autor: Sisa
Áno vtedy som sa spoliehal na Andreasa. Veril som že mi pomôže nájsť toho hajzla, čo ti ublížil. Túžil som ťa pomstiť a potom ísť za tebou, ale ako som už raz povedal, veril som nesprávnemu. Ani vo sne by ma nebolo napadlo, že v tom všetkom má prsty Andreas. Keby som len bol tušil a nebol by som slepý, dnes by si tu bol. Odpusť mi to.
*Flashback*
„Andy, ja už idem.“
„Kam ?“ prekvapene sa na mňa pozrel a vrátil sa s kúpeľne.
„Idem za Tiborom a zistím, kde bol, keď zmizol Bill.“
„Tomi, nechaj to tak, dobre vieš, že to je bezvýznamné.“ Zneistel.
„Andy, ja nájdem toho hajzla. Dĺžim to Billovi.“
„Nie, nič mu nedĺžiš, Tomi. Bill je mŕtvy a nič to nezmení.“
„Ako vieš, že je mŕtvy? Nikdy som to nepovedal.“ Spýtal som sa prekvapene.
„Ale naznačuješ to už od začiatku.“ Koktavo povedal.
„Nevadí, ja ho pomstím.“ Vyšklbol som sa mu z ruky a odišiel som.
„Tibor, povedz mi pravdu, kde si vtedy bol?“ sedel som vedľa neho, pripravený rozbiť mu hubu.
„Kurnik, Tom, ty si vážne myslíš, že by som Billovi ublížil? Ak si si nevšimol, tak som bol asi jediný z partie, ktorý sa ho v živote ani nedotkol,“ pozrel na mňa.
„Kurnik ,Tibor, čo mám robiť? Ja už neviem ako ďalej.“ Skryl som si hlavu do dlaní a vzlykal som. Skôr, ako sa Tibor ozval, zazvonil mi mobil. Pozrel som naňho. Bola to MMS, otvoril som ju a znovu som zalapal po dychu. Bol tam Bill, ležal v posteli a vypadal spokojne. Hneď pod tým bolo telefónne číslo. Neváhal som a zatelefonoval naňho. Ozval sa mi Bill.
„Billi, miláčik, kde si? Bál som sa o teba.“
„Nikdy viac mi už nevolaj. Nenávidím ťa, Tom. Vlastne si ťa nezaslúžim. Nájdi si niekoho iného. Budeš šťastný tak ako ja. Zbohom.“
„Bill, počkaj, čo to…“ no to už som hovoril len do hluchého telefónu.
Pozrel som na displej a rozplakal som sa naplno. Tibor na mňa zarazene pozeral. Všetko počul.
„To sa vysvetlí, Tom, neboj sa.“
„Ja tomu neverím, Tibor, toto bol síce Billov hlas, ale Bill by to nepovedal dobrovoľne. To by nespravil.“
„Možno sa ťa niekto bojí, a preto toto naplánoval.“
“ Andreas.“ Vybehlo zo mňa po chvíľke.
„Čo?“ prekvapil sa Tibor. „Ty si myslíš, že Andreas?“ Prikývol som.
„On Billa odjakživa nenávidel a ubližoval mu.“
„Ale to ty tiež, Tom.“
„Tibor, prestaň. Ideš so mnou?“
„Kam?“
„Za Andreasom.“
„Fajn.“ Celú cestu som bol ticho a zoraďoval som si myšlienky. Keď som došiel k Andreasovi do bytu, schmatol som ho za ruku a šmaril som ho na posteľ.
„Kde je ?“ zhukol som naňho.
„Ale Tomi, o kom to hovoríš?“ Strelil som mu facku.
„Kde je Bill.“ Andreasovi sa zablysklo v očiach.
„Bill, Bill, Bill. Stále len Bill. Mal som ho zabiť hneď a nie čakať. V čom je taký dokonalý? Je to len obyčajný buzerant, Tomi, pochop to.“ To už som sa neudržal a znovu som ho udrel.
