Sedel sám v izbe na stoličke…
slzy kvapkali, kvapka po kvapôčke…
zahľadený do okna pozeral sa na hviezdy…
pomyslel si: tam hore teraz niekde jeho malá duša hniezdi…
Stotina sekundy zmenila všetko…
Bill bol jeho všetko…
spomienky, zážitky, maličkosti…
zrazu nič nebolo hodné akosti…
Hrozný moment vracia sa v snoch…
len predstava o nich dvoch,
mu úsmev na chvíľu vyčarí,
no v zapätí sa aj tak vyparí…
Jeho slová do teraz znejú mu v hlave,
slová, ktoré len od neho boli hodnotné…
nikto nenahradí jeho oči, pery, vlasy tmavé,
bez neho je všetko stratené…
každý deň nie oči, ale sviečky,
nie pery, ale ruže,
nie on, ale pomník s jeho menom…
BILL KAULITZ
autor: Dominika
betaread: Janule
betaread: Janule
Och… =´(( Nááádhernýýý!!!! =´((
krásný, ale smutný, nezabíjejte ty dva chu¨dáky pořád:(
smutný :'( ale moc pěkný ^^
ja sem myslela ze padnu ….je to tak smutny ale presto tak nadherny ze se to neda anmi skoro popsat