autor: Ywča
„Tom, pozri, tamten nový,“ prišiel k svojmu kamarátovi Andreas a ukázal na chlapca s havraními vlasmi opretého o skrinku. „Stavím sa, že toho nedostaneš.“ Zaškeril sa.
Tom sa zamračil.
„Ty snáď o mne pochybuješ?“ zasmial sa a začal si chlapca prezerať. Bol naozaj pekný. Dokonalá pleť, namaľované oči, lesklé vlasy, štíhla postava. Možno sa niekomu zdal až moc zženštilý, ale Tomovi sa toto, na pohľad plaché, stvorenie zapáčilo.
„Tak moment,“ spamätal sa Tom a otočil sa späť k Andymu. Tomu na tvári hral pobavený úsmev.
„Páči sa ti, však?“ zaškeril sa Andy.
„Čo za to?“ nevšímal si jeho otázku Tom. Andy sa zatváril trochu nechápavo, ale potom mu došlo, o čo jeho kamarátovi ide.
„Čo len budeš chcieť,“ odpovedal. Tom sa nachvíľu zamyslel. Napadol ho naozaj šľahnutý nápad.
„Nafarbíš si vlasy nazeleno a týždeň budeš nosiť do školy ružové handry,“ povedal s úsmevom. Andymu však úsmev opadol.
„Čože?!“ vyhŕkol. Svoje vlasy mal rád a na zeleno? To je naozaj šialené. A čo to rúžové oblečenie?
„Ale hádam sa nebojíš, že prehráš,“ doberal si ho. Jeho kamarát sa zamračil.
„Idem do toho!“ povedal naštvane. On predsa nemôže prehrať.
„Fajn,“ tľapol si s ním Tom.
Zazvonilo. Andy sa už chcel odobrať do triedy, ale Tom ho ešte zastavil.
„Počkaj, čo ak prehrám ja?“ spýtal sa, aj keď vedel, že to určite vyhrá.
„Ty vieš čo,“ povedal pobavene Andy a provokatívne si olizol pery. Tom vedel, že Andy má naňho slabosť. Vedel, na čo myslí.
„Dobre,“ odsúhlasil to Tom. Sex s kamarátom mu nevadil. Sex je predsa len sex. Nič viac preňho neznamenal.
Andy sa so spokojným úsmevom doplazil do triedy.
Tom tam ešte chvíľu postával a hľadel do prázdna, keď tu zrazu zbadal pár metrov od seba čiernu hrivu. Bolo hneď jasné, kto to je. Jeho „obeť“ mu bola otočená chrbtom a zrejme to mala namierené do triedy.
Tom neodolal a jeho zrak padol na jeho malý zadoček. Mal naňho chuť. Keby ešte nebola chodba plná, asi by sa neudržal a hneď na mieste by ho ošukal.
Sám pre seba sa usmial. Túto stávku nesmie prehrať.
Hodina ubiehala sakramentsky pomaly a Tom mal pocit, že ak okamžite nezazvoní, tak sa od nudy zblázni.
„No tak kurva,“ zanadával a naštvane kopol do lavice.
„Pán Trümper, vraveli ste niečo?“ pozrel sa na Toma prísnym pohľadom učiteľ a prestal vykladať tie svoje nezmysli, ktoré vypustí vždy, keď otvorí ústa.
„Nie,“ odfrkol Tom a ďalej sa tváril, že učiteľa počúva.
Táto hodina bola naozaj horor. Už sa tešil, keď ho zase uvidí. Nevedel prečo, ale to malé stvorenie sa mu zdalo byť iné, ako všetci tí ostatní, ktorí mali uňho jednorazovú vstupenku do postele. Tohto človiečika si chcel poriadne užiť. Vyzeral ako panic a tých mal Tom najradšej. Už sa nemôže dočkať, až pošpiní jeho hrdosť.