„Kde je ? Andreas, hovor.“
„U Petra a vypadni. Si obyčajný skurvený podrazák.“
„Vybavíme si to neskôr.“ Zavrčal som a vybehol som z bytu. Mieril som rovno k Petrovi. Ak je Bill s ním, nemám čas navyše. Vletel som k nim do bytu. Erik spal na gauči. Zhodil som ho dole.
E: „Tomi? Čo tu robíš?“
T: „Kde je?“
E: „Kto?“
T: „Bill.“
E: „Bill? Ale to ja predsa neviem.“
T: „Kde je Peter?“
E: „Povedal, že ide do mesta.“
T: „Daj mi kľúče od pivnice.“
E: „Má ich Peter.“
T: „Fajn,“ zavrčal som. „Tak tie dvere vykopnem.“
E: „Tomi, čo sa tu deje?“
T: „Toto,“ vytiahol som mobil a hodil som ho po ňom.“ Pozri si tie fotky. Nepripomína ti tá pivnica nič?“
E: „Tomi, o ničom som nevedel, prisahám.“
T: „To je jedno.“
Vybehol som z bytu a mieril som do pivnice. Vyraziť dvere nebol ani najmenší problém. „Bill.“ Vletel som tam. Peter na mňa prekvapene pozrel.
„Čo… čo tu robíš?“ Kopol som ho do brucha. Spadol na zem. Daroval som mu ešte pár kopancov, kým som sa zohol k Billovi.
„Billi, miláčik, počuješ ma?“ Letmo sa pohol a pomaly otvoril oči.
„Tomi ty, ty si prišiel.“ Zavzlykal a pritiahol sa ku mne. Vyzliekol som si mikynu a zabalil som ho do nej, aj keď bol horúci. Celý sa triasol. Ani sa nečudujem, bola tam strašná zima a on nemal nič oblečené, ešte k tomu mal horúčku. „Billi, neboj, zostaneš so mnou. Vezmem ťa domov, a už ti nikto neublíži, sľubujem.“ Objal som ho. Stále sa triasol. Nevedel som čo mám robiť. Vytiahol som mobil a volal som Tiborovi. O pár minút bol pri nás. Keď ho Bill zbadal rozklepal sa ešte viac. „Neboj, Billi. Tibor je na našej strane.“ Pritiahol som ho k sebe ešte viac.
„Ako ti pomôžem, Tom?“ zohol sa k nám a podal Billovi svoju bundu. Zakryl som mu nohy, aj keď mu moja mikyna siahala po kolená, bolo to stále málo.
„Zožeň mi nejaké deky, prosím ťa. Musím ho zobrať domov.“ Postavil som sa. Bill nesúhlasne zavzlykal. „Neboj, nikam nejdem.“ Vrátil som sa k Petrovi a chytil ho pod krk. „Tak toto si totálne dosral.“ Šmaril som ho o stenu. „Varoval som ťa, že sa ho nemáš chytať.“ Podrazil som mu nohy takže znovu skončil na zemi. „Ale ty si nie len neposlúchol, ale ešte si mu aj ublížil.“ Kopol som ho do vajec a hlavu som mu vrazil do steny. Tak ľahko sa už nepostaví. Znovu som si kľakol k Billovi a vzal som si ho na kolená. Chvíľku som sa snažil utíšiť jeho vzlyky, ale nakoniec som ho nechal, nech sa vyplače.
„Bál som sa že neprídeš.“ Smrkal. „Že si na mňa zabudol.“
„Na teba sa nedá zabudnúť.“ Chcel som mu dať pusu, no práve vtedy ma prevalil na chrbát a miestnosťou sa ozval výstrel. Prekvapene som sa mu pozrel do očí. Zorničky mal rozšírené a neprítomne na mňa pozeral. „Billi?“ zavrel oči a padol na mňa. „Bill?“ zatriasol som s ním. Z chrbta mu spadla moja mikyna. Bola krvavá. „Bill, prosím, nie.“ Tiekli mi slzy. Pozrel som pred seba.
