autor: Ywča
Tom sa hrabal v nejakých starých albumoch s fotkami, snažil sa spomenúť si. Nie že by si nepamätal veci z minulosti tak ako Bill, no v hlave mu behalo iba jediné – ten prívesok. Vedel, že ho Billovi dal, lenže nevedel kedy a pri akej príležitosti to bolo. Musel to zistiť. To, že si naň Bill pamätal, muselo čosi znamenať. Musela to byť špeciálna chvíľa. Keď už albumy prezeral tretíkrát, usúdil, že tam odpoveď nebude. Napadlo ho, že mu ho musel dať v súkromí, a preto neexistovali žiadne fotografie. Chcel ísť za Billom a spýtať sa ho to, no nechcel ho opäť dráždiť. Vždy, keď sa s nim snažil rozprávať, nedopadlo to dobre. Bill sa uzavrel do seba a neprítomne hľadel do steny.
Tom si povzdychol. Je to už niekoľko mesiacov a on má zajtra nastúpiť do školy. Úprimne, nevedel, čo má od toho očakávať.
***
Školský rok ubiehal dosť biedne. Tomovi sa v škole nedarilo, jeho spolužiaci boli idioti, teda okrem Billa, ktorý sa správal normálne. Toma to miatlo. Jeho brat bol v škole síce ticho, no nebol tam žiaden náznak toho, ako sa správal doma. Dokonca počul, že sa Bill už párkrát stretol so šikanovaním. Naštval sa a hneď sa išiel porozprávať s tými chalanmi, čo Billovi tak nepekne ubližovali. Pre Simone bolo toto zistenie, že jedného jej syn šikanujú a druhého zbili, pretože si ho zastal, bolestivé. Rozhodla sa konať.
***
„Tom, môžeš na chvíľku?“ zavolala Simone svojho o desať minút staršieho syna do obývačky. Tom k nej ihneď dobehol, jeho oko zdobil obrovský monokel, ktorý už pomaly mizol.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa bojazlivo.
„Sadni si,“ povedala namiesto odpovede. Tom si sadol. Bol nervózny, výraz jeho matky nehovoril nič dobré. „Bill pôjde na liečenie.“ Tom zbledol.
„Čo?“ vyhŕkol a v rýchlosti sa postavil. „Nie! Prečo?“
„Tom, on sa s toho takto nedostane. Oni vedia, čo robiť. Bude v dobrých rukách,“ snažila sa ho upokojiť, no docielila pravý opak.
„Boli sme niekoľko rokov od seba. Niekoľko posraných rokov, pretože som bol po nehode v kóme, a ty nás teraz chceš opäť rozdeliť?!“ vyhŕkol naštvane a zúfalo si trhal vlasy.
„Tom, dávaj si pozor na ústa!“ okríkla ho. Nechcela ich oddeliť, nemala to vôbec v pláne, no mrzelo ju, že si to jej syn myslí.
„Bill odchádza za pár dní,“ zašepkala a tým ukončila ich rozhovor.
Tom sa so slzami v očiach premiestnil do izby. Nie do svojej, ale do Billovej. Zúfalo prišiel k bratovi, Bill sedel na posteli. Tom si k nemu prisadol a pevne ho objal.
„Chlapec je smutný,“ zašepkal Bill, hladkal Toma po vlasoch.
„Som Tom,“ zavzlykal.
„Tom,“ zopakoval po ňom Bill. Tom sa pomaly odtiahol.
„Ty si na mňa pamätáš?“ spýtal sa zaskočene, jeho srdce prudko bilo a Tom mal pocit, že mu vyskočí z hrude. Všetko sa ale pokazilo, keď sa Bill zatváril nechápavo.
„Bill, prosím. Som tvoj brat,“ fňukal mu do mikiny.
„Môj brat je Tomi,“ naštvalo sa čiernovlasé stvorenie.
„Nie, ja som Tomi. Tomi je zdrobnenina od mena Tom,“ vysvetlil mu.
