autor: Sisa
Po hodine cesty Tom zastavil pred obrovskou vilou. Tu býval ten hajzel. Vystúpil z auta a zamieril ku dverám.
„Želáte si?“ spýtal sa bodyguard.
„Áno. Prišiel som za pánom Kaulitzom.“
„Vie o vás?“
„Nie, ale povedzte mu, že viem, kde je jeho syn.“ Odpovedal.
„V poriadku.“ Odpovedal bodyguard a stratil sa v dome. Netrvalo ani minútu a vo dverách sa objavil Jorgen. Tom si ho premeral nenávistným pohľadom. Jorgen sa zarazil. Ten chalan mu niekoho pripomínal.
„Poď ďalej.“ Pozval ho a viedol ho do svojej pracovne. Usadil sa do kresla a pozrel Tomovi do očí.
„Čo vieš o Willovi?“
„Všetko.“
„Čo je to všetko?“
„Viem, kde je.“
„Hovor. Odmením sa ti za to.“
„Nechcem peniaze.“
„A čo chceš?“
Tom sa naklonil cez stôl k nemu. „Chcem tvoju hlavu.“ Zašepkal.
Jorgen naňho prekvapene pozrel. To nemohol myslieť vážne.
„Ak nespravíš to, čo chcem, tak Will zomrie.“
„Dokáž mi, čo tvrdíš.“ Tom sa uškrnul a vytiahol telefón. Vytočil číslo a čakal, kým to Bill zdvihne.
„A- áno?“ ozval sa Bill na druhej strane.
„Will.“ Skríkol Jorgen.
„Oci.“ Pípol Bill a naplno sa rozplakal.
„Will. Neboj, nájdem ťa. Si v pohode, neublížil ti?“ spálil Toma pohľadom.
„Ocko.“ Stále plakal. Bál sa mu čokoľvek povedať. Bál sa toho, že ho Tom znovu zbije.
Tom vypol mobil. „Tak ste ho počul.“
„Prečo to robíš?“ spýtal sa zničene Jorgen.
„Prečo? Zabil si mi mamu, otca a teraz sa mi snažíš vziať ešte aj brata.“ Zavrčal Tom.
„Brata?“
„Bill alebo ak chceš Will, je môj brat! Prečo si to spravil, Jorgen? Zabil si mi rodičov a vzal brata. Prečo?“
„Will nemôže byť tvoj brat!“
„Nie? Ako to ty môžeš vedieť?“
„Pretože je to môj syn.“
„Neklam!“
„Will žil s nevlastným otcom a matkou. Je to môj syn. Len som si ho vzal späť.“
„Nevolá sa Will. Je to Bill!“
„Ako to ty môžeš vedieť?“
„Je to môj brat! Moje dvojča!“
„Keby bol tvoj brat, tak by si mu neubližoval!“
„Keby bol tvoj syn, neušiel by z domu.“
Jorgen vzdorovito založil ruky.
„Prečo si zabil mamu?“
„Ja som ju nezabil. Mala nehodu. Billa som si len vzal k sebe.“
„Neverím ti.“
„Ja neverím, že si Billov brat. To by som predsa vedel. Vedel by som, že mám dvoch synov.“
„Ja neverím, že si náš otec.“ Odsekol Tom. Prudko sa postavil a chcel odísť z pracovne. Zastavil ho však zvuk nabíjajúcej sa zbrane.
„Kde je môj syn?!“
„V bezpečí a ďaleko od teba.“ Uškrnul sa Tom.
„Zabijem ťa.“
„Tak to ho potom už v živote nenájdeš.“
„Neublížiš mu, že?“ spýtal sa Jorgen.
„Nie! Druhý raz už nie.“ Odpovedal Tom a zmizol.
Domov došiel so zmiešanými pocitmi. Mohol mu Jorgen hovoriť pravdu? Vybehol k Billovi do izby. Pomaly otvoril dvere. Bill sedel na posteli a pozeral do steny.
Tom nehlučne zavrel dvere a sadol si k nemu na posteľ.
„Nemôžeš byť môj brat.“ Povedal po chvíli ticha Bill.
