autor: Sisa
Čo napísať? Túto poviedku som mala napísanú na 2 spôsoby a verte mi, dlho trvalo, kým som sa rozhodla, ktorý je lepší, a výsledok je toto. Je to myslím druhá z mojich poviedok pri ktorej sa mi na konci tlačili slzy do očí. Neviem prečo, ale je to tak. Pripadá mi… trochu „heslovitá“ a nezrozumiteľná, ale popravde sa mi páči:)… Tak dúfam že sa bude páčiť aj Vám. Sisa
Na svet prichádza nová krv
„Kto si?“
„Tom.“ Odpovedal s váhavým úsmevom dredáč a usmial sa na čiernovlasého chlapca. Krásneho chlapca. „A ty?“
„Bill.“ Odpovedal čiernovlások. „Ešte som ťa tu nevidel.“ Usmial sa.
„Som, som tu nový.“
Ale je rýchlo pokorená
Stálym bolestným ponižovaním
Učí sa chlapec pravidlá
„Si špina! Obyčajná nicka! Ako si vôbec dovoľuješ baviť sa s ním. S NÍM.“ Kričal bloňďák a nepríčetne kopal do dredáčovho tela.
„Si obyčajne mlade šteňa. Ak ťa pri ňom uvidím čo len raz… Zabijem ťa!“
Časom začína chápať,
že bitie pôsobí len zlo
„Ahoj.“ Šepol nesmelo čiernovlások a sadol si na múrik* k dredáčovi… hojdal nohami a zamyslene ho sledoval.
Zbavený všetkých myšlienok
mladý muž zápasí ďalej a ďalej
„Um.“ Odpovedal dredáč a otočil hlavu na druhú stranu. Nesmel sa s nim rozprávať… alebo… nechcel(?)
Bill sklamane zavrtel hlavou a zoskočil z múriku. Otočil sa na odchod. Toto nečakal.
A prisahá si,
že už mu nikdy
nevezmú jeho vôľu
„Nie, počkaj!“ ozval sa Tom a váhavo ho chytil za zápästie. Milo sa usmial.
„Čo by si povedal na caffe?“
Čo som cítil,
čo vedel
Nikdy nepresvitlo to, čo som dával najavo
„Som moc rád, že som tvoj kamarát.“ A milujem ťa! Ty sa to ale nedozvieš. Dodal si v duchu Tom a objal Billove krehké telo.
„Ale ja…“ máš ma radšej? Som ako tvoj brat? Usmial sa a jemne ho pohladkal po tvári. Venoval mu jeden bozk na líce a bez slova sa vydal v ústrety Andyho kopancom. S úsmevom na perách a šťastím v srdci.
Nebyť
Nevidieť
Nechcem vedieť, čo by mohlo byť
Sleduje ho. Znovu. Tak krásny a tak nedosiahnuteľný. Tak blízko a tak ďaleko. Nechcel byť bez neho. Nechcel zažívať bolestné pukanie srdca. Nechcel tú bolesť znovu a znovu. Nechcel byť a nechcel žiť.
Nevidel. Nevidel tú iskru v Billových očiach. Pomaly vyhasínajúce plamienky nádeje. Lásku a smútok. Túžbu a pokoru.
Nikdy voľný
Nikdy svoj
Tak ti hovorím nezmierený
Sedel na parapete v svojej izbe a sledoval nočnú oblohu. Chcel by byť anjelom. JEHO anjelom. Bol by s ním stále. Sledoval by každý jeden jeho krok. Pozoroval by jeho spánok. Strážil by ho každučkú minútu. Dal by mu svoje srdce. Celý svoj život. Len jemu.
Celý svoj život venoval
Prenasledovaniu toho, čo nebolo jehoJe to tak dávno, čo ho videl prvý krát. Desiatky rokov. Aj dnes. Po takom čase nemyslel na nič iné. Na jeho čokoládové oči. Plné pery. Havranie vlasy. Šťastný úsmev. Zlaté srdce.