„Máš s mojim bratom rovnaké meno,“ povedal Bill po chvíli rozmýšľania. Tomovi sa do očí opäť nahrnuli slzy. Objal Billa a zúfalo sa k nemu tisol. Po dlhej dobe sa odtiahol a zadíval sa do tej nevinnej tváre. Zrazu si všimol veci na Billovom krku. Bol to ten prívesok. Jemne ho chytil do ruky a hypnotizoval pohľadom. Bol na ňom malý anjelik. Pozorne si ho prezrel, všimol si, že ten anjel mal v rukách srdce, na ktorom bolo čosi napísané. Prečítal to a skoro sa mu zastavil dych. Spomenul si.
„Milujem ťa,“ zašepkal Bill a sklopil zrak.
„Čože?!“ vyhŕkol zmätene Tom.
„Na tom prívesku. Je tam napísané Milujem ťa,“ pokrčil ramenami. Tom prudko vyskočil z postele. Vedel to. Vedel, prečo mu ten prívesok dal, kedy a čo pritom spravil. Bolo to tesne pred tou nehodou, snažil sa vyhnať si z hlavy, čo vtedy urobil. Prečo to urobil? A prečo si Bill pamätá práve na toto?
***
Sedel na posteli s príveskom v ruke, bol duchom neprítomný. Bill mal zajtra odísť. Toma to bolelo. Chcel, aby si Bill spomenul. Pretočil malého anjelika v ruke, zrazu ľutoval, že Billovi ten prívesok v noci ukradol. Nechcel ani pomyslieť na to, čo sa stane, keď sa jeho brat prebudí. Preto radšej nepokúšal osud, zodvihol sa z postele a mieril si to k bratovi do izby.
*
Pomaly otvoril dvere tak, aby sa Bill nezobudil. Prebehol mu mráz po chrbte, pred očami mal seba a brata, keď… nie! Už na to nebude myslieť. Ale čo ak…?
Pristúpil k posteli a sadol si na okraj. Díval sa, ako Bill pokojne spí. Bol taký krásny.
„Možno ťa naozaj milujem,“ povzdychol si. „Ale vtedy som bol malý, ako som mohol vedieť, čo je to láska? Ako si to mohol vedieť ty? Bolo to pre teba dôležité? V tú noc som ťa pobozkal, pomaly a nežne. Nechal si sa, naozaj sa ti to páčilo?“ mrmlal Tom a sledoval brata, ktorý bol už dávno hore, mlčky naňho hľadel.
„Chceš to znova? Chceš, aby som ťa opäť pobozkal a povedal ti, že ťa milujem?“ Billovi tiekli slzy, no Tom si ich v tej tme ani nevšimol. Pred očami mal iba jediné – krásneho Billa pred sebou.
„Chceš to znova? Chceš, aby som ťa opäť pobozkal a povedal ti, že ťa milujem?“ Billovi tiekli slzy, no Tom si ich v tej tme ani nevšimol. Pred očami mal iba jediné – krásneho Billa pred sebou.
Pomaly sa k nemu nahol, všimol si jeho uslzených očí. Bill sa nechal, neprotestoval. Nemohol pohnúť ani prstom. Až keď jedna osamelá slza dopadlo na jeho tvár, zažmurkal a pootvoril ústa. Tom plakal spolu s ním.
Tom Billa jemne chytil za krkom, stále sa k nemu približoval. Delili ich od seba milimetre. Bill cítil na svojich perách horký dych, chvel sa.
„Milujem ťa,“ zašepkal Tom a spojil ich pery. Cítil mravenčenie po celom tele, chytil Billovu ruku a otvoril ju. Prstom jemne prešiel po chlapcovej dlani, položil mu do nej prívesok. Nebolo to také ako predtým, bolo to omnoho krajšie, emotívnejšie. Tento krát vedel, čo cíti. Cítil lásku. Zakázanú lásku.
