autor: Sisa
Ahoj ľudkovia, tak mi akosi preplo a napadla ma táto trošku dlhšia FF-ka dúfam že sa Vám bude páčiť (čo pochybujem pretože je fakt dosť divná) a ak ju dokážete dočítať až do konca, ste naozaj dobrý. Poprosím vás o komentáre či sa vám páči alebo nie 🙂 dopredu dík. Sisa
Čiernovlasý chlapec sedel v rohu izby a v ruke zvieral chladný strieborný kov. Odrážal sa od neho svit mesiaca, ktorý prúdil do miestnosti cez otvorené okno. Chlapcovo telíčko nehlučne ležalo na podlahe. Po tvári mu stekali slzy a tvorili čierne potôčiky. Pevne zvieral žiletku a spomínal.
„Vždycky držíme spolu.“ Zavzlykal a na jeho zápästí sa objavila nová rana.
„Pokiaľ je niekto proti nám, ťaháme vždycky za jedno lano.“ Povedal polohlasne a znovu si zarezal do ruky.
„Nás nikdy nikto nerozdelí.“ Zakričal a žiletku zarezal do ruky o to prudšie.
„Nikdy by sa nestalo, že by sa medzi nás postavila baba.“ Buchol päsťou do steny.
„To by sa žiadnej nepodarilo.“ Odhodil žiletku do opačného kúta a naplno sa rozvzlykal. V tom sa dvere miestnosti prudko rozleteli a chlapec uvidel medzi nimi rozmazanú postavu. Poranené zápästie skryl za chrbát.
„Bill čo hučíš? A prečo preboha sedíš v tej zime na zemi?“ spýtal sa chlapec a vošiel do miestnosti. Zatvoril okno a zapol svetlo. Bill si rukou zakryl oči.
„Nič. Tom, nechaj ma prosím.“ Zavzlykal.
„Nie! Čo zas vyvádzaš? Už mám toho plné zuby, správaš sa divne, všimol si si? Celý deň nevylezieš z izby a v jednom kuse opakuješ tie vety z tej prekliatej reportáže. To už ti úplne preskočilo?“
„Nie len, len sa mi niečo snívalo.“ Trepol to prvé, čo ho napadlo.
„Áno a preto sedíš po tme na zemi ešte aj s otvoreným oknom. Už by si sa mohol spamätať. Poď do postele lebo prechladneš.“ Povedal a podal mu ruku. Bill chvíľku váhal, ale potom mu podal svoju. V tom však Tom uvidel krvavú podlahu. Zamračil sa a chytil Billovu druhú ruku. Uvidel zápästie a krv kvapkajúcu z jeho prstov na zem.
„Do šľaka, čo to má znamenať?“ Pozrel mu tvrdo do očí.
„J- ja to nič, to…“ koktal Bill a snažil sa vytrhnúť ruku s jeho stisku.
„Čo?“ spýtal sa a zosilnil stisk.
„Tomi, to bolí, prosím.“ Zavzlykal. Tom sa zahnal a sotil ho na posteľ.
„Hovor, čo to má znamenať?“ zakričal naňho.
„Nekrič na mňa, prosím.“ Znovu sa snažil dostať s jeho zovretia.
„Nemám na teba kričať? Do kelu, veď ty nie si normálny.“ Potiahol ho za ruku, ktorú držal v železnom stisku. Pomaly s nej vytekala krv a špinila aj tú Tomovu.
„Pusť ma.“ Zvýšil hlas.
Tom sa zamračil a silno ho udrel.
*~*~*
Bill sa strhol a prudko sa postavil. Pozrel na ruku. Mal ju krvavú a na mieste, kde ho v sne zvierala Tomova ruka, mal tmavú modrinu. Postavil sa a spravil pár krokov k miestu, kde mala údajne ležať žiletka. Bola tam a na druhej strane miestnosti bola kaluž krvi. Už zase. Bill sa s miernym povzdychom vybral do kúpeľne. Utrel si krv z tváre a umyl si zranenú ruku. Obviazal ju čiernou šatkou a rozhodol sa umyť krv z dlážky svojej izby. Keď bol hotový, opatrne zišiel do kuchyne. Tom sedel za stolom a jedol toasty.