„Prečo?“
„Ak by si bol môj brat, toto by si mi nerobil.“
„Čo?“
„Držíš ma tu zavretého, ako keby som bol tvoja hračka.“
„Bill, ja viem, že sa k tebe správam zle, ale ja chcem, aby si si spomenul. Aby si sa ma prestal báť.“
„Ja si nedokážem spomenúť.“ Vzlykol Bill a z očí sa mu spustili slzy.
„Možno si spomenieš. Chce to len čas.“ Pousmial sa Tom a pritiahol si ho k sebe.
„Nie. Pusť ma.“ Panicky zavzlykal Bill a pokúsil sa odtlačiť ho od seba.
„Neboj sa. Neublížim ti. Už nie.“
„Nechaj ma odísť. Prosím. Chcem ísť domov.“ Zúfalo sa rozplakal.
„Ale ty si doma TU! Tu so mnou. Mám nápad. Pôjdeme sa pozrieť do nášho starého domu. Možno si spomenieš.“
„Tak dobre.“ Prikývol nakoniec Bill.
„Nie si hladný? Bude to dlhá cesta.“
„Nie.“ Odpovedal Bill, aj keď ho brucho od hladu bolelo už vyše hodiny.
„Fajn, tak poď.“ Pousmial sa Tom a vzal ho za ruku. Sadli si do auta.
„Kludne si pospi, je to dlhá cesta.“ Povedal a preskúmal ho pohľadom.
Bill prikývol. Očká mu aj tak klipkali. Netrvalo dlho a zaspal.
Tom ho sledoval. Ako ho mohol nespoznať? Tak veľmi mu ublížil. Bude trvať veľmi dlho, kým si získa jeho dôveru.
„Mami, ja nechcem. Prosím. Chcem zostať doma s Tomom. Prečo musím ísť s vami?“
Tom spozornel. „Mami.“ Zavzlykal Bill. Tom zahol na odpočívadlo a pozorne Billa počúval. „Tomi.“ Pípol. „Nie, ja budem kričať!“ Pomrvil sa. „Tomi, pomôž mi. Už nemôžem.“ Rozplakal sa Bill a skrčil sa do klbka.
Flashback
„Bill, poď. Už musíme ísť.“
„Nie, mami. JA chcem zostať doma s Tomom. Prečo musím ísť s tebou? Vieš, že som do Berlína aj tak ísť nechcel. Veď bude stačiť, ak pôjdeš ty. Otec ťa tam počká.“
„Nie, Bill, poď do auta. Aj tak som ti chcela ísť kúpiť ešte nejaké veci.“
„Ale mama.“
„Povedala som.“
„Tak ja ešte behnem za Tomom a… počkaj ma v aute.“
„Dobre, ale pohni si!“ Bill prikývol a vybehol hore do ich spoločnej izby.
„Tomi.“ Usmial sa na brášku ležiaceho na posteli.
„Áno?“
„Ja musím ísť s mamou, ale neboj, zajtra sme doma.“ Usmial sa a sadol si k nemu.
„Sľubuješ?“ spýtal sa Tom a natiahol sa po jeho ruke.
„Samozrejme. Teba by som opustiť nedokázal.“ Natiahol sa a dal mu pusu na líce.
„To je dobre, pretože ti niečo musím povedať.“
„Veď aj ja tebe.“
„No vidíš. Tak sa vráť čo najskôr.“
„Jasné.“ Zasmial sa Bill a vybehol z izby.“
***
„Mami, prečo zatáčaš?“
„Musím si ešte niečo vybaviť, Billi. Poď, pôjdeš so mnou.“ Bill prikývol a poslušne šiel za mamou.
Vošli do veľkej vily.
„Simone. Tak si predsa len dostala rozum.“ Usmial sa Jorgen.
„Splnila som, čo som mala. Bill je tu. Daj nám už pokoj.“
„Mami? Mami, o čom to hovoríš?“
„Bill, Jorgen je tvoj otec. Od dnes budeš bývať s ním.“
„Ale prečo? Ja chcem byť s Tomim. Mami, prosím.“
„Odpusť mi to, synček.“ Vzlykla Simone. Bolelo ju to, ale musela si vybrať. „Na Toma zabudni. Mám ťa rada.“ Dala mu pusu na líce. Darovala Jorgenovi jeden vražedný pohľad, a potom s plačom odišla.