*
Pretočil sa na posteli, ostré svetlo ho udrelo do tváre. Pomaly otvoril oči, zažmurkal. Usmial sa, keď si spomenul na včerajšiu noc. Škoda len, že nemohol ostať v Billovej izbe dlhšie.
„Dobré ráno,“ vošiel do kuchyne a pozdravil rodičov. Ani nevedel, kedy naposledy sa tak dobre vyspal. Simone a Jorgen ho odzdravili, Tom si sadol za stôl.
„Kde je Bill? Ešte spí?“ spýtal sa s úsmevom. Simone sa naňho zvláštne pozrela.
„Tom, dnes ráno sme ho s otcom odviezli do liečebne,“ povedala opatrne, Tomov výraz v tvári bol neidentifikovateľný.
„Čože?! Ako si mohla!“ buchol do stola, ktorý sa pod jeho silou zatriasol.
„Tom, predsa som ti to hovorila,“ obhajovala sa jeho matka. Tom sa trošku upokojil, ale to len navonok. Vnútri mal naozaj zmiešané pocity.
„A-ako sa Bill tváril? Bol normálny?“ dostal napokon zo seba.
„Ako to myslíš, že normálny? Správal sa ako za posledných pár rokov. Preto sme ho tam poslali. Tom, uvedom si, že tvoj brat trpí,“ rozplakala sa. Tom k tomu tiež nemal ďaleko. Myslel si, že sa to tým včerajškom zmenilo. Bill bol včera opäť… starý Bill. Opäť to bol jeho malý brat, jeho dvojča. Myslel si to, ale nič sa nezmenilo. Bol smutný. Po prvýkrát sa chcel vrátiť do kómy. Tento krát ale zaspať a už sa neprebudiť.
„Tom, si v poriadku? Ak chceš, môžeme sa ísť naňho pozrieť,“ povedala starostlivo Simone, Jorgen iba súhlasne prikývol. Tom zavrtel hlavou. Nemohol. Ak by išiel za Billom, nedokázal by už odísť. Bolo by mu jedno, či ho brat pozná, alebo nie, ostal by pri ňom.
So slzami v očiach vybehol do svojej izby. Vo dverách sa ale zastavil a radšej vstúpil do vedľajších, kde mal izbu Bill.
Zničene si sadol na posteľ a hlavu si schoval do dlaní. Po chvíli uprel svoj zrak na nočný stolík. Zarazil sa. Bol tam. Ten prívesok tam bol. Roztrasenými rukami ho chytil a hypnotizujúco naňho hľadel. Prečo si ho Bill nezobral? Už ho nepovažoval za dôležitý?
Tom sa začal obzerať po celej miestnosti. Plyšový medvedík chýbal. Ale prívesok tu stále bol.
„Je to bezcenná vec,“ zavrčal naštvane a hodil prívesok o zem. Vstal a odišiel.
***
-o niekoľko týždňov neskôr-
„Tom, prosím, on ťa potrebuje,“ snažila sa Simone presvedčiť svojho syna, aby sa išiel s nimi pozrieť na Billa.
„Nepotrebuje. On má svojho Tomiho,“ povedal s hraným nezáujmom, ale v skutočnosti si neprial nič viac, ako vidieť brata. Lenže… bál sa.
„Tom, nie je na tom psychicky dobre. Prosím, poď. Ja viem, že chceš ísť,“ chytila ho za ruku a ťahala do predsiene. Tom sa nakoniec zlomil. Túžba vidieť milovanú osobu ho premohla.
*
Potichu vstúpil do tmavej miestnosti, nervozita mu zrazu nedovolila sa ani pohnúť. Pustil kľučku a dvere sa zabuchli. Čiernovlasý chlapec ležiaci na posteli uprel svoj zrak smerom k dverám. Zalapal po dychu.
„Ahoj,“ zašepkal Tom bezmocne, vidieť Billa bolo ako droga. Cítil sa, ako keby lietal v oblakoch.
Bolo ticho. Bill sa ani nepohol, iba neprítomne hľadel Tomovi do očí. Tom sa odvážil a prišiel až ku čiernovlasému chlapcovi. Bill si sadol a jemne Toma pohladil po hrudi.
