Diablov strážny anjel 14.

autor: Nena
„Ale… to myslíš vážne?“ musel som sa smiať.
„Myslím. Snívam o tom roky.“
„Čo ak ma Nena zabije?“ predsa len som bol v jej tele. Boli to jej pery.
„Ja to potrebujem. Nevieš čo som prežíval… nikdy som tak netrpel ako teraz,“ hľadel na mňa ako zmoknuté kura. Neodolal som. Zdvihol som ruky a položil ich na jeho ramená. Tom sa nadýchol a zavrel oči. Opatrne som sa k nemu nahol a spojil naše pery. Prv som pocítil jemne chladivý piercing, a chvíľu som len tak pohyboval perami. Potom som pery pootvoril a to isté urobil aj Tom. Aj naše jazyky sa spojili. Po pár minútach sme sa oddelili a so zavretými očami mali o seba opreté čelá.
„Vieš nad čím som rozmýšľal?“ spýtal sa. Otvoril som oči a s čelom na čele si hľadeli do očí.
„No?“ usmial som sa.
„Aké by bolo bozkávať sa s tvojim piercingom v jazyku,“ zasa mu stiekla slza po celej tvári.
„Ale no tak… niekedy sa to dozvieš,“ utrel som mu ju.
„Veľmi ťa milujem. Nedokážeš si predstaviť, čo som si uvedomil. Vždy som ťa bral ako samozrejmosť. A teraz? Chýbajú mi úplne blbosti. Tvoj smiech, tvoja irónia v hlase, tvoj výraz, keď na mňa naštvane kričíš, no dokonca aj tvoja hudba, tvoj vlas na mojich veciach, tvoja precitlivenosť, tvoja egoickosť, proste to čo mi vadilo… teraz by som to chcel vrátiť,“ dokonca ma objal. Tak silno. Zničene plakal.

„Prepáč. Nechcel som ťa takto nechať samého,“ aj ja som zasa plakal. Cítil som sa presne strašne ako on. Neudržal sa na nohách, a ja takisto. Spolu v objatí sme si kľakli a plakali.
„Aj ja ťa milujem. Ako ešte nikdy nikoho,“ ešte nikdy som ho nevidel tak zroneného. Snáď keď sme boli malí a naši rodičia sa rozvádzali. Ale čo prežíval teraz… tá bolesť prechádzala aj mnou. A bola neznesiteľná.
Po chvíli objímania som ale spozoroval, že mnou prechádza ale ešte iná bolesť. Viac fyzická ako duševná. Skôr ako som to stihol povedať Tomovi, tá bolesť mnou preblesla a ako keby som stratil vedomie. Otvoril som oči a uvedomil som si, že ležím na zemi. V Tomovej izbe. Pozrel som na seba a zistil, že som to zasa ja Bill. Niečo ako duch Bill. Pozrel som na Toma a vtedy otvorila oči Nena a uvedomila si, že objíma Toma.
„Och nieeeeee!“ rýchlo ho pustila a vzdialila sa.
„Nena?“ hneď pochopil.
„A kto iný? Bože!“ postavila sa. Sfúkla sviečku a pozrela na mňa.
„Nena… prepáč…“ snažil som sa to napraviť.
„Čo ste robili?“ položila mi otázku.
„No… bozkávali sa?“ opatrne som priznal.
„Nie!“ vykríkla.
„Prepáč… ale ani nevieš, čo sa stalo. Nepochopíš to… proste…“ snažil sa jej to vysvetliť Tom, „chcel som to ja a neprežil by som, kebyže sa to nestane… predstav si, žeby si Georg priznal, že ťa zbožňuje. Nechcela by si ho bozkávať?“
Nenin naštvaný výraz sa v stotine sekundy zmenil na vystrašený.
„Čo?! Georg?!“
Tom sa jemne usmial.
„Tebe to ešte nedošlo? Všetko mi povedal. Na kare.“
„Počkať,“ zastavila ho, „Georg Listing tebe povedal, že ma chce? Ten Georg Listing, čo mi neustále sere do huby a to nehovorím o tom ako mi „verí“?“
„Lebo sa bojí toho, čo k tebe cíti. Radšej ťa odstrčí a sám seba klame, že o tebe nesníva.“
„Moje slová,“ súhlasil som s Tomom a usmial sa na Nenu.
„Myslím, že táto téma už skončila, a to do tej doby, ako ma Georg prestane štvať a začne mi veriť. A pokiaľ sa ty už nechceš zabiť, tak ja by som už išla,“ prv pozrela na Toma a potom na mňa.
„Ale ešte sa vrátime,“ povedali naraz, až na to, že Tom s vrátite.
„Súhlas. Ide sa,“ otvorila dvere a Tom išiel s nami až k vchodovým dverám.
Tak sme zastali a pozrel som na neho.
„Povedz mu, že na neho budem myslieť,“ usmial som sa. Zopakovala po mne.
„Ja viac,“ odpovedal s rovnakým úsmevom.
„Nechcete, aby som vám zasa požičala telo?“ povedala Nena podráždene.
„Án…“ začali sme naraz.
„Nie! Nepripadá k úvahu. Ide sa!“ surovo odchádzala a ja som musel za ňou. Tom ešte poslal pusu a zavrel dvere.
„Nemysli si, že ti to odpustím len tak. Moje pery!“ kričala na mňa podráždene.
„Nemôžeš na to nemyslieť? A čo si čakala? Milujem ho. On mňa… išlo to samo.“
„A čo by sa stalo, kebyže som ešte počkala chvíľu, a až potom sa vrátila do svojho tela?“ zastala a prebodla ma pohľadom.
„Ty si to chcela. Nenútili sme ťa. A aj pomôcť si mi chcela. Nikdy som ťa nenútil.“
„Ja… tak dobre. Ale čo keby to videl Georg?“
Rozosmial som sa.
„Ty si ešte horšie zaľúbená ako ja.“
„Škoda len, že ten chalan so sexy zadkom ma len zraňuje,“ hneď zosmutnela.
„Veď neboj. Pomôžem ti. Uvidíš. Bude to super. A aj odčiním ten bozk,“ žmurkol som na ňu.
autor: Nena
betaread: Janule

4 thoughts on “Diablov strážny anjel 14.

  1. To tedy nevím, proč se Nena rozčiluje nad tím Billovým a Tomovým polibkem, jednou přeci půjčila Billovi tělo, tak mohla tušit, že si hoši nebudou jen povídat :)))

  2. Konečně se kluci aspoň políbili, i když tam nebyl ten piers, to je škoda… Nena pěkně riskovala x)), taky by tímhle způsobem mohla přijít o panenství, jestli ještě nějaký má :D:D No nic… sand by jí to chlapci neudělali, ale v rámci twincestu by to nebylo marný :D:D Takhle jim to půjde holt těžko… leda by si na to Bill půjčil nějaký hezký chlapecký tělo, to by mohla Nena zařídit.. a vůbec by mu mohla opatřit nějaký tělíčko, co by už bylo volný x))… že by se nachomejtli k nějaký nehodě a ono už by to pak šlo samo… no nebudu předbíhat, uvidíme, co si na nás vymyslíš, Nenuš… toho Georga ti přeju, snad to bude brzo 🙂 Pa J. :o)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics