autor: misi
konečne mám tento diel za sebou *úľavne si povzdychne*… priznám sa vám, že som ho písala vyše týždňa a za ten čas som si skoro trhala vlasy… je to preto… no proste vždy, keď mám pred sebou scénu so sexom (odhalila som vám kúsok deja xD) veľmi sa toho desím, zároveň je to pre mňa veľká výzva… vžiť sa do toho, podať to realisticky, vzrušujúco… i keď so svojimi „hot“ scénami nie som spokojná, dostávam ku nim hot komentáre.
No a pri tomto som celý týždeň vkuse dookola počúvala všetky (asi 4) romantické pesničky, čo mám v počítači, aby som sa do toho fakt vžila. Keď si to však prečítam, zisťujem že mi to vôbec romantické nepríde a všetky pesničky mi už lezú na nervy.
S týmto katastrofálnym komentárom sa vám po týždni písania (takmer holohlavá) hlásim a oznamujem: ÚLOHA SPLNENÁ, 15. diel dotiahnutý do konca… či do úspešného posúďte vy xD
misi xD
Chcel sa okamžite postaviť a odísť, ale vzápätí si uvedomil, že Bill leží vedľa neho a ešte stále nespí. Zamrzol v polovici pohybu a najuvoľnenejšie, ako len v danej chvíli dokázal, si ľahol späť, aby si Bill nič nevšimol. Chvíľu napäto hľadel na jeho chrbát, ale on nič nevravel a Tomovi odľahlo.
Zhlboka vydýchol, snažil sa upokojiť. Bill sa k nemu naraz otočil a upieral naňho smutné oči. Tváril sa, akoby vedel, čo Tom zamýšľa a prosil ho, aby to nerobil. Tom naňho uprel rovnako smutné oči, ktorými Billa skutočne prosil, aby to nerobil. Bill pomaly pokrútil hlavou a pritom sklopil pohľad, aby sa Tomovi nemusel pozerať do očí.
Kedy sa to stalo? Kedy sa to všetko tak nečakane zvrhlo?
Tom si bolestne zhryzol peru, aby potlačil zúfalý výkrik.
Bill siahol po jeho ruke. Tom ju zovrel vo svojej dlani a zavrel oči.
Nepotrebovali slová, aby si všetko povedali. No Tom už bol rozhodnutý. Ak to nespraví teraz, neskôr už možno nebude mať čas ani odvahu.
Čakal, kým Bill zaspí a to čakanie sa mu zdalo byť nekonečné. Mal pocit, že na tej posteli nehybne leží celé hodiny, drží Billa za ruku a počúva, ako jeho srdce bije. Stále bilo pomalšie, ako to ľudské, no na upíra to bolo až príliš rýchlo. Cítil, ako Bill upiera pohľad niekam dolu k ich nohám a v druhej ruke nervózne žmolí obliečku*. Občas stlačí jeho ruku silnejšie, akoby sa utvrdzoval v tom, že je ešte stále tu.
Tom začínal mať silný pocit, že Bill sa dnes v noci nechystá spať a tiež, že podozrenie, že mu možno v myšlienkach vyčítal, načo sa chystá, a preto zostane hore, aby mu nedal možnosť utiecť.
Keď už cítil, že za pár hodín príde ráno, Billov dych sa skľudnil, jeho srdce prestalo búšiť ako o závod a jeho dlaň v Tomovej ochabla. Ešte chvíľku počkal, potom sa postavil z postele a bez rozmýšľania stál pri dverách. Siahol na kľučku, zarazil sa.
Skutočne dokáže odísť? Mal silné nutkanie otočiť sa a ešte posledný krát vidieť Billa. Spiaceho a nevinného. Nie! Bál sa, že potom by skutočne nemohol odísť.
Stále v jednej ruke zvierajúc vrecúško mesačného prachu, položil ruku na kľučku.
Keď vyšiel z malej chatky, vietor mu z hlavy sfúkol bielu kapucňu jeho cestovného plášťa a mrazivý vzduch ovial jeho tvár. Pred ním sa rozprestrel čiernobiely priestor skladajúci sa len z tmy a snehových vločiek. Tie farby sa mu miešali do veľkej šedej machule.