„Chýbal si mi,“ vyslovil Tom, prehraboval sa chlapcovi vo vlasoch.
„Aj ty mne,“ bolo počuť Billov tichý hlások. Tom prekvapene vyvalil oči. Bill sa zachichotal. „Tomi.“ Tom zalapal po dychu, musel si sadnúť. Čo to jeho brat práve vyslovil? Jeho meno? A bolo mierené jemu?
„Bill, ty vieš kto som?“ dostal zo seba po minúte ticha.
„Spomenul som si. Vtedy, ako si mi dal pusu… j-ja… ty si mal nehodu, bol si v kóme,“ koktal a tisol sa ku chlapcovi. „Si môj brat.“ Tom sa neudržal a vzlykol. Zobral brata do náručia a pritisol si ho k hrudi.
„Milujem ťa, Billy.“
„Milujem ťa, Tomi.“
„Myslím, že tento je tvoj,“ všimol si Tom plyšového macka ležiaceho na posteli a podal ho bratovi.
„Už ho nebudem potrebovať. Som dosť starý na to, aby som sa hral,“ zasmial sa Bill. Ich pery sa spojili.
***
-o tri roky neskôr-
„Vieš, že ti tie dredy pristanú?“ prehraboval sa čiernovlasý chlapec svojmu bratovi v dredoch, usmieval sa. Tom sa zaškeril, pohľadom hypnotizoval snehové vločky, ktoré sa zachytávali Billovi vo vlasoch. Sedeli v parku na lavičke, bol Štedrý deň.
„Tak čo, Billy, už chápeš svet?“ usmial sa Tom na Billa zamilovane, snažil sa zahriať bratove ruky, pretože mu bola zima.
„Nie, ale pochopím ho s tvojou pomocou.“
„Veľa sme toho za tých pár rokov zameškali,“ povzdychol si Tom. „Ani sme si neužili detstvo.“ Bill sa opäť usmial, začal sa hrať so svojim starým príveskom na krku.
„Máme celý život pred sebou. Keby si ma nezachránil, stále by som hľadel na tú prázdnotu v mojej izbe a nevidel túto bielu krásu,“ vtisol mu bozk na jeden dred. „Ale tú najväčšiu krásu som mal stále na očiach a aj tak som ju nevidel. Nevidel som teba, Tomi.“ Tom si k sebe Billa pritiahol a nežne pobozkal.
autor: Ywča
betaread: Janule
áááá druhá část povídky od Mojí Ywči…
jsem ráda že vše dopadlo dobře.. tohle byla jedna z mála povídek u které jsem měla slzy na krajíčku.. krásně napsané a dokonale procítěné.. 🙂 :-*
Musím říct, že tahle povídka se mimořádně povedla, je opravdu nádherná ♥♥♥
Moc se mi líbila její originalita, něha a procítěnost a v neposlední řadě i šťastný a krásný konec, v který jsem pořád tak doufala =)
Ywčo, nádhera, kterou jsem četla se zatajeným dechem ♥♥♥
Jestli mi naservíruješ nějaké Billshido v podobném duchu, v jakém je tahle povídka, tak umřu blahem =)♥
Aww..*_* Tak konečně jsem se dočkala druhý části..♥ Ten konec byl stejnak nádhernej..♥ Rozhodně jsem neměla daleko k tomu abych to ofňukala.. obě dvě části bylo nádherně napsaný, byla bych ráda kdybych si od tebe zase někdy přečetla nějakou povídku..tak snad něco zase chystáš 😉 ♥
Ywčo, já jsem zase úplně naměkko. Četla jsem příběh a měla jsem husí kůži, jak to říkáte – zimomriavky? Tak nějak, ale asi rozumíš!
