autor: Licona
betaread: Janule
betaread: Janule
Pomaly sa stmievalo a vrcholky stromov čechral jemný vetrík. Bol teplý a chlapec sediaci na múriku pod stromami sledoval jeho hrádky s tichým zaujatím.
Posledné miesto, ktoré patrilo len jemu. Posledné miesto, kde mohol ešte snívať. Miesto, na ktorom sa toho toľko odohralo…
:::flashback:::
„Bill, poď sem…“
Jeho telo sa triaslo. Nevedel, či je to od zimy alebo od vášne. Možné je, že príčinou boli oboje. Pomaly sa pritisol k bratovi a nechal ho, nech mu rukou jazdí po chrbte. Triaška zmizla…
„Bill, chcem ti niečo povedať…“
Prekvapene vzhliadol na Toma a skoro sa rozosmial. Tom sa totiž tváril neuveriteľne roztomilo.
„Bill, chcem ťa, milujem ťa, nemôžem bez teba žiť…“
Rozplakal sa…
Posledné svetlo dňa zmizlo a nastala noc. Po oblohe plávalo pár mrakov a občas zatienilo nezvyčajne jasné hviezdy. Zrazu na oblohe zažiarila padajúca hviezda.
„Bill, želaj si niečo,“ zašepkal chlapec a zažmúril oči…
„Želám si, aby zomrela…“
:::flashback:::
„Nechaj ma!“ skríkol takým tónom, až sa začal cítiť ako hysterická mladá slečna.
„Bill! To nie je tak… ja, proste… my…“
„Radšej nič nehovor, všetko si pokazil!“
„Myslel som si, že ma miluješ…“
„JA ťa milujem, otázkou je, či ma miluješ ty…“
„Niekedy nejde len o to, či niekoho miluješ,“ Tom sa tváril skrúšene.
„Áno? ÁNO??! Myslel som si, že práve O TO ide!“
Tom zakrútil hlavou.
Chlapec otvoril oči a zatváril sa prestrašene. Takto by nemal rozmýšľať, ona za to nemohla, tá láska proste opadla a Tom sa znova zaľúbil…
Potriasol hlavou. Za to želanie by si zaslúžil zomrieť. Tom je šťastný, nie je to podstatné? Čo tam po tom, že on sa trápi? Ak je šťastný ten, koho milujete…
Rozplakal sa. Slzy mu pomaly stekali po tvári. Utrel si tvár do trička. Kedysi by po takom úkone bolo celé od make upu, ale tie časy boli už dávno preč…
:::flashback:::
„Už si hotový?“ ozvalo sa za ním. Zľakol sa až nadskočil.
„Hej, toto mi nerob, skoro som si kvôli tebe vrazil ceruzku do oka.“
„Prepáč,“ tichým hlasom povedal Tom a schytil Billa zozadu okolo pása.
„Ešte máme chvíľu čas,“ šibalsky mrkol a Bill razom zabudol, že má namaľované len jedno oko a za polhodinu vyrážajú na rozhovor s Bravom.
„A čo by si za tú chvíľu chcel stihnúť?“ hral nevedomého.
Tom sa mu prisal na krk a jazykom ho hladil až Bill pocítil príjemné zimomriavky. Otočil sa k tomu malému diablikovi a bozkami mu zasypal celú tvár. Tom sa potichu zasmial
„Strašne moc ťa ľúbim. A nikdy v živote ťa nechcem stratiť.“
„Nikdy ma nestratíš, to ti sľubujem…“
Popotiahol nosom a červenými očami opäť pohliadol na nebo. Plané sľuby. Všetci zamilovaní si ich dávajú. Vyjdú vôbec niekedy? Stratil ho aj napriek sľubom. A čo mu zostalo?
Žiarivý záblesk. Padajúca hviezda.
„Želám si, aby som nikdy nezabudol…“
Zostanú mu spomienky…
autor: Licona
ale co se stalo?.. neee radši to nechci vědět nebo bych zase brečela…. no.. ale je to strašně kráásné.. moc krásně napsane…
krása…já nevim co víc říct….prostě krása!!!
nádhera *zasněný pohled*
to je krásný 🙂 mukc :'(
Tak to bylo krásné… jo, sliby chyby, chudinka Bill, život holt není žádný peříčko 🙂
ááááh, tvoje poslední povídka tady na blogu přečtená. tak kdy budou další Martinko? ;):P
flixo : Po dlhom čase som sem zavítala a pozrela som si svoje poviedky a zbadala som, že si si dala deň v znamení tragických Liconiných poviedok 🙂 Ďakujem za komentáre, veľmi si ma potešila 🙂
A keď som si niektoré tie poviedky prečítala, začudovala som sa, že ma ešte nikto nepreklial za to, že som dvojčatá zabila už aspoň 30-krát 😀
Také trhané ale pekné 🙂
[7]: jen je zabíjej. 😀 nikdo to neumí s takovou grácií jako ty. 😉