Vietor znovu silnejšie zafúkal a ovial ho ďalšou spŕškou snehových vločiek. Otriasol sa a zamrkal. Musí ísť!
Osamelý vykročil do snehovej chumelice.
Uháňal svojím bleskovým tempom, no po chvíli cítil, ako mu ubúdajú sily a musel spomaliť. Teraz bol šťastný za svoj upírsky zrak, pretože nebyť toho, nevidí ani na krok.
Nemyslel na Billa, väčšie problémy mu robila tá víchrica. Aj keď sa snažil sám seba presvedčiť, že mu neprekáža, stále viac si uvedomoval, že ho oslabuje. Chlad a sneh naňho neplatili, necítil sa unavený, ale zisťoval, že jeho telo zrejme podlieha vonkajším vplyvom oveľa skôr, ako jeho vedomie.
Po chvíli sa aj jeho jastrabý zrak vytratil a jeho nohy slabli v pomalej chôdzi. Veľmi ťažko sa mu predieralo snehovými závejmi.
Keď na končekoch prstov začal pociťovať mráz, jeho nohy vypovedali službu a on sa ocitol ležiaci v snehu, neschopný pohybu.
Vyľakalo ho to. Nechápal, čo sa deje. Nevidel nič, len tmu, a nedokázal otvoriť oči. Jeho telo ho vôbec neposlúchalo. Akoby to bola len akási mŕtva schránka. Opäť sa cítil tak bezmocný…
dlho nevidel nič okrem tmy. Začínal byť z toho zúfalý. Ležal tam možno aj niekoľko hodín a dokázal vnímať, že sneh prestal padať, vietor prestal fúkať a okolo neho už nie je taká tma. Svitá.
Začul vzdialené pukanie snehu. Kroky sa približovali a jeho zrazu ovanul ľadový dych. Ktosi ho vzal do náručia a kamsi niesol.
Po pár minútach cítil, že prostredie okolo neho už nie je tak studené, predpokladal, že už nie je vonku a neleží viac v snehu.
Nepočul síce vzlyky, ale cítil, ako mu na líca dopadajú ľadové slzy a na jeho vlastnej studenej pokožke zamŕzajú na malé cencúliky*.
Vedel, že tie slzy patria Billovi a každá ďalšia, ktorá dopadla na jeho líce, ho bolela viac. Chcel otvoriť oči a ospravedlniť sa mu za to, že chcel od neho odísť, ale ako oči, ani ústa ho neposlúchali.
Ešte veľmi dlho -aspoň mu to dlho pripadalo- ležal bez pohnutia, obklopený tmou, keď vtom pomaly začal cítiť svoje telo, dokázal sa pohnúť.
Pomaly otvoril oči a až teraz si uvedomil, aký je unavený v skutočnosti. Cítil sa byť veľmi ospalý.
„Konečne,“ vydýchol Bill úľavne, vrhol sa na Toma a silno ho objal. „Mohlo ťa spáliť slnko,“ šepkal plačlivo. „Mal by som ti vynadať. Ani nevieš, ako som sa zľakol, keď som zistil, že si preč,“ zúfalo tisol svoje pery na Tomove. „Pi!“ nastavil mu svoj krk.
Tom sťažka pokrútil hlavou. „Musíš! Cestoval si viac ako štyri dni vkuse bez toho, aby si sa čo i len raz nakŕmil. A teraz v tej víchrici tvoje telo veľmi zoslablo. Musíš sa napiť!“
„Nie. Chce sa mi spať,“ zachrapčal.
„Nie,“ vypískol Bill takmer hystericky, „nemôžeš zaspať! Ak teraz zaspíš, už sa nemusíš zobudiť. Si slabý a potrebuješ krv. Inak je celkom možné, že ťa tvoje telo prestane poslúchať a ty zaspíš rovnakým spánkom, akým spia Najstarší. Ale teba nebude mať kto zobudiť. Tak už pi!“
„A čo ty?“
„Na mne predsa nezáleží.“
A dva ostré zúbky sa zabodli do jeho krku. Bill vydýchol.