O pár minút zazvonilo. Tom sa rýchlo hnal ku svojej skrinke. Len pár metrov od neho mal skrinku on. On, na ktorého myslel celú hodinu.
„Ahoj,“ pozdravil ho Andy, ktorý práve prišiel.
„Hm,“ vydal zo seba Tom, ktorý svojho kamaráta nevnímal. Andreas si všimol kam upiera svoj pohľad a pobavene sa usmial. A nedivil sa. Bol naozaj prekrásny.
Andy využil to, že jeho kamarát je zamestnaný okukovaním toho chalana a zavesil sa mu zozadu okolo ramien.
Tom sa ľakol a mierne podskočil.
„Idiot!“ zabrblal, no na tvári mu hral pobavený úsmev.
„Prepáč, nemohol som odolať,“ usmial sa Andy a narovnal sa. Tom k nemu stočil pohľad.
„Tommy?“ ukázal Andreas zaňho.
„Nevola-,“ zasekol sa, keď sa otočil smerom, kde mu ukazoval jeho kamarát. Okolo toho dokonalého stvorenia postávalo päť chalanov, ktorým bolo asi niečo veľmi smiešne, keďže sa dobre zabávali.
„David a tí jeho prašiví psi,“ povedal naštvane Tom a ďalej sa díval, čo sa bude diať.
„Zasiahneš?“ spýtal sa pobavene Andy.
„Zatiaľ to není nutné,“ pokrútil hlavou. Potom ale začul rachot a zbadal chudé telo, ktoré dopadlo na zem. Naštvane zaťal päsť, keď zistil, komu to telo patrilo.
„A dosť! Mojej hračke nikto ubližovať nebude,“ povedal si skôr pre seba, ale Andreas to aj tak počul.
Tom sa vydal smerom k Davidovi a jeho poskokom, ktorí ešte nemali v pláne skončiť, až kým nezbadali Toma.
„Tom,“ oslovil ho David.
„Na tejto chodbe nemáte čo robiť,“ nadvihol obočie Tom. Snažil sa zachovať si chladnú hlavu, no vnútri v ňom to vrelo.
Keby nebol Tom jeden z najpopulárnejších a najobľúbenejších chalanov na škole, už dávno by mal rozbitú hubu. David a jeho partia sa radšej stiahli a odišli.
„Si v poriadku?“ spýtal sa Tom svojej hračky, ktorá sa práve odlepila od zeme. Chlapec mu na súhlas prikývol.
„Som Tom,“ predstavil sa mu a natiahol k nemu ruku.
„Bill,“ šepol chlapec, ale ruku neprijal. Namiesto toho utiekol. Tom to nechápal. Urobil niečo zle? Za sebou počul mierne zasmiatie, ktoré patrilo jeho kamarátovi.
„Je ti niečo smiešne?“ ohnal sa po ňom rukou.
„Asi len to, že som vyhral,“ prišiel k nemu a posledné slovo mu zašepkal do ucha a vzrušene mu skusol ušný lalôčik.
„Toto ešte není koniec,“ mierne od seba Andreasa odstrčil. „Dostanem ho do postele, aj keby to malo byť nasilu!“
„Ako vidím, tak to inak asi nepôjde,“ zasmial sa Andy, no keď videl Tomov nepekný pohľad, zmĺkol.
„Musím ho nájsť,“ informoval svojho kamaráta Tom.
„Prečo? Nedokážeš sa zmieriť s faktom, že k uspokojeniu ti bude musieť postačiť len moja prdelka?“ zaškeril sa Andreas.
„Hm, nejak sa mi zapáčila predstava teba zo zelenými vlasmi a v ružovom tričku,“ oplatil mu to. Andy zvážnel.
„Prehráš!“ zavrčal Andy.
„Maj sa,“ povedal Tom naštvane a odišiel. Predieral sa davom a za každú cenu sa ho snažil nájsť. Bill, ten chalan, mal niečo do seba. Tá jeho plachosť Toma nesmierne vzrušovala. Ani nevedel prečo vlastne toto všetko robí. Hľadať Billa po celej škole naozaj nie je jednoduché. Mohol by byť hocikde.
