autor: samanthatwc
Ahojte všetci ľudia, príp. zvieratá, podobne úchylní ako ja. Toto je moja prvá poviedka, ktorá je zverejnená, akosi som doteraz nenašla odvahu nejakú poslať a podľa vašich reakcií buď ešte nejakú pošlem, alebo to račej nechám tak. Takže sa snažte, ja som sa snažila. 😀 Inak, táto poviedka vznikla spojením rôznych mojich zážitkov, takže to tak aj vyzerá. 😀 A ešte by som chcela povedať, že som touto poviedkou nechcela nikoho uraziť. Pre prípad, že by sa tu vyskytli nejaké sväté dušičky. 😀 tak zatiaľ 🙂
„Bill!“
„No?“ otočil som sa na Toma.
„Zajtra nemáme etiku, Strausberová chýba,“ oznámil mi.
„A čo máme?“ spýtal som sa s nezáujmom. Nikdy nám neodpadne nijaká poriadna hodina, len taká jednoduchá ako napríklad etika.
„Batmana,“ zaksichtil sa Tom.
„Nie!! Nemohli nám dať niekoho na suplo? Hocikoho? Aj školníka! Hlavne, že by sme nemuseli byť spojení s nábožkármi!“
„Ále čo, bude sranda. Trocha potrápime batmanku,“ 🙂 Tomovi sa zablyslo v očiach.
„Ako vždy. Čo na ňu vymyslíme tentokrát?“ 🙂
„Opýtam sa jej, ako ho mal Adam veľkého,“ zasmial sa Tom.
„Rozhodne nie väčšieho ako ty,“ žmurkol som naňho.
Na druhý deň
„Dobrý deň, sadnite si. Keďže sme dnes spojení aj s etikármi,“ začala katechétka a hodila nie práve nadšený výraz smerom k našej skupinke „nenábožkárov“, „bude táto hodina trochu iná.“
Začala vykladať niečo o tom, ako by sa aj etikári mohli a mali naučiť nejaké tie základy o náboženstve. Ďalej si už nikto nič nepamätá, pretože nábožkári to všetko poznajú ako malú násobilku – odpredu aj odzadu – a etikári o tom nemali chuť počuť. Prebralo ich až Tomovo hlasné zachrápanie. Katechétka sa tiež strhla a snažila sa zistiť, kto prerušil jej „záživný monológ.“ Pohľadom sa zastavila na Tomovi.
„Ty! Ako sa voláš?“
„Tom,“ zatiahne ospalo.
„Takže, Tom, tebe sa moje rozprávanie nezdá dosť zaujímavé?“
„No, popravde ani nie.“
„A čo by si si teda miesto toho predstavoval?“
Tom sa uškrnul: „Všeličo, ale o tom radšej pomlčím, keďže sme na náboženstve,“ posledné slovo vysloví so značnou dávkou irónie. „Ale mohli by sme si spraviť takú chvíľku otázok a odpovedí. Potreboval by som sa vás niečo opýtať,“ zatvári sa vážne. Katechétku to nadchne. Možno predsa len nebude až taký stratený prípad, pomyslí si.
„Samozrejme, čo by si chcel vedieť?“ usmeje sa.
„Nó, tak napríklad, veríte na reinkarnáciu?“
Katechétke zmrzne úsmev na perách. „Samozrejme, že nie. Také niečo neexistuje. Nie je to možné!“
„Prečo?“ hrá Tom ďalej blbého.
„Pretože to proste nie je možné. Každá duša patrí k jednému telu, s ktorým je spojená. Ako by to bolo, keby bola spojená s viacerými telami? A keby si sa napríklad prevtelil do zvieraťa? Vieš si to vôbec predstaviť?“
Tom sa zatváril, že silno premýšľa a potom odpovedal: „Áno, rozhodne si to viem predstaviť. Žeby som bol taký zajac, napríklad.“ Celá trieda, teda najmä tá nenáboženská, sa začala uchechtávať. Katechétka začínala zúriť. Nemala rada, keď si niekto uťahoval zo svätých vecí.
