autor: Nena
„Jeden okruh tam a s5,“ povedal a Nena len prikývla. Mne sa zahmlilo pred očami… čo?!
„Nena, dúfam že nechceš…“
„Ideš so mnou,“ otočila sa ostatným chrbtom, aby ju nevideli, ako so mnou hovorí.
„Ja? Počkaj… ja som myslel, že sa o teba bojím, preto by si nemala ísť, nie že pôjdem s tebou. Stačila mi cesta tuná.“
„Nemôžeš sa odo mňa vzdialiť, pamätáš?“ usmiala sa a s nechuťou a strachom som si sadal vedľa nej.
„Nechcem druhýkrát umrieť.“
„Tebe to môže byť jedno. To ja som živá,“ pripútala sa.
„Ale… prosím, dávaj pozor.“
„Azda sa o mňa bojíš?“ usmiala sa.
„Nie, ale kto bude potom komunikovať za mňa s Tomom?“
„Ďakujem“ za to, ako „sršíš“ vďakou za túto službu,“ naštartovala.
„Robil som si iba srandu. Veď to vieš.“
Neodpovedala a zašla na štartovaciu čiaru. Pozrela na bok a uvidela Georga, ako na ňu hľadí z auta vedľa.
Naraz sa otočili dopredu a hľadeli na to, ako z davu povzbudzujúcich ľudí vyšiel jeden chalan a usmieval sa na obidvoch. Potom zdvihol ruky, obidvaja začali stúpať na plyn, a bleskovou rýchlosťou položením rúk k telu ich odštartoval.
Zakryl som si rukami oči a oblial ma neskutočný strach. Rýchlosť som cítil v každom kúsku svojho tela a vyvolávalo mi to zimomriavky. Počul som len vedľa mňa:
„Do riti!“
Otvoril som trochu oči a uvidel, ako nás Georg obehol.
„Nie!“ udrela Nena do volantu a pokračovala v ceste. Zaradila rýchlosť a na moje prekvapenie Georga predbehla. Hneď sa usmievala a držala si Georga za sebou. Vybrali ostrú zákrutu a vracali sa s5. Nena sa držala stále vpredu, no pred koncom ju Georg predbehol. Vystrašene pridala a cieľovou čiarou prešli úplne naraz. Aspoň z môjho pohľadu. Zastavili a Nena vyšla z auta.
„Áno! Uznávaš prehru?“ zastala pred Georgovým autom.
„Prehru? Ja som vyhral,“ vyšiel z auta.
„Tak potom si slepý,“ prekrížila si ruky.
„Budeme sa odteraz hádať? Odkedy si spoznala Billa a Toma, si ako vymenená.“
Tak toto nedopadne dobre, pomyslel som si.
„Som ako vymenená?! Až teraz to som ja! Je mi jedno, čo si o mne myslíš! Už sa ti nechcem pretvarovať a za každú cenu páčiť! Každopádne to aj tak bolo na hovno, lebo si mal o mňa záujem, len keď si si vypil!“ kričala po ňom.
„Toto si mi chcela povedať?“
„Ešte to, že keď ty v niečo neveríš, to neznamená že to nie je!“ otočila sa na kamošov, ktorí na nich tiež čučali ako aj ja.
„Podľa mňa sme vyhrali obidvaja. Môžem si vziať čo chcem za odmenu?“ flegmaticky, akoby po ňom ani nekričala, ju zastavil. Videl som na jej tvári, že chce vybuchnúť a možno ho aj udrieť.
Možno naschvál, možno zo zvedavosti, otočila sa a vrátila sa k nemu.
„Môžem?“ spýtal sa skoro nepočuteľne a oprel sa o kapotu auta. Prikývla. Keby som to následne nevidel, neuverím. Chytil ju za boky, pritiahol si ju k sebe a bozkával. Prv zo šoku vôbec nespolupracovala, ale po troch sekundách si dala ruky na jeho ramená a bozky mu opätovala.
Nevedel som ani sám prečo, musel som sa smiať.
Samozrejme, že všetci dookola kričali, tlieskali, robili si z nich prču.
„Ty si teda dávaš načas,“ usmiala sa Nena, keď sa oddelili.
„Ja? Jasne.“
„Už na mňa nebudeš kričať? A vyhadzovať mi na oči to, za čo nemôžem?“
„Volal som s Tomom. Že vraj to prehnal. Neviem čo sa stalo, ale zrazu ťa vo svojej prítomnosti znesie.“
„Ja za to, čo sa stalo, nemôžem. A tie reči s mamou si prehnal,“ povedala smutne. Preboha… teraz pôsobila ako 5ročné dievčatko, nie ako tvrdá satanistka a špiritistka. To ma rozosmialo ešte viac. Bola taká čitateľná.
„Ja viem. Prepáč. Ale Toma to dostalo. Aj mňa. Nenávidel ťa. A ja som nevedel čo mám robiť. Ale on ti odpustil. Takže nemám dôvod sa pretvarovať. A tá mama… to som vážne nemusel.“
„Už to nerob.“
„Prisahám, že nebudem.“
Objali sa. Chvála ti, pane bože.
„Ani som ti so sexy zadkom nemusel pomáhať,“ povedal som jej.
Pozrela na mňa a usmiala sa ako slniečko.
autor: Nena
betaread: Janule
bože to je hezky