„Si tak slabý,“ preniesol potichu, keď v spojení zdieľal Tomove pocity. Keď sa potom od Toma odtiahol, obaja zrýchlene dýchali. Bill dlho nečakal a opäť sa na Toma vrhol a stisol ho v náruči. „Bál som sa o teba… Bál som sa, že už sa neprebudíš,“ šepkal medzi slabo opätovanými bozkami.
Tom ešte stále vstrebával novú silu.
„Prepáč,“ prehovoril po chvíli a vyhľadal Billovu ruku. Silno ju stisol. „Nechcel som ťa vystrašiť.“
„Mohol si zomrieť,“ Bill zúfalo perami mapoval jeho tvár, krk, akoby sa uisťoval, že je Tom v poriadku, že je stále celý.
Billove ruky mu zmizli pod tričkom a on ich horúce pocítil priamo na svojej stále studenej pokožke.
„Myslel som, že už sa ťa nikdy nebudem môcť takto dotýkať. Toto mi už nerob,“ stále šepkal, zatiaľ čo rukami hladil jeho hruď.
Tom slastne vydýchol, cítil, že jeho telo sa začína prebúdzať.
„Chcel som odísť, skôr, ako ťa stratím.“
„Nikdy ma nestratíš. Ani keď tu už nebudem.“
„Bill nerob to,“ slzy mu znovu vhŕkli do očí, silno Billa objal a znemožnil mu tak akýkoľvek pohyb.
„Som tu. Som pri tebe.“
Tieto slová v Tomovi prebudili ďalšiu vlnu novej sily, ako sa krv pomaly rozlievala ďalej jeho zmrznutým telom. Mrštne prevrátil Billa pod seba, posadil sa naňho obkročmo a naklonil sa k nemu aby sa vpil do jeho zamatových pier. Cítil, ako sa jeho telo z ľadového mení na horúce. Slzy zamrznuté na jeho lícach sa začali rozpúšťať a padali späť na Billovu tvár, stekali mu po spánkoch a mizli niekde vo vlasoch.
Chvatne vyhrnul Billovi tričko a sklonil sa k jeho rýchlo sa dvíhajúcej hrudi. Medzitým Bill zahákol prsty za okraj Tomovho trička a to následne zmizlo niekam pod posteľou.
Vytiahol Billa do sedu a za pás si ho silno pritiahol k sebe. Vášnivo a nedočkavo sa znovu a znovu vrhal na jeho pery, až kým im obom nedošiel kyslík. Udýchane sa od seba odtiahli a Tom okamžite zameral svoju pozornosť na Billov krk. Bill slastne zakláňal hlavu, keď sa Tom posúval dolu po jeho krku a zanechával tak vlhkú cestičku, zatiaľ čo sa chvatne snažil vyzliecť mu nohavice. Rukami vkĺzol pod jeho boxerky, obaja slastne vydýchli.
Tom naraz spomalil všetky pohyby, hlavu si oprel o Billovo plece.
„Billy?“ hravo ho hryzol do pleca.
„Hm?“
„Myslel som… chcem, aby to dnes bolo iné,“ zdvihol hlavu a s vážnym výrazom pozrel Billovi do očí.
Bill naňho chvíľu zarazene, neveriacky pozeral. „Si si istý?“ pochopil.
Tom hlasno preglgol, „Som,“ jeho pohľad bol rozhodný. Pomaly sa položil do perín a natiahol k Billovi ruky.
Ten sa zvrhlo usmial: „Niečo také som nečakal,“ a potom sa nechal stiahnuť na Toma. „Bude sa ti to páčiť. Sľubujem,“ šepol mu do ucha a zhryzol lalôčik.
Tom oddane zavrel oči.
Bill sa lícom otrel o jeho tvár, perami prechádzal po jeho čeľusti, vložil bozk na bradu. Rukami mu tiahlo prešiel po ramenách až k dlaniam. Tam sa ich prsty preplietli.