„Mami.“
„Will?“ Bill sa otočil a pozeral na človeka, ktorý má byť jeho otcom. Jorgen k nemu spravil pár krokov. Bill vyplašene cúval. Z očí mu tiekli slzy. Čo bude teraz robiť? Už tu nie je Tom, aby ho ochránil.
„Will. Neboj sa ma. Som tvoj otec. Neublížim ti.“
„Chcem ísť domov.“ Pípol potichu chlapec.
„Odteraz si doma tu. Poď. Ukážem ti izbu.“ Povedal Jorgen a čakal, kým sa Bill trošku osmelí. Ten sa po chvíľke predsa len odvážil a šiel opatrne za ním.
Jorgen mu ukázal veľkú krásnu izbu.
„Dúfam, že sa ti tu páči.“ Usmial sa Jorgen a odišiel.
Bill s plačom dopadol na posteľ.
„Tomi.“ Pípol a ďalšia várka sĺz skúmala jeho tváričku.
***
„No čo, Billi? Vyspinkal si sa?“
„Čo tu chceš?“
„Čo asi, Bill?“
„Choď preč.“
„Ale Bill. Vieš, že neodídem, kým mi nepomôžeš s týmto.“ Uškrnul sa Erik a ukázal na svoje -teraz už úzke- rifle.
„T- tak na to zabudni.“ Pípol Bill a skrčil sa v rohu postele.
„Ale no tak. Vieš, že nemá cenu brániť sa.“
„Budem kričať.“
„Nebudeš.“
„Bude…“ no to už mu ústa zapchal Erik svojím jazykom.“
***
„Tomi, pomôž mi. Už nemôžem.“ Plakal Bill. Už to nezvládal. Erik za ním chodí každú noc a on už nevládze. Musí to povedať otcovi. Pomaly sa postavil a vybral sa k otcovi. Prišiel ku schodom.
„Kam si sa vybral?“ Ozvalo sa za ním.
„Poviem to otcovi.“
„Tak to teda nie!“ odpovedal Erik a sotil ho zo schodov, na ktorých Bill stál.
Koniec flashbacku
Bill sa strhol a posadil sa. Z očí mu tiekli slzy. Zmätene sa obzeral okolo seba.
„Billi.“ Ohlásil ho Tom.
„T- Tomi? Si to naozaj ty?“ Tom sa pousmial.
„Spomenul si, si?“
„A- áno.“ Už viem všetko.“
„To je dobre, braček. To je dobre.“ Pousmial sa Tom a zotrel mu slzičky.
„Nie.“ Bill pokrútil hlavou. „Nemal som si spomenúť.“ Znovu sa rozplakal.
„Povedz. Čo sa stalo?“
„Ona odišla a nechala ma tam. Potom prišiel Erik, ubližoval mi. Ty si tam nebol a… a potom ma sotil zo schodov, lebo som to chcel povedať otcovi.“ Vzlykal Bill a vystrašene sa pozeral okolo seba.
„Kto ťa tam nechal a kto je Erik?“ spýtal sa Tom a opatrne ho pohladkal po ruke.
„Mama. Nechala ma tam. Odišla.“
„Ona odišla? Akože odišla?“
„Ja neviem. Povedala len, že budem bývať s otcom a odišla.“
„Kto je Erik?“
„Otcov brat. On- on… nútil ma… ja som nechcel… ale… bolelo to… bol zlý.“ Plakal Bill.
„Poď ku mne.“ Skúsil potichu Tom a natiahol k nemu ruky.
„Nie! Ty si taký istý. Aj ty si mi ublížil.“ Vzlykol Bill a nalepil sa na dvere.
„Nie! Billi. Nevedel som, že si to ty.“
„To je jedno! Aj ty ubližuješ bez dôvodu.“
„Nie! Myslel som si, že Jorgen zabil našu mamu a chcel som sa mu pomstiť. Nikomu inému som neublížil.“ Povedal Tom a znovu k nemu natiahol ruky.