Tom sa naklonil k Billovi a niečo mu pošepkal. Bill vzápätí chytil záchvat smiechu. To katechétku ešte viac rozzúrilo.
„Čo je vám také smiešne? No tak, povedzte aj nám, nech sa zasmejeme.“
„Radšej nie,“ Bill vybuchol do ešte väčšieho smiechu.
Tom pozrel na zamračenú mníšku a s výrazom ľútosti jej oznámil: „Viete, to je môj brat. Niekedy sa chová strašne, až je to s ním na nevydržanie.“ Vzápätí však vybuchol do smiechu aj on. Keď však videl, že katechétka to ako srandu neberie, prestal sa smiať. „Vlaste, mám ešte jednu otázku.“
Sestra si vzdychla: „Ak bude lepšia ako tá predošlá…“
„Samozrejme,“ nahodil Tom jeden zo svojich najkrajších úsmevov. „Je kresťanstvo proti incestu?“
Katechétka naňho vyvalila oči.
„Myslím, že vieš, že nielen kresťanstvo, ale aj spoločnosť je proti takýmto veciam. Praktizovať incestný vzťah je nezákonné. Či už proti tomu náboženstvo je alebo nie.“
„Aha. Takže v tom prípade by som nemal robiť toto…“ povedal Tom a položil Billovi ruku na koleno.
„To samozrejme môžeš, pokiaľ to myslíš čisto bratsky.“
„A čo ak to nemyslím čisto bratsky? Čo ak to myslím trochu inak?“ nadvihne Tom obočie.
„Ako inak?“
„Takto,“ povie a hodí na Billa zvodný pohľad, z ktorého je jasne vidieť, ako to myslí.
„Tak toto by si nemal robiť,“ povie sestra znepokojeným hlasom. Tento rozhovor sa jej nepáči. Tento chlapec sa jej nepáči. Je príliš odvážny a vôbec nerešpektuje akékoľvek hodnoty.
„Mhm, takže by som nemal robiť ani toto…“ povie Tom a posunie ruku vyššie na Billove stehno.
„Nie, nemal.“ Dostane odpoveď, avšak pokračuje s rukou vyššie. Pritom sleduje katechétkin zmetený výraz. Pohľadom blesne po Billovi, ktorému sa to očividne páči. Keď sa obzrie po triede a zistí, že všetci do jedného na nich zírajú a občas hodia pohľad na znepokojenú sestru, rozhodne sa dokončiť to. „A čo tak toto?“ zaškerí sa a položí ruku tesne vedľa Billovho rozkroku.
Katechétka to už nezvláda a zvýšeným hlasom mu prikáže: „Okamžite s tým prestaň!“
Tom sa len zasmeje, v očiach sa mu zablysne, položí ruku Billovi medzi nohy a začne ho tam silno hladiť. Bill to už nevydrží, zakloní hlavu a prudko vydýchne. Nato sestra vyletí zo stoličky a zvreští: „Von!! Okamžite! Obaja!“
Tom sa len zasmeje, v očiach sa mu zablysne, položí ruku Billovi medzi nohy a začne ho tam silno hladiť. Bill to už nevydrží, zakloní hlavu a prudko vydýchne. Nato sestra vyletí zo stoličky a zvreští: „Von!! Okamžite! Obaja!“
Dvojičky sa zdvihnú a smejúc sa vychádzajú z triedy. Tom to zaklincuje úplne, keď Billa, ešte stále trochu omámeného, chytí okolo pásu a pritiahne si ho k sebe. Kým sa zavrú dvere, počujú, ako katechétka zavrčí a zrúti sa na stoličku. Vonku obaja padnú na zem v záchvate smiechu.
„Myslím, že toto bolo najlepšie náboženstvo, aké môže byť,“ vyhŕkne smejúci sa Bill.
„A tom som ani nemusel spomínať toho Adama. Stačilo sa trochu pohrať s bráškom,“ smeje sa Tom.
