autor: Nena
Konečne sa skončil čas učenia. Odbil obed a po „výdatnom“ jedle som sa ponáhľal na hodinu spevu. Tom ma stále viac a viac hneval. Ani o mňa pohľadom nezakopol. Len chodil kľudne vedľa mňa. A keďže chodil na hodinu gitari, aj tak sme sa rozdelili. Hľadal som na dverách učebňu číslo 30. Konečne som ju tam našiel. Cez okienko som videl desať ľudí. Vošiel som. Profesor tam ešte nebol. Sadol som si do lavice, ktorá bola s ostatnými úplne vzadu. Pred tabuľou bol veľký priestor. Zatiaľ som si zapol ipod a ignoroval spýtavé pohľady ostatných v miestnosti. Nezaujímali ma. Moja depresia nadubúdala enormné rozmery.
Po desiatich minútach sa senilnému starému dedkovi doráčilo dogúľať.
„Dobrý deň,“ položil si tašku a došiel k nám dozadu,“ volám sa Kristian Doll a budem vás učiť spev. Teóriu máte o dve hodiny. Takže sa môžete 5 minút rozospievať,“ odišiel si robiť písomné formality o hodine. Všetci začali cez seba spievať…“super“. Načo som sem len chodil? Jedna pohroma za druhou. Dal som si jedno sluchatko do ucha a začal si spievať Green day- American odiot. Zatvoril som oči a nič iné nevnímal.
Prebral ma až smiech. Prestal som, vybral sluchatko a otočil sa tvárou k ostatným. Nechápal som. No keď som uvidel Georga vo dverách, nechápavo na mňa hľadiac, došlo mi. Zrejme vošiel do triedy, každý zmĺkol okrem mňa.
„Môžeš si vziať tie stoličky,“ povedal profesor, Georg vzal dve stoličky a odišiel. Pokiaľ som bol predtým na pokraji zrútenia… teraz som sa už zrútil. Prežil som svoje nahoršie dve hodiny núteného spevu a najhoršie dve hodiny teórie v mojom živote!
Nena:
Sedela som na hodine. Čiže sedela a písala. Aspoň niečo ma napĺňalo. Keď som bola v strede dramatického scenára, všetci na mňa začali sisikať. Pozrela som na profesora sediaceho nad knihou a potom na ostatných.
„Čo?“ pošepkala som. Ukázali na okienko na dverách. Pozrela som tam. Skákal tam Georg a ukazoval, aby som vyšla na chodbu.
„Pán profesor?“ povedala som hlasnejšie. Pozrel na mňa,“ mohla by som ísť na wc?“
„Len choďte, Nena.“
Postavila som sa a ponáhľala sa čo chce.
„No?“ zatvorila som za sebou dvere.
„Ja viem, že sa nejak exstra nerozprávame…“ začal nesmelo.
„Dojdi k veci. Práve mam rozpísanú erotickú časť.“
Jeho slova sa náhle zastavili. Akoby rozmýšľal…: „Erotickú?“
„Prečo, keď niekto povie sex, mužovi sa automaticky mozog presunie do nohavíc? Strašné,“ prevrátila som očami.
„To si ty povedala!“ obhajoval sa.
„Môj…. za toto tuna dostávam známky. Tak sa kroť a hovor k veci…“
„Aj ja chcem písať porno a budem za to prechádzať do semestra…“ stále odbočoval.
„Pozri,“ súcitne som mu dala ruku na rameno, „porno je odporné vykorisťovanie žien. Ohavná „hračka“ na uspokojenie primitívnych sexuálnych pudov… ja píšem román. Sex je tam milujúci, láskou naplnený akt… chápeš?“
Nezmohol sa ani na zvuk. Hľadel na mňa ako zamrznutý.
„Stalo sa niečo? Čo si vlastne chcel?“
Akoby sa prebral: „Jasne,“ odkašľal si, „no… potrebujeme, aby si nám zohnala video Toma a Billa Kaulitzových ako hrajú, ktoré poslali tvojmu otcovi k prihláške.“
„A dôvod?“ dala som ruku preč.
