Bridge

Vonku pršalo, a ja som sa obmývaný dažďom ponáhľal nočnou ulicou za tmavou siluetou v dlhom plášti, smerujúcou preč z mesta. Dnes sme sa s Billom dosť pohádali.

Od začiatku nášho vzťahu som veril, že Bill pochopí moje rozhodnutie, mať popri ňom ešte aj dievča, aby to nebolo médiám podozrivé. Hneď ako som ten nápad dostal, najprv som sa poradil s ním, a zabezpečil som si, aby so všetkým okolo môjho „vzťahu“ s tým dievčaťom vedel.

Dnes bolo odovzdávanie hudobných cien, a my sme boli nominovaný v rôznych kategóriách. Chcel som byť s Billom keď niečo vyhráme, chcel som sa podeliť o svoju radosť s človekom, ktorého milujem. Ale bohužiaľ som musel byť so Janett, mojou „priateľkou“. Vedela, že ku nej nič necítim, ale neriešila to, iba si užívala mediálnu slávu, ktorú získala pretŕčaním sa pred kamerami a objektívmi fotoaparátov po mojom boku. Vyhrali sme tri ceny, a všetci sme začali skákať od radosti a blbnúť. Chcel som Billa objať, ale nemohol som… Janett sa mi vrhla okolo krku a začala ma bozkávať. Bill sa smutne pozeral a keď mal ďakovnú reč, triasol sa mu hlas. Sklamal som ho. Ale veď sme boli dohodnutý! Mal by ma pochopiť.

Bill je tak citlivý a romantický, nechcel som ho raniť, ale toto sa inak vyriešiť nedalo. Musím si udržať v médiách povesť borca a lamača ženských sŕdc. Jednoducho musím. Keby sa niekto dozvedel o mojom a Billovom nelegálnom mileneckom vzťahu, kapela by bola v háji, a spolu s ňou aj Billova a moja budúcnosť.

Z myšlienok ma vytrhlo prudké stočenie sa asfaltovej cesty. Bola tam veľmi ostrá zákruta, alebo aspoň mne sa to tak v tej tme zdalo. A zrazu som videl to, čo ma zlomilo. Bill stál na moste a práve preliezal zábradlie. Než som ku nemu došiel, mal ho prelezené a so slzami v očiach pozeral do ľadovej vody.

B: „Tie tvoje slová, boli to klamstvá…“ na niekoľko sekúnd sa odmlčal a počas tej chvíľočky ťaživo zavzlykal, „a svet im naivne veril,“ dopovedal a hlas sa mu zlomil.

Pevnejšie sa chytil zábradlia na moste.

T: „Nikto nenútil svet, aby im uveril, dobre vieš že to bola len zásterka,“ pohladkal som ho nežne po ruke, ktorá tak kŕčovite zvierala železnú konštrukciu. Rýchlo ňou uhol, až stratil rovnováhu, ktorú na šťastie ihneď získal spať, inak by asi do tej vody spadol.

B: „Všetci tomu veriť chceli, a aj verili. Však to bolo tak nádherné. Tvoje slová boli…“ a nedopovedal, lebo namiesto slov sa mu z úst drali iba ďalšie nešťastné vzlyky.

T: „Bola to polopravda.“

B: „Nie! Boli to lži! Iba podlé klamstvá!“ rozkríkol sa do tmy.

T: „V tých slovách, ktoré som hovoril tebe bola pravda. Všetko čo som povedal tebe bola pravda.“ Zašepkal som do bezútešného ticha prerývaného iba dopadaním Billových sĺz na hladinu, dnes veľmi pokojnej rieky.

B: „Kde bola pravda?“ opýtal sa Bill so sarkastickým smiechom.

T: „V každej vete, v každom slove. Vždy. Vždy tam bola pravda. Nechcel som ťa raniť, na to ťa príliš milujem.“

B: „Áno, určite. Keby si ma miloval, aspoň by si ma občas objal. Čo je na tom, keď sa súrodenci obímu? Nič… Je to normálne, a tým viac, že sme dvojčatá. Máme k sebe bližšie. Ale nie. Ty si slávny Tom Kaulitz, a príliš ti záleží na tvojej dokonalej povesti sukničkára,“ prehlásil ironicky a nahol sa nad rieku.

T: „Mal by si mi veriť, pretože ja tomu verím. Si prvý, komu som povedal že ho milujem.“

B: „Tom! Ale tu nejde o to, čomu veríš.“

T: „Ja viem. Ide o to čo cítim. A ja cítim práve toto.“

B: „Bojím sa ti uveriť,“ zašepkal Bill.

