšej rýchlo vošiel do svojej izby.

Na jeho prekvapenie tam sedel Bill, hľadel do zeme a nervózne sa hral s prsteňmi. Akoby ani nespozoroval, že do izby vošiel Tom. Ten prišiel k nemu a kľakol si pred neho. Bill akosi nemohol odtrhnúť pohľad od prsteňov. ,,Ty mi prepáč!“ vydýchol napokon a konečne zdvihol hlavu. Po tvári mu stekala slzička. Tom sa mu zadíval do očí a zbadal v nich veľké odhodlanie. Zotrel mu pramienok po slzičke a opäť sa k sebe začali približovať. Tentoraz však ani jeden nedokázal uhnúť. Pery sa im spojili vo vrúcnom bozku, horlivo preplietali jazyky a nie a nie sa od seba odtrhnúť. Keď už však dochádzal aj k životu dosť potrebný kyslík, kúsok sa od seba oddialili a opreli sa o seba čelami. ,,A čo ti mám vlastne prepáčiť?“ spýtal sa zrazu zvedavo Tom. ,,Že som skôr nezistil…ako veľmi ťa milujem!“ Bill sa pousmial a obdaril dvojčiatko bozkom, ktorý presne vystihoval dve krátke, ale krásne slová – Milujem Ťa!

autor: LafCa<3
betaread: Janule