Diablov strážny anjel 13.

autor: Nena

„No pochybujem že by ste s tým súhlasili,“ jemne si obtrela slzy.

„Čo to je?“ spýtal sa Tom.

„Je to prepožičanie tela,“ vysvetlila.

„Ja dám Billovi svoje telo?“ nechápal Tom. Ani ja som hneď nechápal.

„Nie tak celkom,“ venovala mi pohľad,“  pôjde o to že vložíš svoju dušu do môjho tela.“

„To nemyslíš vážne,“ hneď som to zamietol.

„Ale myslím. Chcete sa porozprávať normálne? Len do mňa vojdeš… teda,“ všetci sme sa rozosmiali, „nie tak ako vás napadlo. Je na to jeden spôsob. Porozmýšľaj… chceš hovoriť s Tomom, no nie? Konečne si to vysvetlíte.“

„Keď ja neviem,“ váhal som.

„Chceš hovoriť s Billom?“ pozrela na Toma. Tom prikývol.

„Chceš hovoriť s Tomom?“ pozrela na mňa. Prikývol som.

So slzami v očiach sa usmiala a vzala svoju kabelku.

„Prečo ten súcitný pohľad?“ podišiel k nej Tom.

„Pochopíš, keď ti Bill všetko povie,“ rozzipsovala ju a vytiahla nejaký notes. Vrch mal čierny kožený, a dookola bola červená výšivka – ruža.

Začala v nej listovať a ako som sledoval, ako prehadzuje strany, mala tam toho dosť popísané. Zastala niekde v strede a celkom roztvorila dvojstranu. Položila ju na posteľ a nadýchla sa.

„Takže… ešte som to nerobila…“ hovorila ako keby sebe.

„To myslíš vážne?“ spýtal sa Tom.

„Hej,“ prechádzala prstom po strane.

„A to ti mám zveriť do rúk svoju dušu?“ neodpustil som si.

„Máš na výber?“ pozrela na mňa s prstom stále na notese.

Prehltol som a povzdychol si… nemám inú možnosť. Toma milujem, som mŕtvy a chcem mu všetko vysvetliť, odľahčiť si srdce, inak by som nevydržal.

„Čo mám urobiť?“ naberal som odhodlanie.

„Stačí toto,“ vytiahla z kabelky čiernu ružu a čiernu sviečku.

Tom si vyhúkane sadol do kresla a sledoval ju. Na to ešte vybrala zápalky.

„Nie žeby som fajčila, ale sviečky sú moja terapia,“ vysvetlila Tomovi a zápalkou zapálila sviečku. Chvíľu hľadela do plameňa.

„Zhasneš lampu?“ poprosila ho. Urobil tak a prisadol si na druhý kraj postele. Celú izbu osvetľovala len jedná sviečka. Nena ju vložila do svietnika a vzala do rúk nejakú misku. Položila ju vedľa svietnika a pozrela na mňa:

„Teraz zapálim ružu, a ty do mňa vojdeš, ako keď si u mňa prechádzal cez steny.“

„Si si istá že to vyjde?“

„Určite. Ty si prvá duša, ktorú som privolala, tak verím že vyjde aj toto.“

„Veď preto sa pýtam… som jediný, kto sa ti podaril.“

„Nenič moje už aj tak malé sebavedomie,“ poprosila ma a zapálila sviečkou ružu.

„Na tri,“ nadýchol som sa, „raz, dva…,“ podišiel som k nej, „tri,“ zavrel som oči a vošiel do nej. Ovládol ma zvláštny pocit… ako keď cestujete tunelom, žalúdok sa mi stiahol. Keď to prestalo, otvoril som oči. So strachom som si uvedomil, že hľadím na ružu horiacu v mojich rukách.

„Preboha,“ dal som ružu do misky a obzrel sa. Vážne som bol v Nene. Zdvihol som pohľad na Toma a čakal kým prehovorí.

„Si to ty? Bill?“ nebol si istý.

„Som,“ usmial som sa a rozhodol sa využiť situáciu.

„Ale veď…,“ nešlo mu to do hlavy.