„Ahoj.“ Usmial sa ako náhle uvidel Billa.
„Ahoj,“ pípol naspäť a nesmelo sa usmial.
„Spravil som ti raňajky, Billi.“ Postavil sa a vytiahol z mikrovlnky tanier s toastami.
„Ďakujem.“ Usmial sa.
„Volal David. Vraj sa turné odkladá. Máme mesiac voľno. Nepôjdeme niekam? … Počúvaš?“ zamával mu rukou pred tvárou. Bill dvihol hlavu a pozrel sa mu do očí.
„Máš ma rád, braček?“
„Jasné, že áno, Billi. Čo je to s tebou?“ spýtal sa a objal ho.
„Neviem. Naozaj neviem.“
„Čo sa ti stalo?“ spýtal sa Tom a vzal jeho obviazanú ruku do svojej.
„Nič, len som sa trochu udrel.“ Odpovedal Bill a sadol si k stolu. Chystal sa Toma poprosiť o pomoc, no v tom momente zazvonil telefón. Tom ho zdvihol a na tvári sa mu rozlial spokojný úsmev.
„Jasne, Kris. Prídem. Áno, ahoj. Aj ja teba.“ Zložil telefón. „To bola Kristín. Volala ma do kina večer. To zas bude noc.“ Uškrnul sa Tom.
„Tomi, chce ťa len pre peniaze.“ Povedal Bill a opatrne mu pozrel do očí.
„Nie, ona taká neni, Bill. Je úplne skvelá. Chcem si ju zobrať. Áno, dneska ju požiadam o ruku.“ Usmial sa Tom. Bill zaťal päste. Chcelo sa mu plakať, ale ovládol sa.
„Tak ti prajem všetko najlepšie.“ Pokúsil sa o úsmev a vybehol k sebe do izby.
Zamkol dvere a zviezol sa po nich na podlahu. Naplno sa rozplakal. Nechcel o neho prísť.
„Bill, čo sa stalo?“ počul Tomov hlas za dverami. „Billi, odpovedz mi a odomkni tie dvere. Spravil som niečo zlé? Otvor mi, prosím.“ Miestnosťou sa ozvalo jemné klopanie.
Bill sa opatrne postavil a otvoril skriňu. Siahol rukou pod tričká a vybral plátok tabletiek. Vylúskol si posledné 2 na ruku a prehltol ich. Prázdny obal skoval a pomalým krokom prišiel ku dverám. Odomkol a vrátil sa k posteli. Do miestnosti vošiel Tom.
„Bill, čo sa stalo? Prečo si sa zamkol?“
„Nič.“ Usmial sa Bill. „Potrebujem predsa trochu súkromia, nie?“ uškrnul sa. Tom sa zamračil.
„Ale no tak, Tomi, nestresuj, som v pohode, vážne.“ Usmial sa a zatiahol ho za dred. „Utekaj sa nachystať, aby Kristín nemusela dlho čakať, ja zatiaľ idem za Andym, dobre?“ Tom prikývol. Keby vedel, akú chybu robí. Bill si vzal mikynu a vybehol do ulíc. Po pol hodine cesty sa ocitol na druhej strane Magdeburgu. Bola to špinavá a gangsterská štvrť. Ignoroval hlúpe narážky a poznámky a došiel až na úplný koniec štvrte. Tam vošiel do domu. Zostal stáť na verande a zaklopal.
„Manny? To som ja, Bill, si tu?“ spýtal sa a čakal na odpoveď.
„Ale, čaw slečinka, no poď. Už som ťa čakal, dlho sme sa nevideli.“ Uškrnul sa chalan asi okolo 35.
