autor: Suzy and Jewel of Dark
Bol chladný decembrový večer a námestie Magdeburgu sa len hemžilo ľuďmi, ktorý nakupovali darčeky na poslednú chvíľu. Po celom námestí boli roztrúsené zamilované páry, medzi ktoré by rád patril aj Bill. Túžil po láske, túžil po niekom, kto by stál pri ňom aj teraz. Avšak teraz pri ňom stál len jeho brat Tom.
Bill: Bolo krásne sa pozerať na to, ako každý chodil za ruky a boli zaľúbený… aj ja by som chcel byť tak…
Tom: Hm… sexi kusy tam okolo nás prechádzali, ale nemohol som sa dívať len na ne. Mal som pri sebe svojho brata, ktorý sa ku mne tisol čoraz viac, bolo vidieť, ako drkotá zubami. Za malú chvíľku sme prišili ku fontáne a tam som si rozopol mikinu, do ktorej som veľmi ochotne zabalil môjho bračeka. Ale ten sa odo mňa ani tak neodlepil a stále sa ma držal…
Bill: Bolo super držať sa Toma, z ktorého sálalo teplo a príjemne ma hrialo pri srdiečku. Začal som túžiť asi po vlastnom bratovi alebo neviem čo mi bolo, ale nemohol som sa od neho odtrhnúť od jeho vône, od jeho tepla, ktoré mu vyžarovalo z tela…
Tom: Pomaly ale iste sa mi to začalo páčiť, ako si ma tak stískal. Bolo príjemne vedieť, že niekomu na vás záleží.
,,Nejdeme do tamtoho obchodu? Hm?“ Nejak už aj mne prišla zima, tak som Billa stiahnul do obchodu. Vybral som veľmi dobrý obchod! Zlatníctvo! Tak som zvedavý, čo si vyberie a môžem mu tu kúpiť aj darček na Vianoce…
Bill: Pozeral som si všetko okolo čo bolo vo výklade. Našiel som jeden veľmi krásny náhrdelník z čistého zlata v tvare krížika.
„Tom asi toto kúpim alebo tento tu?“ ukázal som vedľa toho čo bol vystavený.
Tom: ,,Ja neviem, ale ten prvý bol krajší… skús si ho… počkaj, pomôžem ti…“ pomaly som mu zapínal náhrdelník zozadu, triasli sa mi ruky ani neviem prečo, ale mal som taký divný pocit… Úspešne som ho zapol a otočil som si ho k sebe. ,,Ten je super…“
Bill: „Ďakujem, že si mi ho pomohol zapnúť…“ povedal som mu a šiel som sa pozrieť do zrkadla či mi to dobre sedí. Ako som sa tak obzeral, tak som si všimol pohľad Toma na mňa. Krásne sa dokázal usmievať… „Tak tento si zoberiem,“ povedal som a šiel som k pokladnici.
Tom: Už spokojne vychádzal z obchodu a ja s ním. Chytil som ho okolo pásu a vybrali sme sa smerom domov. Celu cestu sme sa rozprávali. Už som ani nevládal chodiť, ale Bill tiež. Bol som starší a tak som ho kúsok pred domom zobral na ruky. Usmieval sa ako slniečko. Bol taký detsky roztomilý… Počas tých nákupov mi muselo asi hrabnúť, lebo ma začal priťahovať ako magnet… xD
Bill: „A teraz ma kam zavedieš?“ spýtal som sa pred našim domom, kým ma jednou rukou držal okolo pásu a druhou otváral dvere. Toto všetko ma privádzalo do šialenstva, lebo som nemohol z vlastného brata, ktorý ma držal na svojich rukách…
Tom: ,,To je prekvapenie…“ odpovedal som mu, a už som ho ťahal do svojej izby mu ukázať môj darček… Kúpil som mu plyšového medvedíka a chcel som mu to dať teraz. Teraz sa mi to hodilo… Ešte stále som ho mal na rukách a niesol som ho do svojej izby…
Bill: Držiac ma na svojich rukách, ma niesol hore do svojej izby. Miloval som prekvapenia, ktoré mi dával môj brat, boli vždy také zaujímavé… xD Pred dverami jeho izby ma dal dole a otvoril dvere. Ako prvý vošiel Tom a za ním hneď ja. Na jeho posteli bol plyšový macko, ktorý mal v rukách srdiečko a na tom nápis „I LOVE YOU“. Zobral som si macíka do ruky a pozrel som na Toma. Pochopil som to, čo mi celé mesiace našepkávalo moje srdce… zaľúbil som sa do svojho vlastného brata… miloval som ho celého…
Tom: Boli zbytočné slova. Pomaly som sa priblížil ku nemu a vtesnal som mu malý bozk na pusu. Chcel som to len vyskúšať, ale to moje skúšanie sa mi vymklo z rúk a tak sme sa začali „pusinkovať“ stále viac a viac. Ochutnával som jeho pery stále znova a znova nevedel som sa ich nabažiť…***
O 5 mesiacov pozdejšie:
,,Billí, ja ťa tak milujem!“
,,Vieš o tom, že aj ja teba?“ tíško sa usmial pre seba Bill.
Pozn autora: Sorry, ten koniec som ako úplne odflákla, lebo tie posledné riadky sme už nepísali spolu a chcela som to mať dokončené, a tak som napísala hneď prvé, čo ma napadlo… xD
Tak sa na mňa nehnevajte! xD Ale mohla by som ten koniec doplniť: A žili šťastne až do smrti… xD
Berte to prosím s rezervou… mám blbú náladu …:(( Jewel of Dark
autor: Suzy and Jewel of Dark
betaread: Janule
unahlený ale hezky
Joo unáhlený…xD Ale hezký…Mas pravdu….
no to je pravda je to takový rychlý ale přesto to je perfektní!!!!
hehe ale je t fakt krásný celou obu c jsem to četla mi hrál na oblišejí úsměv, ta povídka to umí:).. šikovný holky ;D
joj moja no tak skoda ze sme to my dve nedopisali ale co uz no:D vsak ´pridu dalsie
Krásne … 🙂 🙂