„Aj keď si vždy tvrdil kvôli sláve, že panictvo si stratil v trinástich, nikdy to nebola pravda.“

„Bill,“ vyvalil na mňa oči a postavil sa.

„Ale nie,“ chytil som ho za ruky a stiahol ho s5 si sadnúť,“ chceli sme sa normálne porozprávať, no nie?“ jemne som mu stlačil ruky. Aby vedel, že som to vážne ja.

„Ale vyzeráš úplne ako Nena.“

„Lebo som v jej tele,“ povedal som rázne. Hľadel na mňa a potom sklopil zrak k zemi.

„Nechcel som, aby si umrel,“ pošepkal.

„Prečo to hovoríš?“ chytil som mu bradu a zdvihol jeho pohľad na mňa. Cez svetlo sviečky bol okúzľujúci.

„Nechcel som ťa zabiť,“ z červených očí sa mu pustili slzy. Veľmi som na ňom zbožňoval, ako sa pred všetkými pretvaruje na tvrdého, ale predo mnou dával citom voľný priebeh. Okrem tých, ktoré pociťoval ku mne. Smola… práve preto som to netušil.

„To nehovor.“

„Je to tak. Ja som ťa zabil. Nikdy som ti nemal povedať pravdu, nikdy som nemal žiarliť, nikdy si nemal za mnou ísť, nikdy si nemal šoférovať, nikdy…,“ začínal byť hysterický. Prvýkrát som ho takto videl. Väčšinou som bol ja ten hysterický.

„Prestaň… tu nejde o to, koho je to chyba, ale prečo som tak za tebou letel. Prv som sa bál, že havaruješ ty. To som vôbec nechcel, lenže… mne si svojimi slovami vyrazil dych. Doslova…“

„To alkohol. Keby som nepil, nepriznám sa. Veď som sa nepriznal už päť rokov, tak čo?“ vypadlo z neho a hneď na to, aj cez nie tak veľké svetlo, som zbadal ako sčervenal. Potom sa postavil. Vôbec nebol vo svojej koži. Stál pri balkóne a hľadel do tmy. Podišiel som k nemu a chytil ho za rameno.

„Ty… už viem, prečo si vždy musel mať sex s babami. Nechcel si si priznať, že som ťa priťahoval ja, však?“ pošepkal som mu.

„To ja…“

„Tom… už si sa priznal. Predo mnou už nič neskryješ. Uvedom si, že ten vzťah, ktorý sme pokladali za bratský, jednoducho bratský nebol. Každý sa nám čudoval. A my sme sa ticho klamali, a vyhovovalo nám to. Ale už si to nevydržal. A ja som si uvedomil, že som kritizoval tvoje sexuálne noci len preto, lebo si sa im odovzdával. A pozri na mňa,“ otočil som ho tvárou ku mne,“ síce je to Nenine telo, vnútri som ja, a milujem ťa. Ako ty mňa, a preto ťa pri sebe ako mŕtveho nechcem,“ slza mi opísala cestičku až po koniec tváre.

„Och Bill,“ ako keby sa to v ňom zlomilo, slzy pustil von a so vzlykmi ma objal. Konečne som cítil tú jeho prenikavú, neodolateľnú vôňu. Trochu som zdvihol uslzenú tvár k jeho dredom na pleci a ani si neviete predstaviť, čo ich cítenie na tvári so mnou robilo. Hodnú chvíľu sme len tak stáli v objatí a plakali ako malé deti. No pre nás to bolo prvé odlúčenie odvtedy, čo sme sa narodili. Odlúčili nás len raz, keď som skončil v nemocnici. Aj to u mňa bol každý deň, a nechcel ísť ani do školy.

„Takže sa neopovážiš nechať našu rodinu, kapelu a fanúšikov osamote, je ti to jasné?“ na oko prísne som sa trochu odtiahol a hľadel na neho.

„Ja to bez teba nevydržím,“ pohladkal ma po tvári a dlaň nechal na mojom líci. Nahol som tvár, aby som jeho ruku cítil a usmial sa.

„Budeš musieť. Budem s tebou… neboj.“

„Pod jednou podmienkou,“ pritlačil sa ku mne,“ pobozkaj ma,“ pošepkal.

autor: Nena

betaread: Janule