autor: Nena
Keď som vyberal knihy, prerušilo ma kričanie na chodbe. Nechápavo na mňa pozrel Tom a vyšli sme.
„Vypadni! Hovorí ti niečo to slovo?! To znamená aby si zmizol!“ kričalo to dievča, ktoré som videl pod stromom. Zlostilo sa na vychudnutého chalana s dlhšími hnedými vlasmi a čiernymi linkami.
„Nena! Nerob hysterické prejavy!“ povedal ľahostajne. Akoby som videl Toma.
Priblížila sa k nemu: „Ja som tá posledná, ktorá by kvôli tebe bola hysterická!“
„Niekto si tu užíva posledný deň prázdnin,“ povedal Gustav vo dverách izby.
„Sklapni, Grent,“ s odporom na neho pozrel neznámy. Začínal mi byť odporný.
„On sa volá Gustav, po roku si si to mohol zapamätať,“ podotkol Georg.
„Aj ty sklapni Gergei.“
„Erik! To je Georg! A strácaš tu čas! Zmiz-ni!“ strkla do neho a so schmúreným výrazom odišiel.
„Prepáčte. Je to magor,“ smutne pozrela na Gustava a Georga.
„To je v poho,“ usmial sa Gustav a Georg len prikývol.
„Tak sa majte,“ zavrela sa do izby vedľa… ona tam býva?
„Ona je vedľa nás?“ spýtal som sa. Georg prikývol. Gustav doslova vybuchol smiechom.
„Ona sa mu dostala pod kožu,“ ukázal Gustav na Georga.
„Prestaň!“ trepol ho do hlavy.
„Očividne si sa až teraz spamätal zo šoku, že ťa oslovila menom. A že ho pozná.“
„Dám ti facku,“ upozornil ho Georg.
„Takže to je Nena?“ zaujal ma jej výzor.
„Je dosť drbnutá. Ale Georgovi sa páčia baby, ktoré majú o koliesko menej,“ smial sa z neho.
„Vážne schytáš!“ upozorňoval ho Georg.
„Alebo… o frajera na viac. A ona ma jedno aj druhé.“
Bavilo ma ako si ho Gustav doberal. Bolo to zaujímavé.
„Ten debil bol jej frajer?“ spýtal som sa.
„Erik…“ povedali naraz precitlivene.
„Nepochopil som,“ povedal Tom.
„Erik je prvotriedny idiot. A už tretí rok Nenu klame.“
„Tak dlho spolu chodia?“ zaujalo ma to.
„Áno,“ trpko podotkol Georg.
„Vieš, on ju vkuse podvádza. Ale ona to na vlastné oči ešte nevidela… no čo ak už áno? Čo ak sa preto hádali?“ uvažoval Gustav.
„Myslíš?“ zasvietili Georgovi oči.
„Ty si vážne zaľúbený,“ pozrel na neho Tom znechutene. Prečo to robí? Dotkli sa ma jeho reakcie. Veľmi.
„Ja len konštatujem,“ prekrížil si ruky. Presne v tom okamihu na poschodie prišlo čiernovlasé, vyzývavé dievča v rockovom outfite. Až goth. Niečo medzi. Sem tam mala v dlhých vlasoch prepletený čierno-fialový vrkôčik.
„Nena… no tak,“ klopala na dvere.
„Čo chceš?!“ vyšla naštvaná Nena.
„Neni trápne to sledovať?“ spýtal sa Tom, no ani jeden sme mu neodpovedali, ale pozorovali.
„Nič sa nestalo… len ty si namýšľaš, že keď Erikovi nedáš, tak že bude čakať do konca života?“ smiala sa jej.
„Aha… zato si ho ako moja kamarátka uspokojila, však?!“ Nena už nevydržala.
„Bože… chodí s tebou, tak čo?“
„Vážne? Fajn… začnem robiť to čo on,“ usmiala sa na ňu, podišla ku mne a pobozkala ma. Tak vášnivo a intenzívne, že som sa ledva udržal na nohách. Až som sa oprel o stenu.
„Preskočilo ti?“ spýtala sa jej tá druhá.