Cez hodinu biológie prišiel Tomovi lístoček. Okamžite ho rozbalil a musel sa pousmiať. To písmo poznal.
„Tak čo, už si našiel tú svoju šípkovú Ruženku, alebo konečne priznáš prehru?“
Tom zobral pero a začal písať:
„Len tak ľahko sa nevzdám. Ja to totiž vyhrám.“
Naozaj nemal v pláne prehrať.
O chvíľu mu prišiel ďalší lístok s protestmi jeho kamaráta. Otočil sa smerom k Andymu, ten naňho pobavene hľadel. Tom mu zamával prostredníkom pred očami a ďalej to už nemal chuť riešiť.
Na ďalší deň
„Prečo si mi včera nebral mobil?“ osopil sa na Toma Andreas ráno pri skrinkách.
„Tiež ťa zdravím,“ odfrkol Tom a ďalej si vyťahoval zo skrinky veci potrebné na prvú hodinu.
„Ahoj,“ pozdravil ho konečne Andy a oprel sa o skrinku.
„Nemal som na teba chuť,“ odpovedal mu na položenú otázku.
„Keď sme pri tom, tak myslím, že je tu niekto, na koho by si chuť mal,“ prehovoril Andy po chvíľke ticha. Tom sa otočil. Naproti sebe zbadal osôbku, ktorá ho ale vôbec nevnímala. Prešla okolo neho so sklopenou hlavou a zastala pri svojej skrinke.
„Drž mi palce,“ vydýchol Tom a stále očami sledoval to čiernovlasé stvorenie. Rozhodol sa totiž opäť nahliadnuť do tých čokoládových dúhoviek. Dnes sa mu to už musí podariť. Bill mu nesmie ujsť tak, ako včera.
„Ahoj,“ zastal pri jednej zo skriniek a pozdravil spomínaného chlapca. Ten len mierne otočil hlavou k Tomovi, ale nevydal ani hlásku. Nastalo trápne ticho.
„Takže, ty si tu nový?“ zbytočný otázka, ale Tom sa ju rozhodol vysloviť, aby nadviazal konverzáciu. Bill prikývol. Toma už unavovalo, že jeho hračka nič nehovorí.
Opäť sa topil v tom mori čokolády. Pohľadom sa snažil uistiť Billa, že sa nemá čoho báť, a možno ho aj trochu zviesť. Vždy to fungovalo, ale teraz dosiahol len to, že osoba oproti nemu znervóznela.
„O čo ti ide?“ dodal si odvahy Bill a vyslovil svoju otázku, ktorá mu už dlhšie vŕtala hlavou.
„Možno sa mi páčiš,“ usmial sa naňho Tom. Billa táto odpoveď trochu zaskočila.
„Ja… už musím ísť,“ zaklamal Bill a rýchlym krokom si to mieril do triedy. Práve sa ozval zvonček.
„Kurva!“ zanadával Tom a naštvane kopol nohou do skriniek.
„Vieš, Tom,“ prišiel k nemu Andreas, ktorý doteraz celé toto dianie pozoroval z diaľky, a kamarátsky ho objal okolo ramena. „Ja si myslím, že by si to už mal vzdať.“
„Nikdy! Ako je to možné? Vždy to zaberie, len tento má stále nejaký problém!“ vyprskol.
„Hm, máš pravdu. On není ako tie ostatné nuly, čo si dostal do postele, a potom ich odkopol,“ zamyslel sa Andreas.
„Andy, zmĺkni,“ nahodil svoj nepekný pohľad, ktorým prepaľoval svojho kamaráta stojaceho vedľa neho.
„Chcel som povedať, že tento je dosť tvrdý oriešok,“ vysvetlil.