„Nie!“ skríkol Bill a vybehol z auta.
„Bill!“ skríkol Tom a vybehol za ním. Nestihol však zareagovať včas a videl už len, ako Bill nedobrovoľne letí cez kapotu čierneho auta.
„Bill!“ skríkol znovu a kľakol si k nemu na zem. „Billi.“ Opatrne mu dvihol hlavu.
„Ja za to nemôžem. Vbehol mi tam sám, ja som…“ koktal vodič.
„Zavolajte sanitku.“ Skríkol naňho Tom.
„Billi, no tak. Toto mi nerob. Nesmieš ma tu nechať. Nie teraz. Braček.“ Smrkal Tom. Jeho slané slzy dopadali na nevnímajúceho Billa.
***
„Pán Trumper.“
„Áno?“ vyskočil Tom zo stoličky a pozeral do očí staršieho doktora.
„Musíme sa porozprávať. Poďte prosím so mnou.“ Tom prikývol a kráčal chodbou za doktorom, ktorý mu mohol zobrať poslednú nádej, ale aj dať šancu na nový život.
„Sadnite si.“ Povedal a ukázal na stoličku vo svojej kancelárii. Tom sa posadil a skúmal doktora. Snažil sa z jeho očí niečo prečítať, ale bez účelu.
„Čo je s Billom?“ nevydržal a spýtal sa.
„Váš brat je mimo ohrozenia života. Je tu však niečo, čo by ste mal vedieť.“
„Počúvam.“
„Stratil pamäť.“
„Akože, má amnéziu?“ spýtal sa prekvapene Tom.
„Nie! Natrvalo! Už nikdy si nespomenie.“ Tom zalapal po dychu.
„Nedá sa s tým nič robiť?“
„Nie, je mi ľúto.“
„Môžem ho vidieť?“
„Samozrejme, ale ešte spí.“
„To nevadí. Chcem ho vidieť!“
„V poriadku. Poďte za mnou.“ Odpovedal doktor a vstal. Tom šiel za ním. V hlave mal riadny zmätok.
Nevedel, ako bude Bill reagovať, ale možno je dobré, že si nič nepamätá. Môžu začať odznova.
„Tu to je.“ Povedal doktor a otvoril dvere. „Nechám vás.“ Povedal a odišiel.
Tom opatrne vošiel do miestnosti. Bill ležal v bielych perinách a spokojne spal. Tom si sadol na stoličku pri posteli a pousmial sa.
„Neboj sa, braček. Sľubujem, že odteraz bude všetko pekné. Nedovolím, aby ti niekto ublížil.“ Zašeptal.
***
„Tomí. Kde si toľko?“ Skríkol Bill a netrpezlivo sa zavrtel.
„Už som tu. Čo je ,zlatíčko?“ spýtal sa Tom a prišiel za ním.
„Poď ku mne.“ Usmial sa Bill a stiahol ho k sebe na posteľ. Tom sa zasmial a pritiahol si ho k sebe.
„Čo je, myšička?“ Bill sa začervenal.
„Tomi, nehovor mi tak.“ Tom sa zasmial.
„Keď mne sa to tak páči. Si moja malá myška,“ pousmial sa Tom a prstom mu cvrnkol do nosa. „No čo si tak neodkladne potreboval?“
„Bol si dlho preč. Bolo mi smutno.“
„Dlho? Bol som preč 5 minút.“
„Ale bola to ako celá večnosť,“ usmial sa Bill a naťahoval sa po bozku, ktorý si za také trpezlivé čakanie zaslúžil.
„Ty si trdielko.“ Znovu sa zasmial Tom a daroval mu jeden zo svojich bozkov.
„Nie som trdielko.“ Založil Bill vzdorovito ruky.
„Nie? Tak si moja myška.“
„Nie.“ Zakrútil vzdorovito hlavičkou.
„Nie?“ Tom sa uškrnul a tváril sa že rozmýšľa. „Tak ti budem hovoriť riťka.“ Povedal a na dôkaz svojich slov mu tú jeho rukou poláskal.
„Tomi. Nemôžeš vymyslieť niečo normálne?“ zatváril sa urazene.