„Vieš čo?… povedz Erikovi, že ma už nezaujíma… a že je to obyčajná chodiaca troska, keď nevie ovládať ani svoje pudy. Papa,“ zakývala jej pred očami na rozlúčku. Urazene sa otočila a zmizla. Nena, akoby ma ani nepobozkala, odišla tiež. No do izby.
Pozrel som na chalanov. Gustav sa usmieval, Georg sa mračil a Tom na mňa len zazeral.
„Tak myslím, že bude lepšie, ak tu prehliadku školy urobíme hneď,“ precedil cez zuby Georg, zavreli sme izby a s Gustavom nám ukazoval, kde čo je. Jedáleň, učebne, knižnicu, dokonca aj skúšobne. Tam sme zastali.
„Všetky odbory: filmové, hudobné, výtvarné, literárne, všetko ma svoje priestory. A tuna sú hudobné,“ ukázal na dlhú chodbu s dverami s okienkom, kde bolo vidno až dnu. Všetky tie dvere boli vchod do perfektne upravených veľkých priestorov.
„Takže tuna budete tráviť skoro celý čas. Raňajky o siedmej, vyučovanie od ôsmej do dvanástej a potom umelecká drina. Začiatok predohrou, potom výučba s profesorom a potom samostatný tréning.“
„Predohra?“ nechápal som. Zrejme ani Tom.
„Vy ste nechodili na nijakú špeciálnu školu? Či nijaké hudobné vzdelanie?“
„Nechodili,“ priznali sme.
„Ou…“ začudoval sa Gustav,“ proste predohra je to, keď desať minút hráš čo chceš, spievaš čo chceš… proste sa rozcvičuješ… už je to jasné?“
Prikývli sme. Potom sa naše spoznávanie školy skončilo. Zatvoril som dvere do našej izby. Zapol som hudbu a išiel do kúpeľne. Chcel som sa odlíčiť a dovybaľovať veci.
„Páčilo sa ti to?“ prišiel hneď za mnou Tom.
„Čo ako? Škola? Celkom. Uvidím zaj…“
„Prestaň! Dobre vieš, že myslím niečo iné!“ postavil sa za mňa a ja som na neho pozrel cez zrkadlo.
„Vieš čo? Odstrkuješ ma od seba a keď sa jedno dievča zblázni, lebo chce vyprovokovať svojho chalana, tak žiarliš? Si smiešny.“
„Ja smiešny nie som.“
Kašľal som na neho. Chcel som ho vyprovokovať, aby si priznal pravdu. Medzitým som sa odličoval.
„Uvidíme, čo budeš robiť v noci… či sa len priblblo odličovať,“ odišiel do izby.
„Myslím, že ja nebudem ten, ktorému bude niečo chýbať. Jedná bratská noc oddelene bude fajn. Veď keď pre teba to nie je nič, len sex.“
„Bill? Ty si smiešny. Niečo mi vyčítaš, a pritom ty si práve taký.“
„Čo? Aký?“ prišiel som za ním s krémom v ruke.
„Že mi ubližuješ. Tebe sa ten bozk určite páčil.“
„Ale ale… kto to teraz berie príliš osobne?“
Otvoril okno, sadol si na stôl a zapálil si. Vrátil som sa do kúpeľne, všetko odložil a pustil sa do vybaľovania posledného.
Trucoval som. Ani neviem načo… asi nato, že je Tom nazlostený… i keď mi išlo o to, aby si ma konečne všímal… a Nena mi pomohla, lenže… teraz ma to netešilo. Len som hral jeho hru.
autor: Nena
betaread: Janule
predohra?:DD mohli to aj inak nazvat 😀 ale sak newadi….zacina sa to pekne komplikovat….ale ta Nena sa mi vobec napaci
Ta Nena se nám nějak rozjela, teda ta povídková Nena 🙂
Neny? Ty máš asi ráda Gea, že se s ním pořad davaš dohromany viď?
užasná povídka 🙂
teda takhle ošklivý bejt na sebe…že se nestydíte! xD
joo, začíná se to zamotávat 😀 ti jsou stejní 😀 jeden za osmnáct a druhý bez dvou za dvacet 😀
ále beztak se mu to nelíbilo. Tom je Tom to je jasná věc 😀