„Potrebujem ďalšiu dávku, Manny.“ Zašepkal Bill. Účinok tabletiek prestal účinkovať a jemu sa znova vrátila zlá nálada a túžba plakať. Len ťažko zadržiaval slzy. „Teraz ale chcem niečo silnejšie.“
„Silnejšie? Ale je ti jasné, že to bude drahšie.“ Uškrnul sa.
„Dám ti koľko chceš.“
„Tento raz nechcem peniaze.“
„A?“ spýtal sa prekvapene Bill.
„Teba.“ Uškrnul sa Manny a prilepil Billa k stene.
„M- manny, čo robíš? Pusť ma. Dám ti, koľko budeš chcieť.“
„Už som povedal.“ Vytiahol z vrecka špagát a priviazal Billovy ruky k potrubiu nad ich hlavami.
„Manny, prosím.“
„Ticho.“ Odsekol a vyzliekol mu rifle spolu s boxerkami. To isté spravil aj zo svojimi. Hneď na to doňho tvrdo prirazil. Bill skríkol a začal sa trepať. Veľmi ho to bolelo, no Manny ho chytil za boky a ďalej do neho nemilosrdne prirážal. Keď skončil, pustil ho a odviazal mu ruky, Bill padol na zem a vzlykal. Čierna šatka na ruke bola znova krvavá.
„Tu máš.“ Hodil po ňom plátok tabletiek. „A teraz vypadni.“
Bill sa pozbieral zo zeme a snažil sa čo najskôr zmiznúť z Mannyho dosahu.
Vybehol z jeho domu a sadol si v parku na lavičke. No sadol. Pokúsil sa sadnúť si, ale bolesť mu to moc nedovoľovala, a tak vytiahol z vačku tabletky a jednu prehltol. Hneď sa mu telom rozliala výborná nálada. Celý deň sa túlal po meste a večer sa s úsmevom na tvári vybral domov. Pri vchodových dverách uvidel Kristín.
„Ahoj.“ Usmial sa na ňu. Skôr, ako stihla odpovedať, vybehol von Tom.
„Bill! Kde si bol? Bál som sa o teba. Povedal si, že ideš k Andymu a ten ani nevedel, že ste sa dohodli. Čo to má znamenať?“ Rozhadzoval okolo seba rukami.
Bill sa usmial ako slniečko. „Som v pohode ako vidíš, ale asi za chvíľu nebudem, lebo sa kvôli mne zdržuješ a Kristín by ma kvôli tomu asi najradšej zabila. Takže utekaj, kým prídem o hlavu.“ Uškrnul sa Bill. Potľapkal Tomovi po ramene a vbehol do domu.
Tom ostal stáť s otvorenými ústami. Kristín sa len zasmiala a odviedla ho preč. Bill sa zviezol po stene na zem a plakal. Vedel, že Toma stráca. Navyše ho všetko bolelo s toho Mannyho „prepadu“. Vyštveral sa na nohy a došuchtal sa do kúpeľne. Zaliezol do sprchy a nechal na seba padať vlažnú vodu. Zviezol sa po stene a stočil sa do klbka. Bol tam hodinu, možno dve, kým vyliezol. Potom si obliekol pyžamo a zaliezol do postele. Bolo síce len niečo málo po desiatej, ale on bol na smrť unavený. Po necelej minúte zaspal. Znovu sa opakoval ten istý sen. Koľký krát už? Tmavá chladná miestnosť. Lesknúca sa žiletka. Výkriky do tmy. Krv. Tom medzi dverami. Urážky. Facka a tma. Bill sa strhol a prudko sa posadil. Mesiac bol vysoko na oblohe a jeho svit sa odrážal v malej krvavej kaluži na zemi pod Billovou posteľou. Posadil sa a hlavu zložil do dlaní. Čo sa to deje? Ako je možné, že sa budí s dorezanými zápästiami? Potichu vyšiel z izby a zamieril do kúpeľne, aby si mohol umyť ruku. Práve si uviazal uzol na šatke, keď sa do kúpeľne došuchtal Tom.