„V tom prípade zostávam pri myške.“ Odpovedal Tom a prisvojil si Billove pery.
„Milujem ťa.“ Usmial sa Bill. V tom sa ozvalo Billove hladné bruško.
Bill sa začervenal a pozrel do zeme.
„Ale, ale. Tu nám zasa niekto nepapal.“ Usmial sa Tom nad Billovím hladným bruškom.
„Ehm… no…“ Pousmial sa Bill.
„Poď.“ Povedal Tom a vytiahol ho za ruku z postele.
„Kam?“
„Do kuchyne.“
„Ja nie som hladný.“
„Ale no tak. Poď. Spravil som ti wafle.“
„Povedal som ti už niekedy, že ťa milujem?“
„No naposledy pred minútou, ale môžeš mi to pokojne zopakovať.“
„Milujem ťa!“
„Aj ja teba myška.“
„Tomi!“
„Dobre, dobre, riťka.“
„Thomas!“
„Si moja malá sexi riťka.“
„Ja sa s tebou nebavím.“ Odpovedal Bill a zbehol dole do kuchyne.
„Nebavíš? Tak to sa ešte uvidí.“ Zasmial sa Tom a utekal za ním.
„Nie ! Tomi! Prestaaaň.“ Skríkol Bill, keď ho Tom nemilosrdne šteklil na gauči.
„Keď tak pekne prosíš tak… nie!“ uškrnul sa Tom.
„Tomi. Prosím.“
„Čo za to?“
„Pusu?“
„Tak daj.“ Bill sa nahol a dal mu detskú pusinku na líce.
„Na to sa nehrá.“
„Tomi?“
„Hmm?“
„S čoho mám toto?“ spýtal sa Bill a rukou si prešiel po jazve na pleci. Tom bolestne zavrel oči.
Flashback
„Č- čo chceš robiť?“
„Drž hubu keď sa s tebou nikto nerozpráva.“ Vytiahol zo šuplíka pinzetu a zapaľovač.
Sadol si na posteľ a poranenú ruku mu upevnil tak, aby s ňou nemohol hýbať.
Will len vystrašene pozoroval Tomove počínanie.
„Nepozeraj na mňa, ako keby som ti ubližoval. Musím ti to ošetriť, lebo inak prídeš o ruku.“
Vzal pinzetu a vytiahol mu guľku. Will sa kúsal do pier a snažil sa nekričať. Teraz mu netiekla krv už len z ruky, ale aj z rozkúsanej pery. Tom sa natiahol pre zapaľovač a rozpálený ho priložil k Willovej rane. Ten to už v sebe nedokázal dusiť a naplno vykríkol. Tom sa zamračil.
„Nehuč, do riti. Na to ti dám dôvod až za chvíľku.“ Odsekol stručne Tom a ešte raz priložil zapaľovač k Willovej ruke.
Koniec flashbacku
„Mal si nehodu, miláčik. Už je to dobré. Neboj sa. Už ti nikto neublíži.“ Usmial sa Tom a dal mu pusu.
„Ja ti verím.“
„To som rád.“
„Miluješ ma?“
„Najviac na svete.“
„Som rád, že ťa mám.“
„Vychladnú ti raňajky.“ Usmial sa Tom.
„Wafle.“ Usmial sa Bill a vbehol do kuchyne.
„Kedysi dávno som ti sľúbil, že ťa nikdy neopustím, a ja to dodržím.“ Zašepkal sám pre seba Tom a s úsmevom odišiel za Billom.
autor: Sisa
betaread: Janule
Já nemám slov..Siso, miluju tvoje povídky ale tahle byla ze všech nejlepší 🙂
Taky se mi to líbilo, moc pěkné, jak se bráškové znovu potkali =)
To je krása normálně když jsou povídky slovensky tak je nečtu ale tuhle jsem si přečetla a neměla chybu! Je to opravdu krásné. Prostě dokonalý. Fantastický! Jen tak dál. Jen je mi trochu líto Billa že mu takle Tom ublížil. A taky je mi líto Toma že on si to všechno bude pamatovat jak mu ublížil. Ae jinak je to bombastický! Já prostě miluju šťastný konce!
velmi milé 🙂