autor: Nena
„Ja už nevládzem,“ vysmiato skončila, „musím si ísť po vodu. Potom za vami ešte prídem,“ odišla. Vrátil som sa k chalanom a sadol na stoličku. Nevládal som. Hneď som sa napil Coli. Tom na mňa vražedne hľadel a Georg tiež.
„Urobil som niečo?“ nechápal som. Naraz sa uvedomili a otočili sa. Och Tom… prečo žiarliš, keď ma nechceš milovať? Georg pozeral oproti, ako sa Nena vracia k Erikovi.
Nena:
Pomaly som sa vrátila k Erikovi a jeho skupine. Očividne už mali v sebe dosť.
„Čo si s nim robila?“ zvýšil na mňa hlas Erik.
„Tancovali sme,“ napila som sa. Vzal mi fľašu a hodil ju o zem.
„Tancovali?!“
„Preskočilo ti?“ postavila som sa, „žiarliš lebo si opitý.“
Postavil sa a odišiel. Naštval sa? Odišla som za ním. Kráčal schodmi na dolné poschodie. Ja za ním.
„Erik. Veď dobre vieš, že neznášam, keď piješ.“
„No tak,“ otočil sa, „poď ku mne.“
„A čo by si chcel?“ usmiala som sa. Bolo to celkom zaujímavé. Až teraz som si uvedomila, že stojíme vedľa jeho izby.
„Ja viem, že nie si až taký anjelik,“ pritiahol si ma k sebe. Ešte viac som sa usmiala.
„No áno, ale teraz si opitý a hnevám sa.“
„No tak,“ pobozkal ma. Bozky som mu opätovala. Na to začal dávať do bozkov a dotykov vášeň. Nevadilo by mi to, pokiaľ by som z toho necítila tvrdosť.
„Erik. Pusť ma,“ snažila som sa odtiahnuť. Chytil ma okolo pasu a oprel o stenu.
„Erik pusť ma!“ nasilu som ho odtláčala.
„Pozri, to, že sa vkuse hádame, je len tvoja vina. Prečo sa nevieš odviazať? Uvidíš, že to bude dobré,“ prešiel na môj krk.
„Prestaň!“ kričala som na neho. Absolútne ma nepočúval. Začal mi zachádzať pod tričko. Už som to nevydržala. Kolenom som ho nakopla do rozkroku. Trochu sa nahol. Chcela som sa mu vyšmyknúť, no vrazil mi. Až som spadla na zem. Chytila som si líce. Hneď mi vyšli slzy.
„Vypadni od nej!“ odsotil ho odo mňa Georg. Ani som nezaregistrovala kedy zišiel dole, „si v pohode?“ sklonil sa ku mne.
„Nie,“ pomohol mi sa postaviť. Pozrela som na Erika. Pomaly sa ledva udržal na nohách.
„Si chudera,“ usmial sa na mňa.
„Skús to zopakovať!“ hneď reagoval Georg.
„Nechaj to tak,“ stále som ho držala za ruku, „skončila som s ním. Už sa ma nedotkne.“
„Áno?“ smial sa Erik, „tak potom ti niečo ešte poviem,“ priblížil sa ku mne, „vieš ako som trpel celé tri roky? A to som si ani s tebou nemohol užiť. Nečuduj sa, že som ťa podvádzal. Som muž. A odporná zmluva a sláva mi nestojí za to, aby som bol na celibáte. Keď vyrastieš a dospeješ, uvedomíš si, že život ako mníška je o ničom. A vlastne… veď ty si ku*va. Spíš s každým. Nechcela si ma náhodou hnevať tým, že len mne nedáš?“
„Ty!“ pustil ma Georg a išiel k nemu. Chytil ho za tričko.
„Georg,“ chytila som ho so vzlykmi, „nechaj ho. Prosím. Vezmi ma preč. Prosím.“
Pustil ho a chytil ma cez ramená. Pomaly sme odkráčali preč. V hlave som si vkuse prehrávala Erikove slová.
Čo som urobila zle? Prečo som to nezbadala skôr? To som vážne až taká sprostá?
Čo som urobila zle? Prečo som to nezbadala skôr? To som vážne až taká sprostá?
Vyšli sme pred intrák a sadli si na lavičku, kde sme s Georgom hrali futbal. Sadla som si a plakala ako dieťa, ktorému ublížili.
„Neviem, čo by som v takej situácii mal povedať,“ skúsil Georg.
„Cítim sa ako krava. Všetci mi to hovorili. A ja som neverila.“
„Môžem ťa utešovať?“
Namiesto odpovede som si ľahla na jeho nohy.
„Mal si ma dokopať, keď som vám neverila,“ nový príval sĺz.
„Nie, nie! Slzy nechcem vidieť. Nestojí ti za to,“ utieral mi ich.
„Síce nestojí, no bolí to.“
Posadila som sa a hľadela mu do očí: „On povedal, že som šľapka… ako to mohol povedať?“ plač sa zmenil na hysterický.
„Nie si. Si len zásadová. Nespala si s ním cez tie tri roky, lebo vnútri si vedela, že to nemáš robiť. Že ťa klame.“
„Pre zmluvu,“ teraz som sa rozrehotala, „a ja som vzduch oproti nej?!“ o dušu som vzlykala.
„Nie si,“ objal ma. Neviem, čím to bolo, no plakať na jeho ramene pre mňa veľmi veľa znamenalo. Akoby zo mňa sal tu bolesť. Beznádej. Všetko zlé. Jemne ma hladkal po vlasoch. Tak nežne.
„Ďakujem,“ zdvihla som na neho pohľad, „nechcem dnes spať sama. S nikým nemám izbu. Nebudeš spať pri mne?“
„Budem ťa strážiť,“ pohladkal ma po líci, „a už neplač.“
autor: Nena
betaread: Janule
Neva, že se Geo stydí, Nena je odvážná dost. 😀
Stejně si furt nemůžu zvyknout na to její jméno! xD
Ten Georg je strašně hodnej…
líbí se mi povídky, kde Géčka pomáhají – ať už jeden, nebo druhý ♥ úchvatný dílek 🙂
chjo upe jí to závidim. Takhel tam s Geoušem.