„Pozerala na nás celá trieda. Myslíš, že si myslia, že sme to len hrali?“
„Rozhodne,“ Tom sa konečne ukľudní. „Ty si to len hral?“ vrhne pohľad na Billa.
„Samozrejme, že hej. Hádam si si nemyslel, že si ma naozaj vzrušil?“ pozrel naňho Bill vážnym pohľadom.
„Takže ty si to len predstieral?“ zavrčí Tom a priplazí sa k Billovi a ruku mu znova položí do rozkroku.
„Veď ti vravím, že áno.“
Tom pritlačí rukou silnejšie. „Pýtam sa naposledy, Bill, predstieral si to?“ spýta sa vážne, hoci odpoveď dopredu pozná.
„Ty vieš, že nie,“ zaškerí sa Bill. Tom sa naňho víťazoslávne usmeje, avšak viac nestihne, pretože práve zazvoní.
Dvere na triede sa rozrazia a von vybehne katechétka ako rozzúrený býk. „Vy dvaja!!“ skríkne a prstom na nich ukáže.
„Ale pani katechétka, prstom sa neukazuje, to by ste ako pedagóg mali vedieť,“ poučí ju Tom.
Sestra naňho vrhne pohľad, ktorý jasne hovorí, že by ho na mieste zabila, keby vražda nebola hriech, a rozbehne sa po schodoch.
Bill s Tomom zase vybuchnú do smiechu.
O pár dní…
„No tak, Bill, vylez konečne. Už ma to nebaví,“ zakričal Tom už asi po sté. Bill však stále odmietal vyliezť zo svojho úkrytu. On ale vedel, ako ho presvedčí. „Ale Bill. Blíži sa búrka. Mali by sme ísť, aby sme stihli prísť domov.“ Vedel, že ho prehovorí. A naozaj, za chvíľu zbadal jeho strapaté vlásky, ako vykukujú spoza stromu.
„Naozaj bude búrka?“ spýtal sa Bill ustarostene.
„Hej. Pozri, už sa to blíži,“ odpovedal mu ľahostajne Tom. Keď však zbadal Billov bojazlivý výraz, pritiahol si ho k sebe a pevne ho objal. „No tak, čo sa bojíš, veď som pri tebe. Vždy budem pri tebe.“
„Vážne?“
„Vážne. Si moje jediné dvojča. Moja jediná láska. Nikdy ťa neopustím,“ pozrel naňho vážne Tom.
Billa sa naňho usmial a pobozkal ho. Lenže u nich dvoch to bolo tak, že jedna pusa viedla k druhej, druhá k tretej a ani sa nenazdali a nevedeli ako prestať. Za chvíľu už ležali na zemi a oddávali sa vzájomným bozkom a hladeniu. Úplne zabudli na búrku, ktorá sa k nim nebezpečne blížila a hoci na nich začali padať prvé kvapky, vôbec si to nevšímali. Búrky tu nebývali veľké, väčšinou len trochu popršalo a bolo po všetkom. Tentoraz to však bolo inak. Ani nie o minútu sa spustil taký hustý dážď, že dvojičky boli v momente mokré, aj keď ležali pod stromami, ktoré ich chránili listami. Hneď sa postavili, to sa už ale začalo blýskať a hrmieť. Billa sa zmocnila panika. Boli v strede lesa v poriadnej búrke. Tom ho vzal za ruku.
„Poď, musíme sa ponáhľať.“ Snažili sa čo najrýchlejšie dostať z lesa, mokré lístie sa im šmýkalo pod nohami, a tak stále padali. Vysoké stromy priťahovali blesky ako magnet, a tak každú chvíľu vedľa nich padla nejaká haluz. Zrazu Bill zastal.
„No tak, Bill, musíme ísť!“ zakričal naňho Tom a potiahol ho za ruku.
„Nie, Tom, ja už nevládzem!“ začal plakať a sadol si na zem. Bol celý doškriabaný a oblečenie mal celé roztrhané. Najhorší zo všetkého bol však ten obrovský strach, ktorý cítil.
