Vy, čo milujete chemiu aspon tak, ako ja, asi pochopíte, prečo vzniklo niečo takéto. Vysvetlenie je jednoduché… proste chemia. Hold ester kyseliny mravčej a etanolu je velmi umelecky nalaďujúci, ale uznajte, že o romantike v takomto prípade nemohla byť ani reč.
< ,,vidíš to?“
> ,,čo?“
<,,tie hviezdy..“
>,,a čo je na nich také úžasné?“
<,,Bože…pozri sa lepšie“
>,,Nič tam nevidím..“
<,,Pozri sa sem.. sem…mne do očí. Čo vidíš?“
>,,Neviem…´´
<,,Vieš vôbec niečo?“
>,,Neviem“
<,,No ták, nebuď taký apatický a povedz mi čo vidíš..“
>,,Vidím vŕšky kopcov. Tmavo hnedé čokoládové polia, posiate malými chutnými lupienkami v podobe kvetov. Slnkom zaliatu pláž a búrlivé more, lákajúce vôňou a studenými vlnami.“
<,,To všetko vidíš v mojich očiach?“
>,,Áno.. už niesom taký apatický?“
<,,Nie.. a teraz sa pozri na hviezdy.. čo vidíš?“
>,,Tvoje oči..“
<,,Čo prosím? Moje oči na oblohe? Ale veď hviezdy niesu hnedé.“
>,,Ani more..“
<,,To je pravda….“
>,,Čo vidíš ty v mojich očiach?“
<,,Neviem“
>,,Ľúbiš ma?“
<,,Neviem..“
>,, Vieš vôbec niečo?“
<,,Neviem. Keď sa pozerám do tvojich očí…“
>,,Sme ako hviezdy..“
<,,Čo prosím? Ako to myslíš?“
>,,Také podobné a tak ďaleko od seba. Túžiace po sebe, ale nedosiahnuteľné. Malé nevinné, ale aj tak veľmi vzrušujúce.. túžiace po dotyku tej druhej..“
<,,To je krásne… takže my sme teda hviezdy..“
>,,áno..“
<,,ale ako sme sa dostali na zem? Prečo niesme na oblohe a nevystierame k sebe ruky prahnúce po dotyku?“
>,,Lebo sme tu. Tu, kde sa môžme dotýkať. Už nás tam hore nemohli vystáť… tú našu tvrdohlavosť…“
< ,,Opýtaš sa ma to este raz, prosím?“
>,,Ale čo..?“
< ,,Či ťa ľúbim..“
>,,Dobre. Tak teda…ľúbiš ma?“
<,,Nie. Ja ťa milujem..“
autor: Rexi
betaread: Janule