O pár minút už Tom ležal na posteli úplne nahý a úplne pohltený Billovymi dotykmi. Boli pomalé. Tak pomalé a nežné, až by bolo neslušné ich nazývať vzrušujúcimi. Avšak jeho vzrušovali. Na najvyššiu možnú mieru. Jeho hrudník sa dvíhal až nemožne rýchlo popri tom, ako pomaly Billove ruky kĺzali po jeho tele. Nemohol si odpustiť vzrušený vzdych zakaždým, keď sa ho dotkli Billove zamatové ústa. Hrýzol si pery, keď cítil, ako mu jeho jazyk mapuje telo vlhkými cestičkami.
„Prečo zatváraš oči?“ ozvalo sa mu pri uchu.
Otvoril oči a nad ním sa skláňal Bill. Tom nemohol odtrhnúť zrak od jeho prekrásnej pleti, zružovelých líčok, plných pier… „Pozri mi do oči, čo vidíš?“
Tom sa mu zadíval do očí -najtmavších očí na svete- a chvíľu sa v nich strácal. Všade okolo neho bola tma. Vtedy si uvedomil, že v tej tme sú len oni dvaja. Že toto je len ich chvíľa, ktorá nikdy nebude patriť nikomu inému. Že Bill už nikdy nebude patriť nikomu inému. Sú spolu a tak je to správne. Na konci tej tmavej cesty, po ktorej kráčajú, nájdu svetlo.
A z Billovho nežného pohľadu nedokázal vyčítať nič iné ako… „Lásku,“ odpovedal.
Bill sa usmial a sklonil sa k jeho ústam. Lenivo sa hral s jeho perami, až ho to uspávalo. Ani si nevšimol, ako Billove ruky zmizli z jeho tela. Čo sa deje mu došlo, až keď pocítil nepríjemný tlak. Vedel, že Bill si ho pripravuje, aby to potom bolo pre oboch ľahšie. Nebolo to neznesiteľné, len trochu nepríjemné. Zvykne si.
Naďalej sa oddával Billovym bozkom, a tak ani necítil, keď pridal druhý prst.
„Aké to je?“ spýtal sa ho Bill šeptom.
„Zvláštne,“ odpovedal polohlasom a Bill sa uchechtol. Vytiahol prsty.
„Myslíš, že môžem?“
Tom kývol a on sa premiestnil medzi jeho stehná.
„Celý sa trasieš,“ vlepil mu božtek na koleno.
„To je vzrušením,“ zaklamal. V skutočnosti bol celý vydesený z toho, čo malo nasledovať. Najradšej by odtiaľto utiekol. Po celom tele mu nabiehali zimomriavky a triasol sa, ale vedel, ako veľa to pre Billa znamená a že mu tým dokáže… čo vlastne?
„Nie je sa čoho báť. Len mi ver.“
Iba prikývol na súhlas a znovu zavrel oči. Rukami napäto zvieral prestieradlo. Bill vzal jednu jeho ruku do svojej a do dlane mu vložil bozk. Potom preplietol ich prsty.
Lakťom druhej ruky sa zaprel niekde vedľa Toma, končekmi prstov ho hladil po tvári.
Tom napäto čakal, čo sa bude diať. Odrazu pocítil ostrú bolesť, keď doňho Bill prenikal.
Chcelo sa mu kričať. Bill to zrejme poznal, pretože ho umlčal bozkami.
Tom mu zarýval nechty do chrbta ruky, až to Billa muselo bolieť, no on teraz nevnímal nič iné, ako svoju vlastnú bolesť.
Keď bol Bill v ňom nadoraz, do očí mu vhŕkli slzy.
„Musíš sa uvoľniť,“ ticho mu šeptal do ucha.
Snažil sa, ale nešlo to. Tá bolesť mu zvierala svaly v celom tele.
Trhane sa nadýchol a zovrel Billovu dlaň ešte silnejšie.