„Prosím, Bill, postav sa a poď,“ Tom sa naňho snažil hovoriť pokojným hlasom, aby sa ešte viac nebál, hoci sám bol vystrašený.
Bill sa však odmietal postaviť, len sedel, hlavu mal položenú na kolenách a držal si ju rukami, ako by ho tie mohli uchrániť pred trieskajúcimi bleskami.
Vtom len meter od nich dopadla na zem obrovská haluz. Tom vedel že nemajú veľa času, a tak schmatol trasúceho sa Billa do náručia a utekal cez les aj s ním. Nedostal sa ale veľmi ďaleko, keď sa potkol a spadol aj s Billom na zem. Mal pocit, že pri dopade na tvrdú skalu si zlomil ruku. Snažil sa čo najrýchlejšie postaviť, ale zbadal že jeho brat stále leží na zemi.
„No tak, Bill! Postav sa!“
„Nie, nemá to cenu, aj tak sa odtiaľto nedostaneme,“ odpovedal mu Bill roztrasene.
„Samozrejme, že dostaneme! Netrep hlúposti!“ Ale Bill len zakrútil hlavou.
Tom už nevedel, ako ho má presvedčiť. Zo zúfalstva skúsil poslednú vec: „Bill, prosím, ak ma miluješ, tak sa postavíš a pôjdeš,“ Bill zdvihol hlavu a pozrel naňho s otázkou v očiach, ale Tom tam len stál. Vedel, že to myslí vážne. Bill mu to ešte nikdy nepovedal. Tie dve slová. Hoci to tak cítil. Vedel, že toto je skúška.
„Miluješ ma?“ spýtal sa Tom znova.
Bill naňho pozrel. V jeho očiach sa odzrkadľovalo zúfalstvo, ako ešte nikdy predtým. Tak veľmi mu to chcel povedať, ale nevládal ani otvoriť ústa. A tak sa len zaprel rukami o zem a postavil. Tom to však pochopil. Vzal ho okolo pásu a spolu sa pustili dolu lesom. Už boli takmer na konci, cez stromy pred nimi mohli vidieť kúsok cestičky vedúcej do dediny…
O dva dni neskôr
„Hej, Jim, pozri na tých šukajúcich zajacov!“
„Hehe, zdá sa, že si to užívajú,“ odpovedal som Suzanne
„Ale pozri, ten jeden nemá nohu,“ oznámila mi so záujmom.
„Naozaj. Vyzerá to, akoby sa tak už narodil,“ povedal som jej. Potom mi však prišlo divné, že stojíme na kraji lesa a pozorujeme sexujúcich zajacov (ešte aj bez nohy), a tak som sa otočil späť na Suzanne: „Ehm, poďme už, nechajme ich, nech si užívajú.“
Usmiala sa: „Jasne,“ chytila ma za ruku a pokračovali sme v ceste.
Flashback
„A ešte jedna správa, tykajúca sa včerajšej búrky. Ako sme už spomínali, bola to jedna z najväčších búrok za posledné roky a tomu sa rovnajú aj škody, ktoré spôsobila. Avšak nielen materiálne. V lese blízko dedinky Loitsche, sa počas búrky nachádzali dvaja chlapci. Záchranári ich našli privalených pod obrovským stromom, ktorý spadol po zásahu blesku. „Pokúšali sme sa ich odtiaľ vytiahnuť. Napriek snahe 10 záchranárov sa nám však nepodarilo ani jedného zachrániť. Zomreli na následky poranení. Je nám to veľmi ľúto,“ povedal nám vedúci záchranárskeho tímu. Ešte nás informoval, že jeden z chlapcov mal pomliaždenú nohu a tak, keď ho chceli vytiahnuť museli mu ju odrezať. Zatiaľ to vyzerá tak, že viac obetí nebolo…
autor: samanthatwc
betaread: Janule
jo to bylo pěkný…..moc…
Wow! Teda Samantha! 😀 Dostala si ma do absolútnych rozpakov, neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Okay, priznávam, rehotala som sa ako blázon skoro celú poviedku 😀 Šťastie, že nie som tá "svätá dušička". Teda chalani, takto si robiť srandu z katechétky… 😀 No, konieckoncov, ja môžem byť ticho, ja som sa pána kaplána pýtala tiež na mnoho štipľavých záležitostí, iba som pri tom nikoho neobchytkávala 😀 Super, Sam, budem sa tešiť, ak si od teba prečítam ešte ďalšie poviedky v mojej materčine 🙂
úžasná povídka!!! to v tý škole je dokonalý! 😀
ten konec je smutnej, ale aspon že žijou jako králíčci 😀
No já nevím, asi bych se neměla smát, jenže se pořád řehtám… xD Je to takový smutný a zároveň strašně vtipný… Úžasný dílko! x))
tak túto poviedku si pamatám ece z tvojho rozprávania… som zvedavá na dalšie:D:D:D:D:D…….
