Today this ends

autor: Sisa

Ahoj, tak… bol to veľmi nudný večer a chcelo to niečo napísať. Určite poznáte, keď začnete písať a ešte sami neviete, o čom to vlastne bude. Tak začína väčšina mojich jednodielok a táto k nim patrí.

Ku koncu som rozmýšľala, či sa rozhodnúť pre TWC alebo slash, ale nakoniec som to nechala otvorené. Je len na vás rozhodnúť sa, o kom sa vlastne píše. Ja svoju predstavu mám. Možno ju vycítite, ak nie, je len na vašej fantázií, o kom by ste si radi prečítali 🙂

Hviezdy žiarili viac ako obyčajne. Akoby chceli vniesť aspoň štipku svetla do tej temnoty. Bez úspechu. Bola to jeho temnota.

Vietor bol silnejší ako obyčajne. Možno dokonca chladnejší. Komu na tom záležalo? Jemu? To skutočne nie.

Morské vlny narážali o kamenné mólo a vo vzduchu bola cítiť vlhkosť. Jeho pery chutili slano.

Zaryl nechty do piesku a zovrel ho v dlani. Bol príjemne teplý, rovnako ako počasie.

Kdesi v diaľke zahrmelo. Vydýchol. Prichádza búrka. Miloval búrky.

Ako malý z nich mal strach. Potom prišiel on a pomohol mu nebáť sa. Stačilo aby si mohol ucho pritisnúť k jeho hrudi a počúvať tlkot jeho srdca.

Keď bol v jeho náručí, bol v bezpečí.

Strach sa vrátil. Tento krát bol odhodlaný čeliť. Nie však strachu z búrky.

Vlny sa zväčšili a nabrali na sile. Narážali do jeho členkou. Vietor zrýchlil a zahrmelo bližšie. Hviezdy stratili svoj jas. Tmavé mraky boli nemilosrdné.

Zavrel oči a vykročil.

Hudba na v baroch pobreží pomaly utíchala. Nikto nechcel zostať v blížiacej sa búrke.

Bolo mu to jedno. Nepočúval ju, nezáležalo mu na nej. V hlave mu hrala iná pieseň.

Tá ich.

Menila sa na slova plynulo s dopadaním jeho sĺz do už tak dosť slaného mora.

Bola to chyba. Tie dva roky bola chyba. Ich spoločný život bol chyba. Aj on bol len chyba?

Zachvel sa, keď zacítil vodu na úrovni bokov. On jeho boky miloval. Vždy tvrdil, že sú najkrajšie, aké kedy videl. Vraj také nemá žiadna. Bolelo to.

Oblohu ožiaril blesk. Stuhol. Zdalo sa, že jeho vnútorný boj je silnejší, ako si myslel. Strach z neznáma bol silný. Nie však silnejší ako všetka tá bolesť a slzy.

Stisol viečka a spravil ďalší krok. Prichádzajúca vlna ho odhodila. Nie však natoľko, aby ho spodný prúd nedokázal zatiahnuť hlbšie. Postavil sa na špičky, aby sa dokázal vôbec nadýchnuť.

Už aj tak rozbúrenú hladinu narušili vodné kvapky. Stisol viečka.

Niekde tam hlboko v podvedomí zatúžil vrátiť čas, na to ale bolo neskoro. Voda bola silnejšia ako on.

Bola to skutočne dlhá búrka. Dlhá a obzvlášť silná. Po nej však hviezdy žiarili viac ako obyčajne. Akoby chceli vniesť aspoň štipku svetla do tej temnoty. Bez úspechu. Bola to večná temnota.