Žiadostivo natiahol hlavu k Billovi, aby mohol v jeho perách skryť všetky výkriky, keď sa v ňom Bill začal pomaly pohybovať. Slzy sa mu neovládateľne liali po lícach a Bill ich neúspešne sušil končekmi prstov.
Opäť pomaly pohol bokmi proti Tomovi a z jeho úst sa vydralo bolestné zaskučanie.
„Prestanem,“ vyhlásil Bill rezignovane.
Tom začal nesúhlasne krútiť hlavou ako v nejakom amoku. „Neprestávaj,“ obmotal nohy okolo jeho bokov, aby ho tak uväznil, „prosím nepres- aaah…“ to, čo sa stalo v tej chvíli, mu úplne vyrazilo dych. Keď obopol nohy okolo Billovych bokov, zovretím si ho prirazil úplne na telo a vtedy Bill vo vnútri narazil na veľmi citlivý bod. Takmer vykríkol slasťou.
„Myslím, že to stačí,“ opäť sa mu Bill snažil vymotať, zjavne pomýlený jeho výkrikom.
„Nie, sprav to ešte raz!“
Bill naňho nechápavo pozeral a tak Tom ešte raz zosilnil stisk na Billovych bokoch a zaklonil hlavu v slastnom stone. Niečo také ešte nikdy nezažil.
„Čo to bolo?“ opýtal sa so zatajeným dychom.
Bill sa uchechtol: „Akoby si to nevedel,“ a znovu pohol bokmi proti Tomovi.
Ten si hrýzol pery, aby nevzdychal príliš nahlas.
„Nepremáhaj sa. Rád ťa počúvam. Vzdycháš tak krásne,“ v Billovych očiach sa opäť mihol ten nežný pohľad.
„Budú nás počuť,“ namietal Tom udýchane.
„Už nás počujú.“
Tom pod ďalším prírazom zalapal po dychu. Fakt, že ich niekto počuje, ho nečakane vzrušoval, o to viac, že ich počuje práve Lyssander. Akýmsi zvrhlým spôsobom, mu to spôsobovalo potešenie. Jeho malá odplata.
O chvíľu už ale znovu nemyslel na nič, len na Billa. Pohltený, jeho dotykmi, pohltený, tým pocitom naplnenia, vzrušenia a rozkoše. Už len to, že sa mohol dotýkať, jeho tela, že mohol počuť jeho vzdychy, ktoré mal sám na svedomí, ho rozpaľovalo. Navyše ten nový pocit, keď sa v ňom Bill pohyboval… bol tak mučivo nádherný. Chcel, aby to už rýchlo skončilo, kým ho to nezabije, zároveň chcel ten pocit zažívať znovu a znovu…
„Závidím ti,“ hlesol polohlasom.
Bill naňho uprel nechápavý pohľad, spomalil svoje pohyby ešte o niečo viac.
„Závidím ti… každé naše… milovanie,“ stočil pohľad niekam do priestoru, aby sa nemusel pozerať na Billa. „Až teraz zisťujem… toto je moje prvé… skutočné,“ opäť uprel pohľad na Billa, ktorý sa v ňom prestal pohybovať už úplne. V tých tmavých očiach videl naraz toľko šťastia aj smútku, až mal sám pocit, že ho tie pocity prevalcujú. Prekvapilo ho, že Billove oči sa lesknú.
„Prepáč. Nechcel som ťa rozplakať. Ja len, že…“ zatváril sa previnilo.
„Hlupáčik, tak už to konečne povedz,“ vzal Tomovu tvár do dlane a zahľadel sa mu hlboko do očí.
Tomovi prišlo, že mu vidí až do duše, ba aj do srdca. A vtedy si uvedomil, že kedykoľvek sa naňho Bill takto pozrel, nazrel až do jeho vnútra. Od začiatku vedel to, čo Tom sám ani netušil… Už v ten deň, keď ho zbadal v knižnici a z jeho úsmevu sa mu roztriasli kolená. Nemohol naňho prestať myslieť. Bolo to už vtedy, keď ho prvýkrát pobozkal… po celý čas… on to vedel. Čakal, kým mu to povie sám…
„Milujem ťa,“ prehovoril roztraseným hlasom, takmer na hranici počuteľnosti.