jakooo jedno velke NC!!! 😀 ale ináč dobré a haluz 😀 máš talent, dzífča 😀 až na tí štylistické anakolúty 😀 do ta učí slovinu ?:D
P.S. ty asi FAKT čerpáš námety zo života 😀
wow to bylo… dobry xD xD jako sranda no…. nemusely sice umírat…. ale jako vlastně jakdyž neumřely…. xD
co je katechetka?:D
Teda ten konec je smutný…ale přiznávám že jsem se celoudobu chechtala :))
ehm.. cool sughoi sQuele a este raz xD tychto dwoch moc nemusim ale je to napisane uplne skvele.. ten koniec je bohovskyy.. ma uzasnu pointu :D:D:D som sa sice skoro furt rehotala ale toto bola jedna z mala poviedok co zaujala moju pozornost 😀 brawo xD
akožeee….som mimo 😀 uuuplne ppči ozaaj:D:D ale fakt je to lepšie naživo 🙂
super fakt super klludne by som precital aj celu knihu keby bola vydanaa:-D
eej tY 😀 kks .. ty si cela odo mna na to naazor ? 😀 mno treba uznat wymyslela si to haluzne 😀 ako wes ze ich nemam w laske 😀 ale te moje weci co som ti powedal 😀 ako napr. batman a sex cez burku si pekne wyuzila 😀 hh dobre to maas mno 😀 aale itak wes neni som na take 😀 :DDD ale treba uznat dala si si zalezat :DDD
kkss.. to bolo vtipne..ale aj smutne.. fakt.. mas talent.. len tak dalej 😀
miri no vedela som že máš talent na básničky a kreslenie a teraz už aj na písanie poviedok…napíš viac a vydáš knižku a my sa budeme chváliť že ťa poznáme
tak toto bolo vázne dobré..som si nemyslela ze to bude takéto..ale fakt dobré..prepracovanie nápad aj setko..dost zaujímave to bolo a bola som do toho deja vázne zazraná :Dsupr.uprimne to myslim
vyborna poviedka…. dievca ty mas fakt talent…. citim ze neco z teba bude!! len tak dalej:DD no a teraz vazne:D no ja neviem… ja to nedokazem hodnotit objektivne z viacerych dovodov… kazkdopadne to bolo napisane perfektne…. a ked zeberem do uvahy ten predslov tak povim ze to bolo super:DDD suhlasim s matrtinku aby si vydala knihu a sama si ju budes aj ilustrovat a k nej vydame basnickovu cast a zarobime na tom aj my:D ece raz velkaaaa pochvala…
to je božíííí !!!!
se tu tlemim!! 😀 😀 😀
škoda.,že je to zároveň tak smutný…ale krásně xDD
No akože tak toto fakt nemá chybu 😀 no ja som mrela už od začiatku kks že Batman hhhhhh no ja som akože vážne nemohla 😀 a koniec že šukajúce zajace kks a ešte k tomu bez nohy hhhhh 😀 no tak to už je na mňa moc 😀 úžas fakt 😀