„Čo nespíš?“ usmeje sa.
„Bol som smädný a ty?“
„Tiež. Čo to máš s tou rukou, Bill? Už druhý deň ju máš zaviazanú.“
„Ehm… No… vlastne… buchol som si ju a… a… a bolela ma, tak…,tak som si ju zaviazal.“ Na dôkaz svojich slov ešte prikývol.
„To hovor inému volovi a nie svojmu bratovi.“ Odpovedal Tom a dôkladne si prezeral jeho ruku. Natiahol sa po uzlíku šatky a rozviazal ho. V tom momente však Bill prudko stiahol ruku a utiekol z kúpeľne. Tom za ním len zmätene pozeral. Nepáčilo sa mu, že má Bill pred ním tajomstvá, ale ak chce, tak v poriadku, on mu brániť nebude. Vrátil sa do izby.
*~*~*
Prešiel týždeň, dva. Mesiac. Bill sa Tomovi vyhýbal a Tom sa radšej venoval Kristín, ako by mal riešiť bratove problémy. Je predsa dospelý, poradí si aj sám. Keby vedel, ako veľmi sa mýli. Keby otvoril oči a pozeral by sa naňho pozornejšie. Uvidel by, že jeho bledá pokožka zbledla ešte viac, že jeho vlasy stratili lesk, že už tak chudé telíčko sa ešte zmenšilo, a hlavne by videl, že tá iskra v jeho očkách zhasla. Uvidel by, že jeho pohľad je úplne prázdny. No to on nevidel. Bill ho už nezaujímal.
Tom práve sedel na kresle a pozerali s Kristín film, keď zazvonil telefón. Tom sa po ňom znudene natiahol. „Prosím?“
„Ahoj, Tom. Dlho sme sa nepočuli. Ako žiješ?“ spýtal sa veselým hlasom David.
„A však v pohode. Čo potrebuješ?“
„No, vieš, dohodli sme sa síce, že vám dám na pol roka voľno, ale potrebujem, aby ste vybavili jednu reportáž.“
„Tak fajn. Kedy a kde?“ vzdychol Tom.
„Zajtra pre jeden časák. Ja ti brnknem, OK?“
„Jaska, tak čav.“ Odpovedal Tom a zložil telefón.
„David? Čo chce?“ spýtala sa Kristín.
„Ale jednu reportáž do nejakého časáku.“ Usmial sa Tom a dal jej pusu. „Idem to povedať Billovi.“ Postavil sa a pomaly kráčal k Billovej izbe.
Bill ležal na posteli a pozeral na svoje dolámané nechty. Mal na sebe len boxerky. Bolo mu jedno či prechladne alebo nie. Neunúval sa ani zatvoriť okno. Tom otvoril dvere, no zarazil sa v polovičke pohybu, keď ucítil nepríjemnú zimu. Otvoril dvere naplno a prekvapene pozeral na Billa, ktorý jeho príchod zrejme ani nezaznamenal. Spravil pár krokov k oknu a zavrel ho. V tom si všimol Billove telíčko plné modrín a škaredých škrabancov. Sadol si k nemu na posteľ.
„Bill? Čo sa ti stalo?“ spýtal sa opatrne. Bill sa strhol a prekvapene naňho pozrel.
„Ja … ja, spadol som.“ Nemohol mu predsa povedať, že nemal na dávku a tak ho Manny jednoducho znásilnil a dobil tak, ako to robí už 2 týždne.
