Ty ma zase nepočúvaš…

„Ty ma vôbec nepočúvaš!“ zakričal Bill na brata, a i keď kričal nahlas, Tom ho cez hudbu, ktorá hrala v klube, ledva počul.
„Nie! Počúvam ťa!“ bránil sa Tom a odchlipol si z pohára pred sebou.
„Tak povedz, o čom som pred chvíľou hovoril?“
Tom uhol pred pohľadom očí, ktoré ho prepaľovali.
„Prepáč, Bill, ale je tu hrozný hluk, takže…“
„Tak hluk? No dobre… počkaj, idem bližšie, aby si ma počul!“
Bill si sadol ku bratovi tak blízko, až sa dotýkali stehnami.
Tom zadržal dych, ale snažil sa správať prirodzene a nedať najavo, že ho Billova prítomnosť rozrušuje.
„Tak… už ma počuješ?“ zakričal mu do ucha Bill a zasmial sa, keď sa Tom strhol a ruka mu vyletela k uchu.
Tom na brata zazrel – hoci s veľkými ťažkosťami, pretože strácal hlavu z Billovej vône- a Bill nahodil ten najnevinnejší pohľad, aký dokázal.
„Hovoril som ti o tom rockerovi, čo som ho stretol v jednom bare,“ skúsil Bill po druhý raz a hovoril tak nahlas, až sa niektorí ľudia okolo nich obzerali.
„Išiel som zo záchodu, keď do baru vošli dve baby. Jedna z nich niečo niesla v ruke – nevidel som čo. Oproti nim vykročil chalan, hovorím ti, meral aspoň dva metre…“
‚Bože, ten má ale krásny hlas. A to jeho stehno! Musí ho tak tlačiť na moje?‘
„… mal parádnu koženú bundu, bol celý ovešaný reťazami a toľko príveskov mal na krku – museli vážiť aspoň kilo. A tento obrovský chalan, čo vyzeral, že by ťa zabil jediným dotykom…“
‚Ja by som sa nechal zabiť za jediný dotyk od teba…‘
„… sa jednej z tých báb pýta: „Čo tam máš?“ Tá baba vystrela ruku a vtedy som zbadal, že v nej drží malú korytnačku. Pomyslel som si, že je s tou korytnačkou už asi amen…“
‚Aj so mnou bude amen, ak sa na mňa natlačíš ešte trochu!‘
„… ale vieš, čo urobil ten chalan? Zohol sa ku korytnačke a začal sa nad ňou rozplývať: „Bože, tá je ale zlatá! Ako sa volá? Taká krásna, drobnučká…“
Bill sa zasmial.
„No, mal si ho vidieť! To ale bolo! Začal som sa smiať a ten chlap ešte pohladkal korytnačku po pancieri, podišiel ku mne a spýtal sa ma, či mám nejaký problém. Padal som odtiaľ ako…“
Bill prerušil svoje rozprávanie a lepšie sa prizrel bratovi.
„Ty ma zase nepočúvaš…“
„Čo? Počúvam, počúvam!“
„Neklam mi. Vidím, že rozmýšľaš nad niečím iným…“
‚Keby si len vedel, braček…‘
„Je to tá blondínka pri bare?“ bez záujmu sa spýtal Bill a mal čo robiť, aby potlačil bolesť, ktorá sa drala na povrch.
„Nie, preboha! Na tú som sa ani nepozrel!“ bránil sa Tom a výnimočne hovoril pravdu.
„A čo ma je vlastne po tom? Choď za ňou, keď máš na ňu chuť. Bež! A nezabávaj sa tu so svojím bratom!“
„Čože? Veď hovorím, že na ňu som nemyslel.“
„Mal si úplne prázdny pohľad!“
Tom sa zadíval na brata, riskol ruku na jeho stehne a pritisol sa na neho telom.
„To preto, lebo som myslel na teba…“

autor: Licona
betaread: Janule

15 thoughts on “Ty ma zase nepočúvaš…

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics