My love is dead 7.

Tak to išlo ďalej ďalší týždeň. Bol som naozaj hladný. Raz som to už nevydržal a vošiel som do obchodu. Prešiel som okolo regálu s pečivom a jeden rožok som si strčil pod tričko. Keď som prechádzal okolo pokladne, chlapík na mňa zhukol, že som zlodej. Zľakol som sa a vybehol som, no skôr, ako som stihol utiecť, ma chytil a sotil na zem. Nemal s tím ani najmenší problém, nemal som silu vzdorovať mu . Zmohol som sa len na zúfalé:

„Prosím, je to len jeden rožok.“ Z očí mi tiekli slzy.

„Drž hubu. Feťak jeden žobrácky.“ Kopol mi do brucha. Skrčil som sa do klbka a vzlykal som. Behom chvíľky tam boli policajti. Zdvihli ma zo zeme a posadili do auta. Za pár minút som už sedel na policajnej stanici. Oproti mne sedel nejaký chlap. Zrejme detektív.

„Povedz, ako sa voláš?“ pozeral som do zeme. Oči ma nepríjemne štípali.

„Si bezdomovec, však.“ Nevedel som, či mu mám odpovedať. Bál som sa. Neviem čoho, ale bál.

„Tak čo, mladý? Si na práškoch?“ zdrapol ma za ruku a potiahol mi ju. Neprotestoval som.

„Ch- chcel som sa len najesť. Nikomu som neublížil.“ Vzlykol som. Pustil m ruku.

„Koľko máš rokov?“ Mykol som plecami.

„Ak budeš spolupracovať, bude to lepšie.“ Natiahol ku mne ruku. Vystrašene som cúvol.

Detektív na mňa prekvapene pozrel. Sklopil som hlavu a pozeral som do zeme.

„Máš nejaké papiere? Občiansky ?“ Pokrútil som hlavou.

„Tak koľko máš rokov?“

„A- ako dlho tu musím byť?“

„To neviem, záleží to od toho, ako budeš spolupracovať.“ Prikývol som.

Odviedli ma do cely. Strávil som tam týždeň. Raz znovu prišiel detektív a oznámil mi, že ma zavezú do detského domova. To som nechcel . Na jednu stranu som sa bál, ale na druhú som dúfal, že to tam bude lepšie ako na ulici. Po pár dňoch už som sedel v aute a mierili sme do detského domova v Matgeburbu. Bol som nervózny. Tak som sa bál, aké tam budú detská, a ako ma prímu. Polku cesty som prespal. Snívalo sa mi o lúke. Pripadala mi povedomá. Bol som tam ja a nejaký chlapec. Poznal som ho, ale neviem odkiaľ. Vzbudzoval vo mne pocit bezpečia. Nechcel som sa prebrať, ale hlasy okolo mňa boli silnejšie, a tak som nesúhlasne otvoril oči. Auto už stálo pred starým veľkým domom. Nervózne som vystúpil. Pani, ktorá bola so mnou, ma chytila za ruku a ťahala ma dovnútra. Šiel som s ňou. Vošli sme dovnútra.

Pri dverách stála ďalšia pani. Milo sa na nás usmiala a zaviedla nás do izby k ďalším deťom.

Nechali ma tam a odišli. Sadol som si do kúta a hlavu som schoval do dlaní. Rozmýšľal som, čo vlastne viem. Viem, že sa volám Bill. Nejaký čas som bol u Mareka. Potom som bol u Georga, no z toho, čo bolo pred tým, si nepamätám vôbec nič. Bol som zamyslený, keď ma z rozmýšľania prebral hlas.

betaread: Janule