„Aha.“ Tom prudko vstal. „Zabudol som, že mi dvaja si už neveríme, a mimochodom zajtra máme reportáž, tak sa daj láskavo do kopy.“ Povedal a treskol dverami. Bill opäť osamel. Tak by chcel dávku, ale mal už len 2 posledné tabletky a tie si musí nechať na zajtra. Siahol do šuplíka a vybral žiletku. Teraz už si rany spôsoboval sám. Nedokázal sa vyrovnať s Tomovou stratou, a tak si psychickú bolesť nahradzoval fyzickou. Spravil na ruke pár rezov a nechal ju previsnutú cez kraj postele. Krv kvapkala na zem a tvorila malú mláčku. Pomaly mu klipkali oči a zaspával. Už týždeň mal noci bez snov, čo ho vyčerpávalo ešte viac ako ten odporný sen s tou žiletkou.
autor: Sisa
betaread: Janule
Sisa,tohle dílko je naozaj skvelé a pekne se to čte:)i když je to docela pochmurný, mě se to líbí:)akorát toho Tomina bych pověsila za koule do průvanu:)(btw:říkala sem někdy, že slovenština mi přijde jako fakt sexy jazyk??^^)
Hele, Sisa… Tak na konec týhle FF si teda s radostí počkám! 😉 Asi proto, že je opravdu báječná a svým způsobem kouzelná. 😉
Krasny príbeh ale dufam ze sa skonci dobre… a inac dik Bajik ja som slovenka
To se mi líbí! Pořádná drasťárna. Další díl, honem!!
Ono by se mi ta povídka možná ani tolik nelíbila, kdyby nebyla slovensky. xD Protože slovenština je úplně úžasný jazyk a hlavně Češi si ji vychutnávají. Je to boooooží… ^^ Nádhera. Kris mi leze na nervy už teď, tak doufám, že je pro něho bráška důležitější než holka, i když zatím to tak nevypadá…
Tom by měl otevřít oči a vykašlat se na ješitnost! Je to teda krutý a Billa je mi moc líto, ale je to pěkný!
Dost dobré…kdy sem dáš pokračování? 🙂
[3]: nemůžu si prostě pomoc, strašně se mi slovenština líbí.. přijde mi taková měkčí než čeština, nevím.. a když na mě nějaký chalan:) promluví slovensky..umírám blahem:)
[8]: sloenština je určitě hezčí než čeština je taková milejší xD
btw:moc krásná povídka už se těšim na další díl
to je…..ehm…poněkud drsné
Když jsem viděla ,že autorem je Sisa,hned jsem věděla,že to bude skvělé,a taky,že jo!!!Sice zase depkózní,ale doufám ve šťastnější konec.
Co se týká slovenštiny,už jsem předtím psala,že miluju věci psané slovensky,táta je Slovák,mám na Slovensku polovinu rodiny,tak pro mě to je druhá mateřština =D
Diky za komentíky 🙂 kedy bude druhá časť záleži od báb z blogu ja som to poslala celé 🙂 hádam sa vám to bude páči aj ked asi to moc nesplní vaše želania
[12]: Že to nedopadne dobře mi neříkej ani z legrace,jinak druhý díl už ani nebudu číst!!!!!
[13]: Mne moc happy endy nejdu 🙂
Však všechno nemůže skončit dobře. Život není pohádka.
Docela síla toto. Žiletka, drogy, znásilnění… xDD
To je teda sila!Už teraz sa obávam konca!!
[14]: Nééééééééééééééééééééééé!!!!
[8]:: 😀 nám slovákom sa zase strašne páči čeština. mne a mojim kamarátkam rozhodne.. je to úplne geniálny jazyk, znie úžasne – a to aj v piesňach… keď je nejaký chalan čech, tak to už napoly u mňa uspel. stačí jedna veta a som namotaná 😀
koukam že to máme stejně akorát že u nás je to na opak ;D
Je to zvláštní… Takové smutné, ale pěkné. Škoda jen, že už teď mám pocit, že happy end to nebude… :(:)♥
Tom je idiot když nevidí co se děje z Billem.