„To teda je,“ súhlasil a na tvári mu zažiaril malý úškrn.
Sedel na lavičke a užíval si príjemné slnečné lúče, ktoré mu bili do jeho tváre. Bola obedňajšia prestávka.
„Ehm, ehm,“ začul za sebou tiché odkašľanie. Otočil sa a pred sebou zbadal čiernovlasú postavu. Tá len nervózne prešliapla na mieste a obišla lavičku. Chvíľu váhala, no potom si prisadla k hip-hoperovi.
„Ja… chcel som ti len povedať, prepáč,“ povedal tichým hláskom Bill a previnilo sa zadíval do zeme. Tom sa musel sám pre seba usmiať.
„Ako to, že ťa všetci berú normálne?“ pokračoval, a konečne sa odvážil na Toma pozrieť.
„Zdá sa, že ťa nechápem,“ pokrútil hlavou dredatý chlapec.
„Na predošlej škole sa mi všetci smiali a nadávali mi do buzerantov. Ale ty mi len tak na chodbe povieš, že sa ti páčim, a každý to ignoruje,“ vysvetlil a mierne sčervenal.
„Tak toto ťa trápi,“ usmial sa a jemne ho pohladil po vlasoch. Bill sa mierne odtiahol. „Neboj sa, ja ti neublížim.“ Chlapec sa pri týchto slovách uvoľnil.
„Vieš, ide o to, že na mňa si tu nikto netrúfne. A vlastne nie som čisto buzerant, som bisexuál,“ odpovedal Billovi na otázku.
„Aha,“ pípol Bill.
„Ak by si tu niekto na teba dovoľoval, povedz mi to. Ja si to s ním vybavím,“ zasmial sa, no potom zvážnel a pozrel sa Billovi do očí. „Si prekrásny.“
„Ď-ďakujem,“ zakoktal sa čiernovlasý chlapec.
„Chcel by som ťa pobozkať,“ priblížil sa Tom ešte bližšie k jeho tvári.
„To… nepôjde,“ odtiahol sa Bill. „Chcel som len povedať, veď ťa ani nepoznám.“
„A chcel by si ma spoznať?“ zaškeril sa Tom. Jeho plán vychádzal bezchybne. Už len chvíľku a Bill sa mu poddá. Tom vedel, akými očami sa naňho Bill pozerá. Ten naivný zamilovaný pohľad. Takto sa naňho dívali všetky jeho obete, ktoré bezcitne odkopol po tom, čo mu doslúžili.
Bill prikývol. S Toma vyžarovala nezvyčajná vlastnosť. Pre Billa to bolo niečo celkom nové. Myslel si, že Tom mu môže dať niečo, po čom už dlho túžil. Lásku.
autor: Ywča
betaread: Janule
Mám ráda povídky ze školního prostředí a mám ráda, když Tom Billovi ubližuje. Až na to, že si pak stěžuju a děsně se mi nelíbí, jak Billi trpí. 😀
Vlastne som Ywča,nie Iwča 😀 ale tak čo už…
[1]: Hah, u mňa je to podobné 😀 tiež mám rada hentaké príbehy, ale vadí mi ,keď Bill trpí…no čo 😀 dobre sa mi to píše 😀
[2]: :o)Promiň Ywčo, že jsem tě překřtila, máme tady autorku s měkkým I, tak jsem to asi napsala automaticky. Už je to v pořádku. 🙂 J. :o)
Povídka se mi moc líbí a je fakt dobře napsaná =)!!Ale je mi líto Billa,doufám,že se Tom nakonec zamiluje a už s ním zůstane..=)
já nechci aby ho Tom odkupnul … já chci aby byli spolu … prostě aby se do něj zamiloval prosím .. 🙁
chudák Billi až se to dozví…x(
Teda ten Tom je ale hajzlík.. Na jednu stranu.. xDD Ale jinak krásnej příběh,jsem zvědavá jak to dopadne..