Stál som a trasúcimi rukami som sa opieral o chladné umývadlo. Sledovala som tú postavu v zanesenom zrkadle. Mŕtvolne bledá, ktorej sa z očí drali na svet slané horké slzy, stekajúce jedna po druhej po jemnej pleti, potichučky padajúc a narážajúc na dno umývadla. Bola to troska… troska s mojou identitou…
Pleť mi ešte ani nestihla vyschnúť a už opäť sa mi pod očami vytvorili čierne škvrny. Sklopil som zrak a sledoval som, ako mi slzy vytvárajú tenké slané potôčiky, hmýriace sa ako had a odtekajúc stokou…
Nemohol som už pozerať na ten odraz… odraz, ktorej duša už dávno pod slovom lásky vymrela… odraz prázdnoty, v ktorej sa v očiach neznačili už žiadne nádeje na život na tomto krutom svete…
Silní prežijú a tí slabí im môžu odpratať cestu… život je boj.. a samovrah sa ulieva…
Duch srdca zostával prázdny, ale rany lásky nezahojiteľné… vždy po nich zostávali hlbšie a hlbšie jazvy, ktoré pripomínali ten pocit a ničili ma čoraz viac… každá myšlienka mi blúdila k jednej a tej istej osobe… každý kúsok tela si prial byť iba pri ňom…
Prial som si, aby som mu mohol vyznať city… aby som sa ho mohol dotýkať… aby som ho mohol obdarovávať bozkami… aby som mohol povedať dve slová, ktoré zostali pre neho neznáme… ktoré uviazli iba ako týrané zviera v klietke a pomaličky umierajúcim hlasom volajúc o pomoc na záchranu, túžiac dostať sa von …
Bol to osud, alebo prekliatie?
Alebo som sa ocitol v neviditeľnom kruhu, ako bábka na motúzikoch, ovládajúc rukou vyššej moci?
Prečo?! Prečo som ťa nemohol nikdy milovať? Prečo …?…pýtam sa znova… a trpiac privieram viečka….
Prečo moje myšlienky boli tak čisté… a moje tajné slová tak plné lásky… ? Prečo som však cítil, že myslím na niečo zakázané… na niečo špinavé… Prečo…. bráško… Tom…
Utápal som sa v slzách a pocitoch výčitok… žiarlil som na každé dievča, na ktoré si sa usmial, ktoré sa ťa dotklo… ktoré si bozkával, ktoré si si doviedol domov a pod tmavým rúškom noci si sa s ňou miloval… Každým vaším vzdychom moje srdce trpelo, ako keby sa mi naň pribíjali horúce okovy… Prečo si to nedokázal pochopiť? Prečo si si to nikdy nevšimol… ? Prečo si nikdy nepochopil, že všetky smutné pesničky sú o tebe a o mne…
Zabil si ma…
Trápil som sa na smrť… nevedomky som podpisoval listinu smrti… túžil som skoncovať s týmto životom… predstava, že ťa nikdy nebudem mať… že budeme od seba oddelený ako kľučik od zámku… bál som sa toho… a moje obavy sa naplnili…
Prečo to tak muselo dopadnúť? Prečo nemohol byť ten deň, ako každý iný? Prečo sa to muselo stať… a tvoja duša ma musela opustiť?
Nikdy som nepomyslel, že mojou najlepšou kamarátkou sa stane žiletka… tak nádherne lesklá a ostrá… práve tá mi pomáhala vyrovnať sa zo všetkým…
A teraz sedím na chladnej podlahe a moje myšlienky sú znovu pri tebe… Chcel som sa opäť zahľadieť do tvojích očí, nenápadne sa ťa dotknúť… prikryť ťa dekou ako si zaspal pred televízorom… tajne ťa hladiť… snívať len a len o tebe…..
Po tej noci som zostal celkom sám… opustil si ma…. nechal si ma tu… Vidíš ma? Prečo som bol taký srab a nedokázal som sa ti priznať? Prečo som ťa v tú noc pustil na tú oslavu ? Prečo si musel tak ľahko prísť o svoj život?? Vždy si bol nepozorný a roztržitý… a to ťa pripravilo o život… jedna nezmyselná nehoda spôsobila, že dva životy zanikli… aj keď ten jeden stále blúdi po svete… ten môj…
Neboj láska! Ja ťa vyslobodím!
Dnes som naposledy stál nad tvojím hrobom… naposledy som cítil teplo svetla… naposledy som videl svetlo… naposledy plačem kôli tebe… naposledy držím kúsok kovu…
Premýšľam… mám, či nemám? Načo žiť bez teba… keď nikdy by sa to nevrátilo do starých koľají…umrel by som láskou k tebe… umrel by so pre teba…
Naposledy čítam list, ktorý po sebe zanechám, keď umriem… viem, že to zlomí srdce naším rodinám… Pre niekoho budem možno hrdina… ale pre seba budem vždy slaboch… ktorý nedokázal nikdy povedať … milujem ťa…
Pevne stískam žiletku… vyhŕňam si rukávy, ktoré som musel začať nosiť, aby som všetko maskoval… Nič si netušil…
Osud zamiešal karty života a jeho ruka ukázala na temnú kartu… kartu smrti…
Neboj láska… čoskoro sa stretneme… a ja ti konečne budem môcť povedať, čo cítim…
Myšlenky hlavou proletují
Náhle všechny zmizely
S krví z žíly odtekly
V očích slzy
K srdci stékají
Myšlenky na vysvobození
V bahně duši utápějí
Směji se beznaději
ŘÍZ! úleva…
Další tlak ze mě vytéká
vzpomínky jež mě ubijí
tah žiletkou mě uklidní
ŘÍZ! úleva…
Prodleva mého života
Rozum se nehlásí
tělo je v nesnázích
nevím jestli to chci udělat
rozhoduji se…znovu…znovu
ŘÍZ! úleva…
Rozhodnuto
Další kapka
Kapka beznaděje
Jež padla do džbánu
Už přetéká
Krví
Chladný kov
Mi po ruce přejíždí
Linky za sebou dělá
Ona za to nemůže
To má ruka tahy dělá
Jenž duši tolik ulevují
Pramínky krve se po ruce vlní
Ne …jsou to slzy srdce
ŘÍZ! úleva..
Další čárka
To pro smrt
Za další den
Že tu ještě pořád jsem
Chci cítit své tělo
ŘÍZ! úleva…
Proklínám život
Už toho bylo dost
Už toho bylo moc
Nechce se mi dýchat
Mé srdce chce létat
………………
(ospravedlňujem sa za scopy tej básne … pardon…)
autor: White-Gotic
betaread: Janule
betaread: Janule
klikni pls na
http://ecelebrita.unas.cz/index.php?r=Pral%21nQa
mocinky dekuju sorry za reklamu
tyjo toje moc pekny ja ti ae reknu proc to moc lidi necte jako ty za to nemuzes ae tady chodi hlavne cesi a ploste je nebavi cist slovenske povidky pac sou blbi a vubec neumi slovensky tudiz by z toho nic nemeli…no a ja sem vyrustala ve slovensku /uz som sa zľakla xD heh/ takze sem si to precetla a sem rada…ptz to je uplne nadherna ffka asi budu delat reklamu..moc hezu
řžř nechapu ako k teto uzasne powiedce muzes napisat taku reklamu