Když si Bill vzpomněl a oslovil Tommyho Tomi…To bylo zas tak silné, tak nádherné. Zapůsobila na mě bolest, kterou Tommy cítil, když Billa odvezli na léčení, ten přívěšek. Shrnu to, ať tady neplácám – povídka se ti opravdu moooc povedla. A pokud takovým stylem, holka moje zlatá, napíšeš Tomshido, vezmi na to jed, že si to přečtu! A moooc ráda! ♥♥♥ Jak se řekne, že tě mrazí po vašem? ♥ Krásné!
Tie komentáre ma vedia tak potešiť a vykúzliť úsmev na tvári 🙂
[1]: Moja Ywča? 😀 Janiie, Janiie 🙂 ♥
Ďakujem :-***** Mimochodom…už sa teším na ten tvoj príbeh 🙂 ♥♥♥
[2]: Ďakujem, Janča 🙂 Som rada, že ma chválite, nepripadám si potom taká bezcenná.
Neboj, plánujem 😉 A myslím, že by som nedokázala napísať Billshido, kde by nebola romantika 😉 Jednoducho Anis a romantika mi k sebe prekvapivo ide! ^^ A mohla by som spísať jednu jednorázovku, takú jednoduchú, ale predsa len konečne nejaké Billshido. Kým ja totiž dopíšem tie dve viacdielovky, čo mám rozpísané, tak to sa ešte načakáte 😀
[3]: Oh, ďakujem a veľmi si vážim, že si chceš odo mňa ešte niečo prečítať 🙂 ♥♥♥ To som nečakala 🙂
[4]: Áno, zimomriavky 🙂 Wow, z tohto? Ale to určite nie 🙂 To si určite po ruke mala nádhernú fotku Toma a z toho ti tie zimomriavky prebehli ♥♥♥
No…snažila som sa zameriavať na detaily…napríklad ten prívesok. Aj na konci ho mal Bill na krku. To bol vlastne dôkaz ich lásky alebo ako to nazvať 🙂
Ďakujem :-)….počkaj, nehovorila si, že Tomshido nemáš rada? 😀 Ondi, neštvi 😀 teraz som zmätená 😀 Tak čo mám písať Billshido či Tomshido? 😀 Vieš čo…ja si to ešte rozmyslím. Keď bude nejaký nápad, tak čosi vymyslím. Ale už by som asi nemala vymýšľať takéto príbehy, potom mi tu z toho plačete a ja plačem s vami :-D.
[5]: Detaily jsou právě nejdůležitější a jsem nadšená, že jsi důkaz jejich lásky tak dokázala použít, opravdu! A husinu jsem měla z tvé povídky, Tommyho fotku tu nemám!! :-DDDDDDD
Nehledej nic mezi řádky, Ywčo, pokud takto napíšeš Tomshido, beru to! Opravdu! A budu se těšit!! Vše povoleno!♥♥♥ Ráda to nemám, ale ty mi jistě ukážeš tu správnou cestu, jak si tento pár oblíbit, co ty na to? Myslím, že dohodnuto…♥ Těším se!
[6]: Žádné takové xD
Anis je Billího xD
Ale Bill se s Tomim rád podělí, že jo Bille? xD
Ach, to bylo krásné! ♥ Šikulka, Ywi! 🙂
[7]: Dobře Janičko, bude Billshido 🙂 Já se picnu, kvůli tobě a Ywče se to snad naučím i mít ráda… říkám to v poslední době pořád, fakt Ondina měkne, je to tak! :-DDDDDDD A to jsem si myslela, že je to nemožné. :-DDDD
Ywi, ale musíš mi slíbit jednu věc, pokud bude Billshido: Tommy NESMÍ trpět… jinak to nečtu, to bych neunesla, hrozně by mě to bolelo, jako v jisté povídce. Slib mi to…
[6]:,[7]: Vy sa tu ešte aj pohádate. Hlavne pokojne, dobre? 😀
[9]: Ondi, ani si nevieš predstaviť, akú mám radosť, že sa ti to začalo páčiť ♥ To už mám ďalšieho človeka na svojej strane 🙂 A inak keď chceš Tomshido, Sandra jedno píše 😉 Ale ešte to nezverejnila. Nebudem prezrádzať, ale je to krásne, precítené a romantické 🙂 ♥ Keď to raz zverejní, odporúčam! 😉
Nie, nie, v jednom príbehu Tomi asi ani nebude…a to druhé…ehm…ups…sakra…vieš…hm :D….ale to ani neviem či dopíšem, takže v pohode! A ak by aj, tak prvá séria by mala skončiť ako Twincest. Ale ako hovorím…naozaj neviem, či budem mať chuť to dopísať.