Skúša všetkým vyhovieť
Tento zatrpknutý muž
*FlashBack*
„Ak sa k nemu znova priblížiš… poviem mu, čo k nemu cítiš. Bude ťa nenávidieť. Nie je buzerant ako ty. Spravíš mu hanbu v celej škole.“ Blonďák rozprával pomaly a pokojne. Takmer unudene. Vedel, že uspeje. Tom by predsa nikdy nespravil niečo, čo by Billovi ublížilo. Nikdy! A to bolo jeho eso v rukáve.
*koniec FlashBacku*
So svojím jednotvárnym životom
Neustále bojoval
Nemôže vyhrať tento boj
Ten unavený muž sa už nesnaží
Starec sa už pripravuje
Žalostne zomrieť
Ten starec to som ja
Hnedé oči sa pod návalom sĺz zavreli. Bývalé blond dredy, ktoré už dávno nabrali sivú farbu, spadli z podušky. Dlhé, vekom poznačené prsty pevne zovreli retiazku. Pery, ktoré svojho času zdobil luxusný piercing, tento raz ozdobil úsmev. Po tak dlhej dobe. Posledný trhaný výdych a potom ticho. Večné a pokojné… Možno raz… možno.
Čo som cítil
čo vedel
Nikdy nepresvitlo to, čo som dával najavo
Nikdy nebyť
Nikdy nevidieť
Nechcem vedieť, čo by mohlo byť
Čo som cítil
čo vedel
„Tom?“ dobehol za ním udýchaný Bill. „Kam ideš? A… čo tie kufre?“
„Sťahujem sa.“
„Sťa- sťahuješ? Ale, kam?“ Billov hlas sa triasol pod návalom zadržiavaného plaču.
„Ďaleko. Veľmi ďaleko. Odchádzam s nevlastným otcom a už… sa nikdy nevrátim.“ Šepol Tom. Z očí sa mu spustili slzy.
„Ale…“
„Nie, Bill. Žiadne ale… Ja chcem.“
Bill bezmocne prikývol a zložil si z krku retiazku a vtisol na ňu bozk. Potom ju zapol Tomovi.
„Nezabudni.“ Šepol.
„Nikdy nezabudnem.“ Odpovedal plačlivo dredáč a nasadol do auta.
…
„Navždy na teba budem čakať. Láska.“ Ozval sa tichý šepot z Billových úst, keď sa auto stratilo za zákrutou.
Nikdy nepresvitlo to, čo ON dával najavo.
*múrik – zídka
autor: Sisa
betaread: Janule
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 2
To bylo tak smtuné, je mi jich moc líto. Chudáčci, takový krutý sud. Ale bylo to velmi pěkné..líbilo se mi to
Musím říct, že jsem opravdu příjemně překvapená, povídka je úchvatná, nádherná a strašlivě smutná…
Já ani nedokážu popsat, jaké pocity ve mně vyvolala…
Starý, umírající Tom, který až do konce svého života nepřestává milovat svou dávnou lásku a i v okamžiku smrti je mu útěchou vzpomínka na ni, bože, ten řetízek…překrásně napsané ♥♥♥
Dovoluju si doporučit k povídce pustit písničku Unforgiven od Metallicy…
Tak, toto je veľmi kvalitná a nádherná poviedka. Bolí ma z nej trochu pri srdiečku, ale je krásna o to viac, že vo mne vyvoláva také pocity, ktoré málokedy cítim, keď niečo takéto čítam. Klobúk skladám k tvojim nohám, Sisa. 🙂
[2]: Moc ti, Janičko, děkuji za doporučení… Dnes je nějaký uplakaný den. Skutečně velmi krásně napsaný příběh, ve kterém se přímo snoubí veškeré city. Nepíšu to často, ale slova, věty jsou přímo mířené tam do toho místečka za hrudní kostí. Krásné, opravdu!!♥ Napsala jsi takový krásný komentář, který řekl vše, takže… nechci kazit tu nádhernou atmosféru! awww♥♥♥
to je tak neuvěřitelně smutné, ale přitom… nádherné… dneska jsem toho přečetla nějak moc takto smutného, ale… o to krásnější je tohle tečka. nádherná, smutná, láskyplná… vezme to za srdce, a toho si cením…