Bill sa usmial a slzy z jeho lesklých očí sa rozkotúľali po jeho lícach.
„Aj ja teba, Tom. Ako ešte nikoho predtým,“ sklonil sa k nemu a spojil ich pery -napriek slaným slzám- v tom najkrajšom bozku…
P.S.: táto scéna mala byť o čosi rozpísanejšia, dlhšia a určite viac vzrušujúcejšia, takže, kto by si ju chcel prečítať celú, choďte do MENU, odtiaľ na BONUSY a tam si kliknite na VYSTRIHNUTÉ SCÉNY…xD *nevšímajte si ju, šibe jej* xD
obliečka – povlak
cencůlik – malinký rampouch (sorry, ale rampoušek nebyl dost jasnej :-D)
autor: misi
betaread: Janule
"Závidím ti," hlesol polohlasom.
Bill naňho uprel nechápavý pohľad, spomalil svoje pohyby ešte o niečo viac.
"Závidím ti… každé naše… milovanie," stočil pohľad niekam do priestoru, aby sa nemusel pozerať na Billa. "Až teraz zisťujem… toto je moje prvé… skutočné," opäť uprel pohľad na Billa, ktorý sa v ňom prestal pohybovať už úplne. V tých tmavých očiach videl naraz toľko šťastia aj smútku, až mal sám pocit, že ho tie pocity prevalcujú. Prekvapilo ho, že Billove oči sa lesknú.
"Prepáč. Nechcel som ťa rozplakať. Ja len, že…" zatváril sa previnilo.
"Hlupáčik, tak už to konečne povedz," vzal Tomovu tvár do dlane a zahľadel sa mu hlboko do očí.
Tomovi prišlo, že mu vidí až do duše, ba aj do srdca. A vtedy si uvedomil, že kedykoľvek sa naňho Bill takto pozrel, nazrel až do jeho vnútra. Od začiatku vedel to, čo Tom sám ani netušil… Už v ten deň, keď ho zbadal v knižnici a z jeho úsmevu sa mu roztriasli kolená. Nemohol naňho prestať myslieť. Bolo to už vtedy, keď ho prvýkrát pobozkal… po celý čas… on to vedel. Čakal, kým mu to povie sám…
"Milujem ťa," prehovoril roztraseným hlasom, takmer na hranici počuteľnosti.
Bill sa usmial a slzy z jeho lesklých očí sa rozkotúľali po jeho lícach.
"Aj ja teba, Tom. Ako ešte nikoho predtým," sklonil sa k nemu a spojil ich pery -napriek slaným slzám- v tom najkrajšom bozku… ← tuhle část jsem si četla si 10krát, než jsem byla schopná si přečíst to tvoje "PS", které mě jen tak mimochodem rozesmálo! :D:D
Ale musím říct, že tenhle dílek byl naprosto nádherný! Hrozně jsem se bála o Toma, ale prostě… Vážně, bylo to nádherně kouzelné! A přesně ta část, kterou jsem sem zkopírovala mě dostala naprosto nejvíc.
Já u toho s nima brečim jak malá! Vážně, je to nádherně dojemné, romantické a naprosto nejvíc kouzelné! Myslím, že se ti opravdu povedlo splnit to, na čem jsi týden pracovala!
Prostě dokonalost, jinak to nazvat neumím!
Těším se na další díl a doufám, že tohle nebyl poslední krásný díl, který se tu ukáže!
Smekám před tebou, dokonalost!
♥
no tak jestli to, že Bill nikdy tak nikoho nemiloval, slyšel i Lyssander…tak je to dost dobrý!
jinak erotický scény píšeš nádherně, misi!!! Tahle je obvzlášť povedená!
jeeej..ďakujem za pochvalu naozaj som sa snažila xD
Zbytečný obavy, misi, násherně a procítěně popsaný.
Konečně pochopil že Billa taký miluje.