Ale inak sľubujem 😉 Nemám rada, keď čítam nejaký iný pár a druhé dvojča tam trpí 🙁 to jednoducho nie. Nech tam radšej nie je, alebo nech je šťastné 🙂 A ešte stále neviem, či tu nejaké Billshido niekedy zverejním. Ja mám problém tu poslať hocičo, vždy sa toho tak strašne bojím a keď to tu zbadám, že je to zverejnené, je mi tak nepríjemne 😀 No však uvidí sa 🙂
[8]: Ďakujem, Fee 🙂 ♥♥♥
[10]: ty se vůbec nemáš čeho bát!!! co mám říkat já.. mám dopsanou jednu povídku.. jen ji přeťukat do pc.. a bojim se ji sem poslat.. že se to nebude ostatním líbit… ale co.. za pokus člověk nic nedá.. 🙂 takže se neboj ju ? 🙂 😉 :-*
[10]: Ywi, já to teď tady čtu: neboj, už jen poslední věc a už ti tady nebudu spamovat. Tohle si ale neodpustím… Myslím, že se vůbec nemáš čeho bát, piš, piš, určitě piš…protože je to krásné, procítěné, báječné. Sama vidíš ten ohlas :)♥ A ano, máš mě na své straně!
[11]: Janiie, já si tvou povídku přečtu určitě!♥
[12]: Ondinko.. kuji 🙂 doufám že tě moc nezklamu.. 🙂 ale Tomi tam má hezkou roli tak snad ne 🙂
[12]: Nie, pokojne môžeš spamovať 😀 Alebo spamuj na blog, e-mail, mne to nevadí 😀 Ďakujem, to je naozaj povzbudzujúci komentár. Momentálne som začala niečo písať, ale píšem to v depke, takže….:-/ trošku smutné pocity. Ale koniec to bude mať na 100% dobrý 😉
Oh, ďakujem ♥♥♥ 🙂
[13]: No a ty si ma chcela zabiť! 😀 Tsssss 😀
nádhera, bolo to krásne, a som rada že to skončilo štstne.
[14]: jo chtěla.. rozhlašuješ tu něco, o mělo být tajné, to nikdo neměl vědět!! navíc je to stejně děsně napsaný, psát neumim.. takže.. teď se tu akorát ztrapnim.. 🙁 😀
[16]: To určitě nehrozí, Janiie! Navíc píšeš, že má Tommy ve tvém příběhu hezkou roli… já už se nemůžu dočkat. Neboj, tvá premiéra bude jistě úspěšná! Bude to premiéra? Ale tebe bych si jistě všimla…♥ Budu se těšit!
No asi sa tu budem opakovať ale bolo to vážne skvelééé!!! (veď ty vieš :D) och bože tá pusa a to ako si Bill spomenul bolo fakt úžasné! no ja už naozaj neviem čo mám k tomu dodať… komentovať niečo viac krát je ťažké 😀 ale musí ti stačiť to keď ti poviem že to fakt nemalo chybu!!! a pri tvojom talente fakt nechápem tvoj strach posielať sem tvoje príbehy 🙂
Popravdě nevím co napsat, protože žádné slova moje pocity nedokážou vystihnout. Četla jsem jako v transu, úplně mě to pohltilo a když si Bill konečně vzpomněl, no já se musela usmívat jako deBill!:D Nádherná povídka!! Těším se na nějakou další, určitě si ji nenechám ujít!:))
Nádherný.Jsem ráda, že si vzpomenul 🙂