T: „Nenútim ťa… Ale tu leží pravda,“ chytil som Billovu rozklepanú ruku do svojich dlaní a položil som si ju na hrudník v mieste, kde sa nachádza srdce. Celý sa roztriasol a zavrel oči. Vnímal môj tep, a končekmi prstov ma nebadateľne pohladkal. Nechcel, aby som to zaregistroval, ale nepodarilo sa mu to. Zničene mi hľadel do očí, hľadajúc v nich pravdu.

B: „Nezmysel. Pravdu vytvárame my sami. Sám si to povedal,“ a odtiahol ruku spať na zábradlie.

T: „Áno, to som povedal. Každý z nás vytvára pravdu sám v sebe. Moja pravda je v mojom srdci. Stačí ak ju budeš chcieť cítiť.“

B: „Presne toto si povedal. Mám ti uveriť?“ tázavo na mňa pozrel.

Z očí mu šľahali plamene zúfalstva a sklamania. Túžil som ho objať. Túžil som cítiť jeho jemnú vôňu, hrať sa s neposednými pramienkami jeho havraních vlasov.

T: „Skús mi veriť.“

B: „Bojím sa.“

T: „Mňa alebo tej pravdy?“

B: „Bojím sa toho čo urobíš. Bojím sa tvojich slov, ktorými budeš vychvaľovať Janett pred ľuďmi. Vždy keď vás vidím spolu, mám chuť zomrieť. Preto tu teraz stojím.“

T: „Bill, ty sa ma báť nemusíš. Nech sa ma boja iný, nie ty. Nikdy by som ti vedome neublížil. Ver mi.“

B: „Musím sa ťa báť. Už som ti raz uveril. Ale keď som dnes videl, ako sa s ňou bozkávaš.“ Znovu sa odmlčal a takmer nečujne zavzlykal „keď som videl, že sa jej dotýkaš rovnako ako mňa, cítil som sa… “ a nedopovedal, lebo sa mu zlomil hlas v strede vety.

Začínam si uvedomovať, ako sa Bill cíti, ako trpí mojim falošným vzťahom s Janett.

T: „Neoklamal som teba, ja som oklamal seba a zbytok sveta. Ty si ako jediný vedel, čo v skutočnosti cítim, a ku komu to cítim. Iba ty si vedel, že ťa milujem viac ako čokoľvek iné. Viac ako svoj vlastný život.“ Začali sa mi do očí hrnúť slzy, avšak vypadla iba jedna, ktorá s dutým dopadnutím udrela o kovovú konštrukciu mostu.

Bill sa na mňa prekvapene pozrel, ešte nikdy ma nevidel plakať. Nemám slzy rád, teda pokiaľ sú moje. Slzy šťastia rád mám, a Billovi svedčia aj slzy smútku, ale tie ma pália a do srdca mi režú hlboké rany.

B: „Ty ma miluješ, a chceš aby som bol s tebou, ja ťa milujem, a musím byť s tebou, lebo inak by som bol zbytočný a prázdny.“ Zašepká Bill s milým úsmevom a začne preliezať nazpät…

T: „Skutočne ťa milujem. Znamenáš pre mňa viac ako si dokážeš predstaviť. Bez teba… bez teba by som to už dávno všetko vzdal. Uvedomil som si, čo som mal, až keď som o to prišiel…“

B: „Neviem. Srdce mi vraví, že ti mám odpustiť,“ postavil sa predo mňa, a oboma rukami si zotrel slzy a s nimi aj líčidlá z dokonalej alabastrovej tváre, „ale rozum na mňa kričí, aby som to nerobil.“

T: „Uver srdcu, rovnako ako ja.“

B: „Keď ja som mu už uveril,“ zašepkal znovu, ako keby sa bál že naruší tento okamih.

T: „Milujem ťa.“

B: „A ja teba, ale ešte stále ti neverím.“

T: „Mal by si, ale nenútim ťa, ver mi, že teba by som naozaj nikdy, ale nikdy neoklamal.“

B: „Klamal si svetu.“

T: „Ale nie tebe.“

B: „Milujem ťa.“

T: „Ja teba viac.“

Pobozkal ma!!! BILL MA POBOZKAL!!! Síce len letmo, ale na pery, a tak nežne.

B: „Viac to nejde…“ jemne sa pousmial, chytil ma za ruku a pobrali sme sa zpät ku klubu Alexia…

autor: Laira
betaread: Janule