„Prosím… nikdy v živote som od teba nič nechcel. Len… chceme vidieť, ako naozaj vedia hrať. Práve som počul spievať Billa. Je vážne dobrý. A Gustav súhlasí. Len…“
„Súhlasí s čím?“ stále som nachápala o čom hovorí.
„Čo asi?“ smial sa mi, „založiť kapelu. Konečne sme našli niekoho, kto by sa k nám aj hodil. Prosím.“
„Jaj,“ pochopila som,“ a vy chcete vidieť ich najväčšie kvality, čo?“ prekrížila som si ruky.
„Prestaň. Proste… mohla by si? Prosím?“
„Fajn,“ súhlasila som, „ale… za odmenu… videla som vás s Gustavom hrať za intrákom futbal… naučil by si ma niečo?“
Pozeral na mňa a potom vybuchol smiechom.
„Preskočilo ti?“ nechápala som jeho reakciu.
„Keď…“ chytil sa za srdce, „to je…“ zas sa rozosmial.
„Fajn. Len sa smej,“ povedala som naštvane a išla do triedy.
„Nie!“ chytil mi ruku predtým, ako som ju dala na kľučku. Ostali sme tak a hneď akoby pod vplyvom elektriny ma pustil, „potrebujem tvoju pomoc. A je v pohode, keď ťa zaujíma futbal.“
„Ja? Zaujíma? Mne ide o to, aby som videla zblízka tvoj sexy zadok v obtiahnutých nohaviciach,“ usmiala som sa, otvorila dvere a venovala sa ďalej štúdiu. Je pravda, že som si zapamätala jeho meno odvtedy, čo som mohla pri stani v rade obdivovať jeho zadnú časť tela. Veď som žena orientovaná na mužov, tak čo?
Po skončení písania som sa ponáhľala k otcovi. Zaklopala som. Nič. „Super“. O5 odišiel. Ako vždy. Vzala som mobil. Vytočila jeho číslo.
„Áno?“ zdvihol.
„Oci? Môžem ísť do tvojej pracovne v škole? Zabudla som si tam iPod,“ malé klamstvo. To nikoho nezabije.
„Áno. Môžeš. Na vrátnici je jeden kľúč, zavolám im, aby o tom vedeli.“
„Dik oci. Maj sa,“ zložila som a utekala na vrátnicu. Následne som si pracovňu otvorila a zapla pc. Našla som Billa a Toma a prehrala video:
„To je dobré,“ hľadela som na to ako debil. Už chápem, prečo ich Georg a Gustav chcú do skupiny. Nahrala som to na cd a utekala do intráku.
Bill:
Konečne som došiel do izby. Tresol som dverami a ľahol na posteľ. Zapol som si hudbu a ukľudňoval sa.
„Ahoj,“ o chvíľu vošiel Tom. Položil tašku a gitaru v púzdre. Zapol notebook a otvoril si tyčinku mars. Akoby nič.
„Vieš čo ma privádza do šialenstva? Ignoracia… tvoja ignoracia. A to, čo si urobil vo wcku… nikdy ti to neprepáčim,“ neudržal som svoj hnev. Pokoj bol v riti.
„Áno? Ale keď som tam za tebou došiel, nemal si nič proti. Nie len ja myslím na seba.“
„Ty si surovo odišiel!“
autor: Nena
betaread: Janule
ahoj, v tokiohotel se moc nevyznám, ale oni spolu spěj? jako bil a tom? to je nějaká blbost ne? nebo je to fakt vážně? vy se tady o tom bavíte jako by to bylo vážně….. prosím odpověste někdo, docela mě to zajímá xD DÍKY WERNIKA
Tom + Bill + Nena + Georg + porno + fotbal… fakt jsem se bavila :))))
Když už jsme u toho sportu. Proč se chce Nena učit hrát fotbal? Že by opravdu kvůli Georgovi? :)))
jo přesně bylo to od něho surový…svazat k posteli a potrápit!!! xD xD xD
tak jako…tenhle díl je dobrej…xD
Tome,ty jsi hajzluš! 😀 Copak máš brášku vážně jenom na sex?! A kde je láska,ptám se??? No,ty mi,tupounku,asi neodpovíš… 😀
ten Tom mě se** 😀 zlej chlapeček 😀 miluju tvůj styl psaní 😀 jen tak dál 😀