Medzi dverami kľačal Peter a v ruke mal zbraň. Šokovane pozeral na Billa ležiaceho na zemi. Vyskočil som a rozbehol sa oprosti nemu. Skôr, ako stihol zareagovať, som mu vytrhol devinu z ruky a šľahol som ho ňou do hlavy. Vtom sa medzi dverami objavil Tibor s dekami. Zarazene pozeral po miestnosti. Kašlal som naňho. Znovu som pribehol k tebe a usadil som si ťa na kolená. „Billi, no tak, prosím, pozri sa na mňa, nevzdávaj to. Miláčik, nenechávaj ma tu.
„Tomi… prosím naposledy.“ Natiahol sa ku mne a ja som ho pobozkal. Neregistroval som Tibora volajúceho sanitku ani doktorov, ktorý prišli po pár minútach a brali ťa preč. Ostal som tam sedieť s rukou na perách a snažil som sa udržať na nich tvoju chuť večne. Keby sa to len dalo.
°°koniec flashbacku°°
Tak a teraz je už čas, Billi. Musíme sa rozlúčiť, aby sme sa mohli znovu stretnúť. Musím opustiť tento svet. Veď tu aj tak nikoho nemám. Po tvojej smrti som odišiel z domu. Nemalo cenu tam ostávať. Na čo a pre koho? Andreas je vo vezení, Peter je mŕtvy. Pomstil som ťa, tak ako som sľúbil. Svoje poslanie som splnil a je na čase, aby som odišiel za tebou tam na druhú stranu. Už aj viem, ako to spravím. Pamätáš na naše miesto? Na most? Áno, mal si to tam rád a ja som sa rozhodol, že to skončím tam. Bude to fajn a už čoskoro sa stretneme. Vstávam od tvojho hrobu a kráčam parkom. Za chvíľku som tam. Budem letieť a budem sa cítiť slobodný. Tak ako s tebou, láska. Už som chcel prekročiť zábradlie, keď ma vyrušil tichý a vystrašený hlások . „Tomi, prosím, nie!!!!!!“
Koniec
autor: Sisa
betaread: Janule
kráásný blog!!!
ježiš to bylo smutný…x( ale krásná povídka jinak …
hezká povídka…x)))
Tuto povídku čtu už od začátku…Moc nádherná a smutná…Ale moc moc se mi libila ^^
počkat, cože? jak konec? a kdo na něho ted zavolal?
andreasa a petera bych nejradši zavraždila pomalou a bolestivou smrtí, za to, co udělali!!!
bylo to moc hezký, ale stejně bych chtěla ješt úplně pochopit ten konec 🙂
Mě je to tak líto, že Bill nakonec umřel..:-( Sem doufala v happy end…ale tak neva…i takhle to bylo krásný..:)
Kdo to na Toma mluvil..?
Nesnáším tyhle konce!!!!A moment,ten konec vlastně není konec??Nebo je??
Co? :-O Co to má být ten konec? Jako neeee…
Muffaaaa!!! To bylo… Oni ho zastřelili?? Muffa-muffa… Byla to báječná povídka, extrémně čtivá a strašně… suprová!
a ten konec… To volá po druhé řadě!! Prosííím!!
Masakr… Miluju tenhle konec, jsem hrozně napjatá. Že bude další řada?
Krásná :)))
To je opravdu krasny pribeh.Tecou mi slzy po tvarich.Vazne nadhera.Chudinka Bill porad se bal x( Tom je uzasnej.Peter a Andreas at si jdou s prominutim nas*t..takova zarliva scena :/\ ..konec je hezounce napsany..takhle to vypada jakoby na Toma zavolal Billuv andel?nebo neco taKoveho..autorko pomoz mi z odpovedi 🙂
opakuji…KRASA
strasne trapna poviedka… nabuduce napis nieco normalne ..
[12]: náhodou byla dokonalá…
já bych taky chtelaaa wyswetlit ten konec…druhou řaduuu bylo to dokonalý…úplné odreagowání… nemůžu z toho….a z toho konce už wůbec… škoda jenom že to končí x(((
úžasnéééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééé
Nikdo tě nenutil,abys to čekla(d1)